Blog: Väčšia bezpečnosť na priechodoch pre chodcov? Zmena zákona bude zabíjať!

Naozaj, nepáči sa mi politika, ktorá sa aktuálne hrá. A to sa bavím len o cestách. Naozaj sa mi nepáči, keď slabší hráč (cyklista, chodec a iný zraniteľnejší účastník cestnej premávky) dostáva z ničoho nič viac oprávnení. Viac oprávnení sa totiž môže rýchlo pretvoriť v pocit nesmrteľnosti. A koniec koncov s tým automaticky klesne aj tolerancia medzi ostatnými účastníkmi cestnej premávky.

Uvediem príklad. Nedávno došlo k zmene v oblasti jazdy cyklistov. Ak je skupinka 6 cyklistov a viac, môžu ponovom jazdiť dvaja vedľa seba. Ale pozor, nesmú ohroziť ani obmedziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Všade sa ale spomína len to A), že môžu jazdiť dvaja vedľa seba, ale nikde sa nespomína to B), že nemôžu ohroziť ani obmedziť… A potom zbytočne dochádza ku častým konfliktom, lebo si práve tá zraniteľnejšia skupina myslí, že je v práve, no nie je tomu úplne tak. A pritom stačí obyčajná ľudská zdravá tolerancia.

Ale späť k téme. „Úrad vlády, Ministerstvo vnútra aj polícia sa do značnej miery stotožnili s našimi argumentami za úrýchlenie úpravy pravidiel týkajúcich sa priechodov pre chodcov. Vďaka tomu sa plánovaná novelizácia zákona o cestnej premávke presúva na prvý štvrťrok roku 2025,“ povedal Dan Kollár, prezident Cyklokoalície. O čo vlastne pôjde?

Novela by mala v praxi znamenať, že vodič bude povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby umožniť chodcovi bezpečný prechod a zároveň bude povinný umožniť bezpečný priechod aj chodcovi, ktorý sa zjavne chystá vstúpiť na priechod.

„Keď chceme túto zmenu zjednodušiť, tak sa používa výraz absolútna prednosť chodca, ale radšej by sme sa mu vyhli. Tá prednosť nie je absolútna, chodec stále bude mať nejaké svoje povinnosti, nemôže skočiť pred auto a počítať s tým, že sa nič nestane, znamená to možno skutočnú prednosť,“ uzavrel Kollár. Mňa by naozaj zaujímali tie povinnosti.

Uvediem taký príklad. Mesto Žilina, výpadovka smer diaľnica D1 na Bratislavu, štvorpruhová cesta I/61 alebo ak chcete tak Hričovská ulica pred ČS Shell. V smere jazdy von z mesta je protihluková stena po pravej strane. V nej je medzera, ktorá je vybudovaná ž dôvodu priechodu pre chodcov. Ak si dobre pamätám, je tam rýchlosť obmedzená dopravným značením na 50 km/h. Ak sa chodec rozhodne, že chce cestu prejsť, tak ani z tej 50tky nemusí stihnúť plne naložená tatrovka zabrzdiť vzhľadom na to, že chodec tam je viditeľný až na poslednú chvíľu. A takých miest je na cestách habadej. Akou rýchlosťou má ísť teda vodič s nákladiakom? Automaticky zodpovednosť padá na vodiča motorového vozidla a to nie je správne!

Pokusy o zmenu tu boli 

Prišla s tým v minulosti napr. aj politička Romana Tabák. Tá pôvodne chcela, aby chodci na priechodoch pre chodcov dostali prednosť vždy, keď  vstúpia na priechod. Takáto zmena zákona sa pritom neosvedčila u susedov v ČR. Na jej základe bol štatistiky v minulosti zaznamenaný 3-násobný nárast počtu úmrtí chodcov.

Nápad zo sveta

Takto je zákon formulovaný aj medzinárodným dohovorom OSN, ku ktorého dodržiavaniu sa ako tak zaviazalo aj Slovensko. “Vodiči sa musia k priechodu približovať iba dostatočne nízkou rýchlosťou, aby neohrozili chodcov, ktorí už na priechod vstúpili alebo sa naňho chystajú vstúpiť.”

Čo to znamená pre chodcov? Na prvý pohľad dobre formulovaný zákon môže chodcov viac ohroziť ako im pomôcť. Stanovenie povinnosti vodičom odôvodnené zvýšením bezpečnosti chodcov sa neukázalo ako funkčné riešenie problému.

Ak sa zmení toto pravidlo pre vodičov, je nutné konať aj na strane chodcov.  Prečo? Lebo ako ja ako vodič mám vedieť, že  že sa chodec skutočne chystá vstúpiť na priechod? V zahraničí napr. testujú špeciálne pásma, ktoré sú vyznačené na krajoch chodníkov a chodci do nich vstupujú len s úmyslom prejsť na vozovku.

Chcel či nechcel? 

Dôvodom je fakt, že vodič nedokáže vždy zabezpečiť bezpečné zabrzdenie a správne vyhodnotenie situácie, že chodec skutočne na vozovku vstupuje vždy trvá nejaký ten čas, hoci krátky. Je ťažké rozoznať, kedy skutočne plánuje vstúpiť na vozovku a kedy len kráča popri vozovke. Je preto mimoriadne nebezpečné, uzákoniť prednosť pre chodcov a čo je ešte horšie, nesprávne to médiami prezentovať.

A k tomu ten s prepáčením debilný prudko medializovaný a pretláčaný slovenský nápad s predným zeleným brzdovým svetlom pre autá, aby chodec vedel, či vodič stlačil brzdový pedál (nie či auto reálne spomaľuje a zastavuje) môže napáchať oveľa viac škody, ako úžitku, čo v konečnom dôsledku neodnesú plechy a svetlá, ale život a zdravie.

Je to na chodcovi nie na vodičovi

Medzi životom a smrťou je len tenká čiara. Pri prechode cez cestu musí mať aj chodec dávku pozornosti, odhadu a hlavne musí správne vyhodnotiť situáciu. Túto časť schopností a konečného rozhodnutia má chodec  ľahšiu, lebo záleží na ňom, či spraví, alebo nespraví ten prvý krok. Mňa doma už ako malé dieťa učili, že na pešo nemám plechové trenírky a nič ma pri nehode neochráni.

Nepáči sa mi to

Nepáči sa mi, že záujmové skupiny (Cyklokoalícia, Znepokojené matky a i.) si dokážu presadiť častokrát veci, ktoré odporujú základným zásadám bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ignorujú nápady a rozhodnutia reálnych odborníkov z praxe v oblasti dopravy.

Mimochodom, na tému odbornosti týchto záujmových združení, nedá mi nepodotknúť. Dodnes si pamätám výrok asi z pred dvoch rokov spomínaného predsedu Cyklokoalície, Dana Kollara: “Cyklista nemusí mať vodičák. Ak spôsobí nehodu, zabije iba sám seba.” Dovolím si nesúhlasiť. Vodičák síce možno potrebný nie je, ale znalosti z dopravných predpisov sú u cyklistov priam nutné! A tu silno pokrivkáva výchova a vzdelanie! Ďalej určite nie je pravda, že keď cyklista spôsobí nehodu, zabije len sám seba. Osud sa s nevinnými nemazná a naozaj pri strete cyklistu a povedzme chodca, ktorý prakticky nemá žiadne ochranné prostriedky, ťahá chodec za kratší koniec…