Východne Tirolsko – raj prácou vykúpený

Ak by ste radi šli na predĺžený víkend či na dovolenku vyrazili autom na miesta, kde si užijete čistú prírodu, úžasné horské výhľady, no tiež skvelé ubytovanie, typicky rakúsku stravu a mnoho pohody vo wellness zariadeniach, potom je pre vás východné Tirolsko správnym miestom na mape.

Autom bez problémov

Kals am Grossglockner, kam sme sa rozhodli vás zaviezť, je po ceste od Bratislavy vzdialený asi 560 km. Cestu tam teda zvládnete za cca šesť hodín. Nie je to málo, ale ak sa nepritrafia nečakané okolnosti, s dvoma zastávkami na dobrý obed či viedenskú kávu ju zvládnete hravo a odmenou môže byť posledných vari 20 kilometrov horským údolím so zopár serpentínami a výhľadmi ako v Alpách!

V lone hôr

Kals je mestečko uprostred tirolských Álp, pod mohutnou „trojtisícovkou“ Grossglockner. Nad ním je k dispozícii luxusný hotel, resp. rezort Gradonna. Okrem iného je pozoruhodný aj tým, ako nenásilne jeho hranaté stavby obložené drevom nerušene dotvárajú horské prostredie. Budov je pritom niekoľko, od centrálnej s vyhliadkovou vežou až po luxusné bungalovy. Veľmi sa mi páčilo, že každá izba ponúka veľkú pohovku v presklenom výklenku s nádherným pohľadom na okolité kopce. Hotelu, samozrejme, nechýba bazén, dokonca prírodné jazierko na plávanie, voda v ňom však nie je zohrievaná. Skvelá kuchyňa v maximálnej miere preferuje miestne zdroje. Skvelé syry, čerstvé mlieko, maslo, džemy, údeniny – tak to má byť! Hotel stojí priamo na zjazdovke, no v lete nás viac zaujala možnosť požičať si bicykle či využiť služby horských vodcov. Ja som sa vybral na peknú prechádzku pozdĺž horskej riavy do centra Kalsu a navštívil múzeum hory Grossglockner. Vrelo odporúčam, je oveľa zaujímavejšie, než vyzerá zvonka a niektoré exponáty, napríklad kryštálov kremeňa, sú neuveriteľné. Ďalšie dva kilometre pozdĺž horského potoka vás zavedú k sedačkovej lanovke. Ak sa vyveziete na konečnú, vo výške 2 421 m n. m. vás privíta Adler Lounge, vysokohorská stavba, ku ktorej sa zbieha niekoľko vlekov. Je z nej dychberúci výhľad na všetky strany a predovšetkým na mohutný štít Grossglockner. Dole sa môžete spustiť pešo či na bicykli na mnohé strany, alebo po dôkladnom oddychu na slnečných terasách či priestrannej reštaurácii opäť lanovkou. A keď si večer zaplávate vo vyhrievanom bazéne, cítite sa ako v raji. Aj v noci, keď z dokorán otvoreného okna dýchate alpský vzduch a napodiv vás neruší žiadny nie prírodný zvuk.

V údolí

Ďalším naším tipom je mestečko Sillian. Z Kalsu je to autom necelá hodina. Leží pri hranici s Talianskom a zájsť si na to najpravejšie kapučíno alebo pizzu je neodolateľná možnosť. Nie však nutnosť. O všetko, čo vám zíde na um, sa postarajú v miestnom Sporthoteli. Veľmi moderne zariadený a postavený hotel motoristom ponúka aj tri wallboxy, teda nabíjačky pre elektrické autá a už čoskoro ich bude viac. Opäť vynikajúce služby, nezabudnuteľná kuchyňa, veľký priestor na oddych. Sporthotel stojí priamo pod miestnym hradom, no ten momentálne rekonštruujú. Spestriť si deň sme sa rozhodli výletom na bicykloch do mesta Lienz. Tridsať kilometrov pozdĺž rieky Dráva je pokojných, nenáročných, oddychových. V Lienzi si môžete prezrieť neveľké, no pekné centrum. My sme sa rozhodli pre návštevu miestneho hradu Schloss Bruck. Je v ňom okrem iných krás veľmi vzácna kaplnka z 13. storočia s nádhernými gotickými freskami. Ich vzniku (farby, techniky) je venovaná aj časť expozície v hrade. Ďalšiu tvorí výstava umenia. Okrem výhľadov na mesto a okolité hory vám hrad otvorí aj výhľad do minulosti. Pochopíte, ako veľmi sa tu, v strede Európy, miešajú kultúry, jazyky, zvyky i zákony. A že porozumenie a tolerancia je jediná nekrvavá cesta na pokojnú existenciu.

Raj nie je zadarmo

Nemyslím teraz na ceny ubytovania a služieb, ktoré sú primerané ich vynikajúcej úrovni. Iné mám na mysli: kam sme sa pohli autom, na bicykli či pešo, tam nás zaujala obhospodarovaná, kultivovaná, no nie znásilnená krajina a príroda. Aj nové domy v primeranom štýle aj veľkosti. Na mnohých, neraz veľmi strmých lúkách, boli ľudia s hrabľami. Všade sa pracovalo. Tu človek naozaj cíti, že platí za niečo, čo nevzniklo čudnou privatizáciou, tunelovaním, podvodmi. Možno som naivný, ale tento pocit, keď za niečo platím, je na nezaplatenie.

Následujúca 1 z 30 Ďalšia

SONY DSC

Foto: autor/archív