Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku

OPEL Zafira Life a Glocknerkönig na Liptove

Liptov je jedným z najkrajších a z pohľadu dovolenkára aj jedným z najkomplexnejších kútov Slovenska. Ponúka turistiku, oddych, zábavu aj edukáciu, a to všetko zasadené do krásnej prírody.

Prvý júnový víkend som mal ísť s priateľkou na dovolenku a už tradične sme mali začať nedeľnými cyklistickými pretekmi Glocknerkönig. Pandémia koronavírusu COVID-19 však všetko zmenila. Organizátor zrušil preteky, hranice sa uzavreli a ešte mesiac pred termínom našej dovolenky nikto nevedel, ako to bude s návštevou zahraničia. Isteže, predpokladalo sa, že na letnú sezónu hranice otvoríme, ale prvý júnový týždeň má ešte ďaleko od letnej sezóny. Nikto nevedel, či budeme môcť vycestovať do Rakúska a ak áno, tak za akých podmienok. Rezerváciu sme teda včas zrušili. V „rukách“ mi však ostalo auto, s ktorým som mal ísť na dovolenku– Opel Zafira Life, škoda ho nevyužiť.

Rezervovali sme si teda ubytovanie v Liptovskom Trnovci a naplánovali neplánovanú dovolenku na Liptove. Ale čo s tým Glocknerkönigom? Ten mi stále vŕtal hlavou. Pár kilometrov od Liptovského Trnovca je horský priechod na Oravu, cesta číslo 584 vedúca do Zuberca. Žeby som si urobil svoj vlastný Glocknerkönig na Liptove? Pravý Glocknerkönig má tri kategórie, ja som bol zaregistrovaný do kategórie Classic, ktorá sa začína v dedinke Bruck an der Grossglocknerstrasse a končí na parkovisku pri bráne Fuschertörl. Dĺžka trate je smiešnych 27,3 km, no výzvu predstavuje sklon cesty. Trasa sa totiž začína vo výške 757 metrov nad morom a končí v 2 445 m n. m. Treba prekonať 1 694 výškových metrov. Mojím cieľom bolo zdolať rovnaký počet výškových metrov na spomínanej ceste číslo 584. Ráno som sa obliekol, zacvakol nášľapné pedále a vyrazil v ústrety výškovým metrom. Až ku Vyšným Matiašovciam je to úplná lahoda, cesta sa vinie popod kopce, má minimálne stúpanie a keď sa aj nájde zopár strmších stúpaní, tak sú to iba malé ťavie hrby, teda veľmi krátke. Pri horárni Meštrová však cesta začína stúpať, a to hneď desiatimi percentami. Potom ešte kúsok klesne, aby vás takmer k vrcholu horského priechodu trápila zhruba 8-percentným stúpaním. Len pár sto metrov pred koncom klesne na zhruba 6 %. Na pomery rakúskej trasy, kde je priemerné aj najvyššie stúpanie oveľa vyššie, neznie liptovský kopec ako veľká výzva. Vzhľadom na dĺžku stúpania som však spomínaný úsek musel absolvovať niekoľkokrát a pri každom klesaní mi stuhli nohy a vychladnuté svaly bolo treba opäť dostať do „prevádzkovej zóny“. A aby toho nebolo málo, tak som si to celé sťažil tým, že som nejazdil na najľahší a dokonca ani na druhý najľahší prevod. To už by sa mohlo priblížiť „königu“. Ak odmyslím, že mi pri každom zjazde vychladli nohy a musel som si ich pri každom stúpaní zahriať, tak sa mi šliapalo výborne. Na druhej strane som si tie klesania užil. Mal som našliapaných 1 588 výškových metrov, keď zahrmelo tak, že sa až zem zachvela a spoza stromov sa blížilia hrozivá čierňava. Nemal som najmenšiu chuť zmoknúť do nitky, tak som to rýchlo otočil domov, teda do Liptovského Trnovca. Hoci som šliapal ostošesť, dažďu som neunikol. Našťastie, zastihol ma na posledných dvoch kilometroch a aj to iba okrajom. Než „spadla obloha“, už som bol v chate. Výzvu som teda nesplnil, chýbalo mi 61 výškových metrov. Celkovo som našliapal 73,76 km, nastúpal 1 633 metrov  a celé mi to trvalo 4 hodiny 7 minút a 31 sekúnd. Hádam sa mi podarí ísť ešte tento rok priamo na Grossglockner Hochalpenstrasse a vyšliapať tento ikonický priechod na mieste.

Raj dovolenkárov

Liptov je ako dovolenkový raj, nájdete tu takmer všetko – vodu a vodné športy, hory a turistiku, wellness, zábavu, históriu… Ani my sme neodolali. Liptovskú Maru netreba nikomu predstavovať. Po Oravskej priehrade je našou druhou najväčšou vodnou nádržou. Je umelo vytvorená, pri jej budovaní v rokoch 1969 – 1975 presťahovali viac ako 4 000 obyvateľov 13 obcí, ktoré zatopili. Hoci sa už aj v čase našej návštevy, teda druhý júnový víkend, našlo zopár odvážlivcov, ktorí sa v Mare kúpali, pre nás bola voda ešte príliš studená. V sezóne naplno fungujú plavby loďami či katamaránmi, požičovne člnov, kajakov, vodných bicyklov. Najvychytenejšou plážou je práve pláž pri Liptovskom Trnovci. Okrem iného tam nájdete kemping, ubytovacie chatky, plážové ihriská, bufety, bary… a samozrejme sociálne zariadenia. Skrátka všetko, čo potrebujete.

Pokiaľ vás čo i len trochu zaujíma kultúra, určite navštívte Liptovský Mikuláš. Pozrite si kostol sv. Mikuláša, zájdite do Jánošíkovej mučiarne a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. To, samozrejme, ani zďaleka nie je všetko, čo Liptovský Mikuláš ponúka. Našťastie všetky pamätihodnosti sú si tak blízko navzájom, že ich dosiahnete pešo.

My sme sa jedno poobedie vydali do Kvačianskej doliny k vodným mlynom v Oblazoch. Sú dva, horný mlyn – tzv. gejdošovský a dolný – tzv. brunčiakovský. Krásne zrekonštruované mlyny dodnes fungujú a môžete si ich pozrieť aj zvnútra. Je nepredstaviteľné, že turistický chodník z Kvačian, po ktorom sme šli, bol kedysi (ešte aj v časoch socializmu) hlavným ťahom na prepravu tovaru nákladnými autami cez Chočské vrchy medzi Liptovom a Oravou. Dodnes je vedľa cesty zopár nemých svedkov tejto skutočnosti – hovorím o fragmentoch telefónnych stĺpov, ale aj o krížoch zosnulých, ktorí sa v tom období zrútili do priepasti. Dnes si výšku tiesňavy môžete bezpečne pozrieť z dvoch vyhliadkových lávok. Ak sa vydáte k vodným mlynom v Oblazoch, tak si nechajte časovú rezervu a na chvíľu si odbehnite aj k neďalekému Ráztockému vodopádu. Pre informáciu, my sme síce šli z Kvačianskej strany, no k mlynom sa dostanete aj z druhej strany – od Veľkého Borového. Od Kvačian je to však turisticky hodnotnejšie.

Históriu regiónu dokumentuje aj Múzeum liptovskej dediny Pribylina. Skanzen je zaujímavý tým, že jednotlivé domčeky a stavby nie sú originály, ale repliky, avšak s využitím prvkov z originálu. Nevznikli teda rozobratím a premiestnením budov, ale sa nanovo postavili. Múry goticko-renesančného kaštieľa z Parížoviec sú napríklad z tehál, v stavbe sa však využili niektoré prvky z pôvodnej stavby… Do skanzenu môžete ísť „aj na vlastnú päsť“, no odporúčam, aby ste si priplatili za sprievodcu. Na jednej strane sa totiž dozviete zaujímavé informácie, na strane druhej sa iba s ním dostanete do kostola Panny Márie zo zatopenej obce Liptovská Mara a zemianskeho sídla z Parížoviec. K zaujímavostiam skanzenu patrí aj požiarna zbrojnica s celkom unikátnou stavbou veže a tiež úzkokoľajová lesná železnica, ktorá opäť premáva.

V súvislosti s Liptovom sa nedá nespomenúť Tatralandiu a Demänovskú ľadovú jaskyňu. My sme navštívili iba zlomok toho, čo Liptov ponúka, a verte mi, je to skutočne jeden z najkrajších a z pohľadu dovolenkára aj jeden z najkomplexnejších kútov Slovenska. Na relatívne malom mieste máte na dosah turistiku, oddych a zábavu aj edukáciu. A to všetko zasadené do krásnej prírody.

 

Luxus pre každého

Naším spoločníkom počas celej dovolenky bol Opel Zafira Life s dvojlitrovým dieselovým motorom, ktorý bol spojený s automatickou prevodovkou vo verzii M. To znamená dlhší z dvojice rázvorov osí náprav, ale ešte krátky previs vzadu, a teda stredne dlhá karoséria. Model to bol nanajvýš exkluzívny, čo už naznačovala koža na sedadlách a volante. Pravá podstata luxusu však spočívala v konfigurácii interiéru. Vzadu, v druhom rade sedadiel, boli totiž dve samostatné kreslá, ktoré sme si mohli posúvať a otáčať do protismeru, v treťom rade zasa posuvná lavica s troma sedadlami delenými v pomere 1/3:2/3 a uprostred kabíny posuvný modul s rozkladacím stolíkom. Jeho služby sme využili. Vzhľadom na obmedzenia súvisiace s koronavírusom sa nám totiž neraz stalo, že sme reštauráciu našli zatvorenú alebo tam bolo (pre obmedzenia počtu zákazníkov a potrebnú vzdialenosť medzi nimi, resp. stolmi) toľko ľudí, že sme si nemali kam sadnúť. V tej súvislosti sme boli radi, že sme mali aj 230-voltový konektor pod sedadlom spolujazdca, z ktorého sme si napájali chladiaci box. Bonbónikom luxusu bola panoramatická strecha s ventilačným modulom pod ňou. Jediné, čo by nám chýbalo, keby sme šli viacerí, je otvárateľné okienko v posuvných dverách a vzadu.

K silným stránkam testovaného modelu patrí aj dvojlitrový diesel so 130 kW, a to nielen samotnou silou, ale aj kultivovanosťou chodu. Je totiž tichý a jeho zvuk je príjemný mäkký, dokonca aj pri akcelerácii. S motorom výborne spolupracuje osemstupňový automat. Vyzdvihnem, že nepodtáča motor. Radšej ho podrží v okolí 2 000 ot.min-1, než by mali otáčky padnúť hlboko pod 1 500. A to je skvelé. Skvelé pre spotrebu, akustický komfort, ale najmä pre životnosť motora. Aj na manuálne radenie reaguje skvelo, takže si teoreticky môžete v kopcovitom teréne pomôcť podraďovaním. V praxi si však veľmi nepomôžete, motor totiž nemá žiaden brzdný moment. V strmých klesaniach si tak auto musí vystačiť s prevádzkovými brzdami, a bolo to na nich už cítiť. Ďalšou silnou stránkou Zafiry Life je podvozok. Na jednej strane zabezpečuje komfortné pruženie, na strane druhej stabilné jazdné vlastnosti. K vnímanému komfortu prispieva aj vysoká tuhosť karosérie. Po vyše 15 000 km síce občas bolo počuť pracovať karosériu na nerovnostiach alebo pri výjazdoch na obrubníky, ale v rámci triedy najmenej. Keď sa vrátim k podvozku, musím priznať, že riadenie je príliš ťažké, dlhé ako týždeň pred výplatou a bez spätnej väzby. Navyše, v krajných polohách má tendenciu zatvárať. Ak máte väčšiu rodinu alebo so sebou nosíte väčšie športové potreby a hľadáte auto na dovolenku, potom je Zafira Life skvelý tip.

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov