Prečo nebudeme jazdiť na diaľnici rýchlejšie?

Polícia na Slovensku zaznamenala v roku 2020 síce najmenej dopravných nehôd za posledných desať rokov, bolo ich 11 856, ale aj tak pri nich zahynulo 224 osôb, 892 sa zranilo ťažko a 4 468 ľahko. Takmer 50 % dopravných nehôd zapríčinilo porušovanie povinností vodiča, akým je napríklad telefonovanie, nevenovanie sa riadeniu, nedanie prednosti chodcovi. Druhou príčinou smrteľných nehôd je prekročenie rýchlosti. Ak sa pozrieme na najnehodovejší deň v týždni (na piatok), asi sa môžeme domnievať, že to súvisí s pravidelným presúvaním sa našich obyvateľov zo západu na východ a naopak.

Zaujímavé je v tejto súvislosti sledovať diskusiu laikov i odborníkov, prečo u nás nemôže byť na diaľnici maximálna povolená rýchlosť aspoň 140 km/h. Prečo si nemôžeme vziať príklad z Nemecka?

Možno si pamätáte, že predvlani sa začal pokus ministerstva dopravy zvýšiť povolenú rýchlosť na diaľnici na 140 km/h. Hlasno sa na jeho podporu prihlásili nielen niektorí vodiči, ale aj zopár motoristických novinárov. Čuduj sa svetu, len pred pár dňami sa k nim pridali ďalší napriek tomu, že pokus so stoštyridsiatkou na 38-kilometrovom úseku diaľnice D1 medzi Popradom a Beharovcami sa skončil úplne inak, ako to očakávali.

Pri vyhodnotení tohto zaujímavého experimentu experti z Výskumného ústavu dopravného dôvodili, že na Slovensku je takéto trvalé zvýšenie povolenej rýchlosti na diaľnici neracionálne. Je síce pravda, že vďaka stálemu technickému zdokonaľovaniu automobilov a ich bezpečnostných systémov stoštyridsiatku bez problémov zvládnu autá i väčšina vodičov. No benefity z tohto kroku sú zanedbateľné oproti rizikám, ktoré prináša takéto zvýšenie rýchlosti.

Pozrime sa najskôr na benefity. Ten najdôležitejší je asi úspora času, teda koľko minút ušetrím rýchlejšou jazdou. Odborníci vyrátali, že na spomínanom meranom úseku by ste prišli z Popradu do Beharoviec pri novom rýchlostnom limite skôr o 75  sekúnd! Vhodných štyridsať- či päťdesiatkilometrových úsekov, kde možno jazdiť rýchlejšie,  je na slovenských diaľniciach iba zopár. Napríklad medzi Trnavou a Trenčínom. Na nich by „ponáhľajúci sa“ vodiči ušetrili minútu, dve. Ak by bola diaľnica medzi Bratislavou a Košicami kompletne prejazdná rýchlosťou 140 km/h, prišli by ste do metropoly východu o 15 minút skôr. Nezlepšila by sa ani plynulosť cestnej premávky. Naopak, je dokázané, že zvýšenie rýchlosti má negatívny vplyv práve na bezpečnosť dopravy. Zaujímavé sú fakty z odborných analýz – napríklad, že 30 % slovenských vodičov dnes prekračuje stanovený limit o 10 km/h a 10 % našich šoférov tieto limity prekračuje o 30 km/h. Pripustime možnosť, že by bola najvyššia povolená rýchlosť na diaľniciach 140 km/h. Desať percent vodičov by jazdilo rýchlosťou 170 km/h. Ak si predstavím, ako sa pri tejto rýchlosti predĺži brzdná dráha v prípade aj drobnej kolízie, behá mi mráz po chrbte.

Ak k mojim mrazivým pocitom prirátame negatíva ako zvýšenie emisií, hluku a fatalitu nehôd, potom je zrejmé, že zvyšovať rýchlostné limity na našich diaľniciach nemá racionálny dôvod. Už aj preto, lebo pod Tatrami máme, žiaľ, zvláštny zmysel nedodržiavať pravidlá. Ani tie na cestách.