Peugeot 405 berie môj dych aj po rokoch!

Problematiku modelu 405 som si dovolil rozdeliť na 3 skupiny. Dnes vám faktografickejšie predstavím históriu bežného modelu, o týždeň sa povenujem verzii Mi16 a aj svojim osobnými dôvodmi a príbehom a o trošku neskôr predstavíme článok aj o vrcholnej verzii T16.

Peugeot 405 získal v roku 1988 titul Európske auto roka.

Za kabátom Peugeotu 405 stojí dizajnové štúdio Pininfarina. 405ku vyrábali iba ako sedan a ako kombi – break. Existoval aj prototyp coupé, ale ten sa do výroby nikdy nedostal. Bohužiaľ…

Pred a po modernizácii trošku odbornejšie

Ph1 – model pred modernizáciou, Ph2 – model po modernizácii. Veľmi zdarilým dizajnovým a hlavne funkčným prvkom boli lišty ostrekovačov čelného skla upevnené na stieračoch.

Jednoduchší podvozok dokázal baviť, ale aj potrápiť

Vpredu náprava McPherson, zadná využívala torznú tyč pre verzie s predným pohonom. Rovnakú zadnú nápravu by sme našli aj pri Peugeote Partner/Citroen Berlingo prvej generácie a často sa medzi sebou zamieňali najmä z dôvodu hrubších torzných tyčiek. Lenže táto náprava vyžadovala určitú pravidelnú starostlivosť, na ktorú s prepačením väčšina majiteľov roky kašľala.

O zastavenie sa starali vpredu kotúčové (silnejšie verzie vetrané) brzdy, vzadu bubnové. Od výkonu zhruba 110 koní boli už vzadu kotúče. Za príplatok ste mohli mať aj ABS, v starších modeloch do roku 1990 to bol elektrohydraulické brzdy, ktoré boli skôr na biedu, ako na úžitok.

Pod kapotou sme našli motory, ktoré boli časté aj v 205ke, 309ke, či v Citroene BX. Nič väčšie ako štyri valce a 2 litre pod kapotou určite nehľadajte. Objem štartoval na 1,4, pokračoval cez 1,6 až k 1,9. Výkon bol od 48 kW až k maximálnym 108 – 118 kW pri 16V motore, resp. T16 mala pri overbooste cca 160 kW. Pred modernizáciou (Ph1) boli k dispozícii aj karburátorové verzie, aj verzie so vstrekovaním. U nás boli známe hlavne nezmary, diesle. Hladký diesel 1,9d a 1,8/1,9 TD. S výkonom 47/52 kW a max 66 kW pri TD. Zážihové motory využívali jak karburátor, tak rôzne systémy vstrekovania. Líšlilo sa to podľa roku výroby, verzie, či krajiny pôvodu resp. určenia.

Po modernizácii prišli nové benzínové motory. 1,9 vypadli a nahradili ich 1,8 a 2,0 litrami. 1,6 upravili. Rovnako 1,8TD nahradil 1,9TD. Prevodovky boli manuálne s 5 stupňami (4 stupne mala iba 1,4), alebo automatické. Diesel sa s automatom sa nikdy nevyrábal. Silu na vozovku zvyčajne prenášala len predná náprava. Existujú aj výnimky. 4×4 ste mohli nájsť pri prvom modeli len pri motoroch 1,9i 8V (GRx4, SRx4), alebo pod kapotou legendárnej Mi16x4.

Po modernizácii len pod kapotou motora 2,0i 8V. Mi16 Ph2 už 4×4 nebola. Tú nahradila oveľa výkonnejšia T16. Pri modeli 4×4 bol vzadu hydropneumatický podvozok, ktorý vychádzal z Citroenu BX, ale úplne rovnaký nebol. Navyše rôzne výkonové 4×4 nemali totožný systém pohonu, preto si kúpu 4×4 dobre zvážte.

405ky vyrábali vo Francúzsku, Anglicku, ale aj v Poľsku, Malajzii a na Blízkom Východe.

Bolo niekoľko stupňov výbavy. GL, GR, SR, ST. Keď bol pod kapotou diesel, označenie končilo D, turbonafta bola DT (D-turbo) a vstrekovanie končilo I. Mi16 bolo vždy len 16V benzín, s rôznymi výkonovými verziami.

Existovalo aj množstvo limitovaných verzií. Napr. Roland Garros bol len zelený benzínový kombík, s bielo sivými polokoženými sedadlami (titulná fotka), LeMans pri verzii Mi16 Ph2 znamenal krásny červený lak a niektoré doplnky z vrcholnej T16.

Základná výbava GL bola na dnešné pomery sktutočne smiešna a nemala v sebe o veľa viac ako Škoda Favorit (rovnaká doba uvedenia na trh). Dvojrýchlostné stierače, vyhrievané zadné sklo, zvnútra nastaviteľné spätné zrkadla, analógové hodiny… GR na tom nebolo oveľa lepšie (pred modernizáciou). Za posilňovač riadenia ste si museli vždy priplatiť, ale malo už iné čalúnenie sedadiel, vzadu stredovú opierku, digitálne hodiny. Z vonku na dverách mala lišty s imitáciou chrómu. SR už malo navyše elektrické predné okna, servo, taktiež iné čalúnenie dverí. Od výbavy SR už boli spätné zrkadlá vo farbe a chróm sa nasťahoval aj okolo okien. ST bol najluxusnejší. Strešné okno, 4x elektrické okná, vyhrievané a elektrické kožené predné sedadlá, elektróny. Výbava, s ktorou sa nestratí ani dnes. Mi16 mala anatomické predné sedadlá a krásny bodykit. Servo v základe, rovnako aj elektrické predné okná. Pri vyšších výbavách prvých modelov bolo elektrické len pravé spätné zrkadlo. Ph1 predávali aj za oceánom v Amerike. Posledný model, ktorý značka na tamojšom trhu predávala. Od európskej verzie sa líšila inými nárazníkmi, trochu iným interiérom a podstatne lepšou výbavou.  Motory boli len 1.9i a 1,9i 16v. S americkými 405kami sa viaže kauza, kedy museli Francúzi veľa kusov stiahnuť naspäť do Európy. Ale k dôvodu návratu som sa nedopracoval. Čo sa týka výbavy však rátajte s tým, že som za tie roky videl kade čo, dokonca najslabší benzínový motor so vstrekovaním, 4x elektrickými oknami, šíbrom a poloautomatickou klimatizáciou. Jednoducho čo kus, to originál….

Koncom leta r1992 prebehla zásadná modernizácia. Pribudli z hľadiska bezpečnosti výstuhy dverí. Zmenili zadné čelo s väčšími kufrovými dverami. Hlavnou zmenou prešiel interiér. Francúzi boli totiž často kritizovaní za lacné plasty, čo sa čiastočne zlepšilo s príchodom vylepšenej verzie. K bežným modelom je toto veľmi jednoduchý základ.

Toľko v skratke k historicky najlepšie hodnotenému víťazovi ankety Európske auto roka. 

Foto: Peugeot