Nový Lexus IS z pohľadu dlhoročného nadšenca
Nový Lexus IS rozpútal vášne na internetových fórach prakticky hneď, ako sa objavili oficiálne informácie o jeho skorom príchode.
Ja sám vlastním už 8 rokov prvú generáciu modelu Lexus IS. Prežil som si s ním dosť, neskutočne veľa ma naučil a dovolím si povedať, že mi aj otvoril dvere do sveta motorizmu na (polo) profesionálnej úrovni. Dokonca nie som jediný recenzent, či editor, alebo často omieľaný pojem motoristický novinár (spojenie, ktoré si musí človek zaslúžiť), ktorý na našom malom Slovensku na prvú generáciu nedá za žiadnych okolností dopustiť. Tento článok tiež zámerne publikujem v sobotu. Je to skôr oddychové čítanie s letmým porovnaním životného cyklu, ako nemastná záplava informácii a údajov.
Doteraz si ako malý chlapec pamätám, ako som prvýkrát videl v nemenovanom motoristickom magazíne 1.generáciu a hneď to bola láska na prvý pohľad. Môj vzťah k nej sa ešte viac prehĺbil v roku 2008, počas študijného pobytu v Írsku. Tam ich bolo kvantum a vždy som nad nimi slintal a to aj napriek tomu, že už behala po cestách aj druhá generácia. Po príchode domov, 3-4 roky neskôr, prišla možnosť kúpiť trošku ťuknutý kus za zaujímavé peniažky, a tak som neváhal a sčasti svojpomocne aj opravil, keďže ako študentovi na výške prachy nikdy nevychádzali. Odvtedy pretieklo veľa vody, dokonca som kvôli nehode vymenil kus za iný, nové generácie naďalej prichádzali a moja mánia stále intenzívne rástla.
Rozpíšem sa trošku ku všetkým generáciám, svoje skromné názory či postrehy.
Lexus mal vždy jedinečný dizajn. Prvá generácia priniesla tzv. Lexus style zadné svetlá, alebo krásne budíky. Doteraz tie detaily na svojom aute milujem. Následná, druhá generácia, pred modernizáciou pôsobila až priveľmi konzervatívne, odvážnejšia je verzia F-Sport po modernizácii a za tou sa v zaujímavej farbe vždy veľmi rád otočím. IS-F je už iná liga, tej sa venovať nebudem, zaslúži si samostatný článok o pár rokov, keď ceny ešte trošku padnú. Tretia generácia? Myslím si, že po príchode to mala veľmi ťažké. Dizajnovo ostala dlho nepochopená, kontroverzná, jej čas prichádza ešte len teraz, po siedmich rokoch výroby. Vôbec nezostarela, vyzerá stále veľmi atraktívne, živelne, inak…
I. Generácia
Najviac hravá, klasické dobre stavané auto z konca 90. rokov. Interiér síce zväčša tvrdoplastový, ale komfortný, bez možnosti sklopiť zadné operadlá sedadiel. Problémom boli aj motory, ale naštastie nie čo sa týka spoľahlivosti, ale slabá ponuka. Základný atmosféricky dvojliter R6 mal chabé výkonové parametre 114 kW (155 k) so 6q manuálom (blbo sprevodovaný, pri 140 km/h prakticky 4000 ot.min-1, s manuálom vždy bez tempomatu!), alebo 4q automatom a bol na ten motor pomerne ťažký. Väčší trojliter bol pre EÚ iba s automatom, paradoxne USA/Kanadu mala aj 5q manuál a s tempomatom. Riešenie pre Európanov? Kompresor Eaton známy z vtedajších Mercedesov v dvojlitrovom IS 200 príjemne dvihne výkon a až s ním začína ten pravý zážitok, ktorý ale mal byť už pred rokmi štandardne, nie až formou úpravy firmou TTE alebo Bemani. Je to jediná schodná a legálna cesta, ako z najviac kultovej generácie spraviť aspoň trochu rýchle a zábavne auto s génmi JDM. Japonci v Toyote Altezze mali ešte 4 valec, ale ten do Lexusu nikdy neprišiel, tak o ňom nebudem ani písať. Mimochodom, všetky motory mali usporiadanie R6 a vždy zadný náhon. 4×4 existovala tiež len pre Japonsko (ako Toyota) a je veľmi zriedkavá.
Takmer som zabudol. Je to jediná generácia, ktorá sa predávala aj ako štýlové kombi, SportCross. Tá sa mohla pochváliť sklopným predným sedadlom spolujazdca. Ďalšie generácie kombi nikdy neboli, a to je ďalšia vec, prečo sa slučka na európskej šibenici pomaly ale isto priťahovala už v skorých začiatkoch.
II. Generácia
Tu začnem od najhoršieho okamihu, ktorý sa IS-ku počas života stal. Totálnym prúserom boli a stále sú vznetové motory 2,2. Nech si vraví kto chce, čo chce, ak si ho kúpite (mimochodom aj za cenu vylietanej prvej generácie), určite zaplačete pri servise. Tento čisto európsky prešľap v podaní netypickej nespoľahlivosti značke skutočne zavaril a aj tých pár odvážlivcov, čo okúsili vody vtedy ešte pomerne neznámeho japonského luxusu strednej športovej triedy, sa už k nemu nikdy viac nevrátili. Našťastie, aj na našom malom Slovensku existujú profesionáli, ktorí si s týmto motorom vedia dať rady.
Pre Európu tak ostáva v hľadáčiku jazdeniek len IS 250. Pred modernizáciou bol ešte aj manuál (trpel na chronické problémy s dvojhmotob), po modernizácii už vždy len s automatom. Má nejaké mušky, ale nič strašné. Verzia IS 350 sa do Európy oficiálne nedostala, zas sa jej vytešovali len za oceánom. Potešila aj možnosť pohonu 4×4 v oboch benzínových V6. Plusom bola aj zatiaľ jediná rýdzo športová verzia IS-F, ktorá bravúrne stíhala nemeckej konkurencii s dlhou tradíciou.
IS 350 sú poväčšine dovezené väčšie, či menšie búračky z USA do Poľska alebo Litvy. Vyžiadajte si pred kúpou VIN číslo a overte si rozsah poškodení v databázach.
Táto generácia však už bola taká viac ťažšia, komfortnejšia… no proste úplne iná, ako tie staršie, ale rovnakým sa zmenila aj konkurencia. Kým druhá generácia nemala kombi, tak ako jediná prišla s otvoreným kabrioletom. Pri tejto generácii sa nadobro lúčime aj s manuálnou prevodovkou.
III. Generácia
Počas celého života len jedna karosárska verzia, a to štýlový sedan s dynamickými výzorom, Európanov za srdce asi zjavne nechytil. Vyzeral rýchlejšie a športovejšie, akým naozaj pre Európu bol. Bohužiaľ, tento charakter majú v podstate spoločné všetky IS-ká naprieč generáciami (pre EÚ trh).
Aj tu došlo z pohľadu techniky a dizajnu k japonskej revolúcii. Rozdiel prakticky taký istý, ako medzi 1. a 2. generáciou, aj keď niektoré konštrukčne nové motory prišli až časom. Paleta motorov našťastie vyhodila z opcie naftu, aj za cenu stále vysokej obľúbenosti na cestách naprieč Európou. Základný, konštrukčne starší atmosféricky V6 s označením IS 250 bol časom vystriedaný preplňovaným dvojlitrovým motorom (IS 200t) a tým sa skončila éra čistej atmosférickej sily na cestách starého kontinentu. Samozrejme, pre ostatné trhy ostala v ponuke aj verzia IS 350. Do tejto generácie sa prvýkrát dostal pod kapotu hybrid (IS 300h), a dovolím si povedať, na základe vlastného odhadu, tvoril najväčší podiel predaja nielen na starom kontinente, ale aj globálne, keďže prišiel v čase, kedy hybrid ostatných modeloch Toyoty a Lexusu zažívali obrovský boom, za čo mohli aj postupné škandály s emisiami naftových motorov naprieč celým svetom.
IV. Generácia
Priznám sa, na štvrtú generáciu som čakal ako na spasenie. A pritom sa šepkalo všeličo, dokonca aj to, že nová generácia už vôbec nepríde a pôjde v šľapajach väčšieho modelu GS (ukončenie výroby a nepriame nahradenie modelom ES s predným náhonom). Nakoniec však, našťastie, prišla. Čo ale totálne zabili je, že do Európy pravdepodobne už nepríde, keďže o predchádzajúcu generáciu nebol veľký záujem, čo som spomínal vyššie. Dôvody? Chýba nafta, chýba kombi, je menej priestranná, kW tiež nič moc v porovnaní s konkurenciou… Jednoducho, ak nie je odbyt, nemá zmysel to sem voziť pre pár jedincov… a som si istý, že ekonómovia to určite 2x prepočítavali.
Keď sa čoraz viac začalo šepkať o novinke, bol som ešte viac nedočkavý. Potom, keď som ju videl prvýkrát na úvodnom videu, bol som doslova sklamaný, zarazený… no priznám sa, nebehali mi po hlave príjemné pocity. Nejako ma oblial studený pot, nechuť… Dospelo to až k tomu, že som o nej vôbec nechcel písať, preto ste u nás nevideli doteraz žiadny článok o oficiálnom predstavení. Prišlo mi celé akési divné, predovšetkým kvôli zadným partiám. Spojené svetlá mi síce vôbec nevadili, hoci nepatrím medzi ich zástancov na bežných autách. Ale veď predsa Lexus nikdy bežným nebol…
Najviac mi vadili kufrové dvere, ktoré vyzerali ako z BMW 7 E65, ktorú vytvoril Chris Bangle. Ani obrovská maska, ktorá je aj v porovnaní s megaveľkými ľadvinkami BMW 4 stále kolosálna, ale nebije tak do očí, mi napočudovanie dnes už vôbec nevadí, práve naopak. Je pravda, pár vecí by som po dizajnovej línii možno decentne pozmenil, ale s odstupom dní si dovolím povedať, že dizajnéri naozaj presne vedeli, čo kreslili. Takýto mix pocitov a vášni som pri novom aute už veľmi dlho nezažil.
Čo zmenilo môj pohľad na vec? Neskôr vyšlo okrem fotiek aj dynamické video, ktoré v mojom vnútri spravilo presne to isté, čo vlny Tsunami v Japonsku. Tie všetko pôvodné vždy zničia a na troskách sa zrodí niečo nové. A hlavne extrémne rýchlo.
Tiež som rád, že interiér ostal naďalej interiérom a nie hračkárstvom, alebo strohým výkladom predajne s elektronikou. Ja osobne nie som zástanca „stoviek obrazoviek“ a dotykových plôšok bez hmatateľnej odozvy. Potrebujem istotu obsluhy ako soľ v nedeľnom kuracom vývare. Nechce sa mi v aute opakovane hľadať základné funkcie, klikať, opakovane preklikávať, odpútavať oči z cesty… a priznám sa, že aj niektoré dotykové touchpady a “tablety” sú mi silno proti srsti a potrebujem na nich tabletky.
Práve tento interiér by to aj napriek dotykovému voliču v stredovom tuneli mal ako-tak zjavne spĺňať, a keď náhodou nie, tak by som mu to určite odpustil. Aj keď je pravda, že novšie verzie modelov značky Lexus mali nie tak dávno infotainmenty fakt zložité a aj pre banálnu zmenu vyžadovali zastavenie počas niekoľkodňového testovania, potom sa už dalo na to zvyknúť….
Hlavná, 8 alebo 10,3 palcová obrazovka je dotyková a poskytuje široké možnosti konektivity, ktoré aktuálnej generácii posledné roky vyčítali. Oproti predchodcovi sa po strake architektúry vizuálne zmenili len detaily, ale to vôbec nevadí. Načo teda meniť základ, ktorý funguje a vyzerá?
Motory zatiaľ bez hybridu
Pod kapotou sú úplne rovnaké motorizácie ako v súčasnej generácii. Podobne postupovali aj pri prechode z druhej na tretiu generáciu. Základom modelu s pohonom zadnej nápravy je 2.0 l turbobenzín s výkonom 180 kW (244 k) a krútiacim momentom 349 Nm, ktorý je spojený so 6-stupňovou automatickou prevodovkou. Verzia IS 300 s pohonom oboch náprav zdedila atmosférický 3.5 l V6 motor s výkonom 194 kW (264 k) a krútiacim momentom 320 Nm, ale so zaujímavejšou 8-stupňovou automatickou prevodovkou. Z môjho pohľadu najzaujímavejšia verzia je IS 350, ktorá z rovnakého V6 motora má 231 kW (315 k) a 379 Nm. Na stovku zrýchli s pohonom zadných kolies za 5,6 sekúnd. Štvorkolka s rovnakou motorizáciou má namiesto 8-stupňového automatu len 6-stupňový automat, na stovku zrýchli za 5,7 sekúnd.
Hybrid? No pri hlavnom odbytisku, USA, to je v podstate jedno, koľko tie autá žerú, tam honba za spotrebou a averziou pred emisiami stále neplatí.
Aj vlastný okruh
Pre nové IeSko (dobre, nie len pre neho, ale aj pre iné modely) dokonca postavili vlastný pätkilometrový okruh Shimoyama, kde ho tvrdo testovali, aby po stránke podvozku a jazdných vlastností bol dokonalým kompromisom medzi športovosťou a komfortom. Navyše, karosérie je ešte viac tuhšia. Výstavba takého okruhu predstavuje neskutočné výdavky, ktoré sa vrátia až časom. A ani teoreticky možná rýchlejšia kompenzácia im nestojí za to ho priniesť do Európy. Patrón európskych šoférov (sv. Krištov) musí plakať…
Vyzerá, že sa aktuálne zrodilo jedno z mála skutočne šoférsky orientovaných áut strednej triedy, ktoré majú ešte zadný náhon s prehľadom mohlo opäť rovnocenne konkurovať BMW 3, a ktoré to už viac ako 20 rokov efektívne robí, ktorého generácie netrápia výrazne detské choroby, a my si ho asi nikdy neužijeme…
Jedine, že by ostalo kus pravdy na to, že na danej platforme vznikne nová Mazda 6.
Keď sa z Európy stáva neperspektívny kút sveta
40. To je počet krajín, kde si nový Lexus IS budú môcť zákazníci kúpiť. Stále neviem pochopiť vzniknutú situáciu. A obávam sa, že to nastane čoraz častejšia. Autá, ktoré sú podvozkovo a motoricky vyladené, majú predpoklady priniesť zážitok nie len pre vodiča, ale aj pre celú osádku, či nával emócií pre obyčajného človeka, čo pri aute len prechádza alebo stojí, a nestoja 100+ tisíc €, sa do EÚ nedostanú. Lebo limity, obmedzenia… Klincom do rakvy je aj stála prítomná vysoká japonská svojskosť značky Lexus, ktorú na starom kontinente vie pochopiť a trpieť len pár ľudí. Som rád, že aspoň na trhu s jazdenkami sa značka Lexus teší úspechu a dobrým referenciám spokojných zákazníkov. Lenže čo potom, keď nebudú nové autá? No nebudú ani jazdené…
K tomu pomerne problematické záručné a pozáručné servisovanie, kde vám v materskej Toyote odmietajú objednať diely na váš starší Lexus a kopec iného… Vďakabohu za dobu internetu a internetových obchodov. Mňa ako fanatika značky neskutočne pichá pri srdci z toho všetkého kolotoča informácii. Len pár ľudí vie v dnešnej uponáhľanoej, monotónnej dobe toto všetko tolerovať a oceniť, vie sa ešte stále autu prispôsobiť a tešiť sa z neho, vie si na neho nájsť čas… Ale koľko je takých ľudí na Slovensku, v Európe? Zvládli by ste to? Ak áno, dokedy?
Zdroj: Lexus
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov