Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku
kia sorento

Damoklov (mikro)meč – Emisie prachových častíc

Emisie prachových častíc z bŕzd a pneumatík stále nie sú v centre pozornosti „predpisológov“. Nuž, ťažko regulovať (momentálne) neregulovateľné.

Otázkou, ako zabrániť znečisteniu ovzdušia čiastočkami, čiže prachom, ktorý vzniká opotrebovaním pneumatík a súčastí bŕzd, sa svet stále zaoberá dosť okrajovo. Ak si však predstavíte napr. štyri pneumatiky vášho auta a uvedomíte si, že po najazdení napr. 40-tisíc kilometrov sa hĺbka ich dezénu zníži o cca 6 mm a vynásobíte to počtom automobilov, musí vám vyjsť, že sú to tony častíc, ktoré sú všade okolo nás. Prirátajme k tomu ešte brzdové doštičky či obloženie. A aby toho nebolo dosť: brzdia a pneumatiky opotrebúvajú aj všetky nákladiaky, autobusy, trením brzdia aj električky, vlaky a pod. Je to dôvod prinajmenšom na zamyslenie, čo poviete?

Ďalšia kategória

Spomínané (prachové) častice spolu s ďalšími patria do kategórie tzv. NEE (Non-Exhaust Emissions, nevýfukové emisie). Zatiaľ ich žiadny predpis nereguluje, hoci – paradoxne – k ich zvýšenej produkcii prispievajú aj niektoré ekologické opatrenia. Konkrétne (podľa Science Direct) nárast počtu elektrických vozidiel, ktoré sú ťažšie, a teda náročnejšie na opotrebovanie bŕzd a pneumatík. Zatiaľ ešte väčšou záťažou sú čoraz ťažšie a v hojnejšom počte predávané SUV. Spoločne prispievajú aj k zvýšenému opotrebeniu povrchov ciest, čo opäť znamená ďalší prach.

Ešte škodlivejšie

Ako uvádzajú odborné pramene (Emission Analytics), tieto čiastočky sú vďaka svojim rozmerom ešte škodlivejšie pre ľudské zdravie než skleníkové plyny. Ich veľkosť charakterizujú kategórie 10 μm a 2,5 μm (teda tisícin milimetra). Problém je totiž v tom, že ak ich veľkosť dosahuje aspoň 10 μm, čiže stotinu milimetra, dokáže ich naše telo zachytiť svojimi „filtrami“ v podobe napr. slizníc či nosa a zbaviť sa ich smrkaním, kašľaním či dýchaním. Tie menšie sa však nemilosrdne dostávajú ďalej do tela, teda najmä do pľúc a ešte ďalej do krvného obehu. Výsledkom je viac infarktov, predčasných úmrtí, negatívny vplyv na funkciu pľúc a pod. Spomínaný zdroj uvádza, že prevádzkou automobilov všetkých druhov vzniká viac,než polovica čiastočiek s veľkosťou do 2,5 μm a takmer tri štvrtiny s veľkosťou do 10 μm. Podľa štúdie vypracovanej pre EK bude o desať rokov pochádzať až 90 % pevných častíc vyprodukovaných automobilmi práve z opotrebovania pneumatík a bŕzd.

Momentálne niet pomoci

Zaujímavá je otázka, koľko týchto škodlivých častíc vytvárate počas jazdy vy a vaše auto. Vyššie uvedená spoločnosť uverejnila výsledky svojho merania, ktoré uvádzajú, že priemerné rodinné auto pri dodržaní odporúčaného tlaku v pneumatikách vyprodukuje ich opotrebením 5 800 μg (mikrogramov, čiže milióntin gramu) častíc na jedinom kilometri jazdy! K tomu prirátajme ďalších cca 30 μg z opotrebenia bŕzd. K podobným údajom dospeli aj pri meraniach v Paríži. Mimochodom, pre výfukové plyny platí limit 4,5 μg…

Čo s tým?!

Niektorí výrobcovia už niekoľko rokov experimentujú s odsávaním či filtrovaním znečisteného vzduchu z okolia bŕzd. Kto si ručne umýva auto, dobre vie, čo treba zmývať najmä z predných kolies s kotúčovými brzdami. Možno nás v tejto súvislosti čaká renesancia bubnových bŕzd. Zatiaľ však žiadne hromadne využiteľné praktické riešenia nevidno. Ešte horšie je to s opotrebovaním pneumatík. Tu pomôže zrejme len vyvíjať pneumatiky s nižšou rýchlosťou opotrebenia (viem, stabilita, prenos výkonu, hlučnosť…) a znižovanie hmotnosti vozidiel (SUV či elektromobily sú prekážkou tohto trendu). Finálne riešenie je asi celkom nereálne: čo najmenej jazdiť, využívať hromadnú dopravu. Hoci, ktovie, na čo všetko bude mať pandémia koronavírusu vplyv a do akej hĺbky.

Foto: Archív

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov