Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku
kia ceed

Zdá sa vám benzín lacný?

Ceny palív na Slovensku vôbec nie sú nízke a najskôr budú iba rásť. Prečo by ste mali platiť ešte viac a tankovať prémiové palivo? Dôvody sa nájdu. Porozprávali sme sa o nich s expertmi zo Slovnaftu a Shellu.

Na čerpacej stanici natankujete palivo relatívne rýchlo a ak spĺňa normy, môžete na akt tankovania veselo zabudnúť a auto vás s daným palivom odvezie, kam potrebujete. Môže sa zdať, že vyhľadávať značkové čerpacie stanice a ešte si na nich aj priplácať za prémiový benzín alebo naftu je zbytočné. Keď sa na veci pozrieme z dlhodobého hľadiska, nie je to celkom pravda. Na to, aby sme lepšie porozumeli tomu, prečo by sme si mali priplatiť za prémiové palivo, porozprávali sme sa s expertmi zo spoločnosti Slovnaft. Miroslav Mrzula aj Peter Palkovič tam pracujú na oddelení rozvoja výrobkov. Pre vyváženosť sme oslovili aj spoločnosť Shell. Tam bola našou respondentkou Johanne Smith, vývojárka palív v Shell Technology Centre Hamburg.

Za čo sa vlastne pripláca?

Z pohľadu bežného motoristu je rozdiel medzi štandardným a prémiovým palivom ťažko rozpoznateľný. Na čerpacej stanici pri výdajnom stojane zákazník rozdiel medzi štandardným a prémiovým palivom iba ťažko rozpozná, na prvý pohľad sa palivá v ničom nelíšia. Avšak nie je to pravda. Treba si uvedomiť, že pri horení paliva vznikajú usadeniny, ktoré postupne zanášajú súčasti palivovej a spaľovacej sústavy, a to hlavne sacie ventily, vstrekovače, piesty a rôzne miesta vo valci. Dlhodobé používanie nekvalitného, resp. menej kvalitného paliva môže z dôvodu zanášania palivovej a spaľovacej sústavy uhlíkovými usadeninami viesť k postupnému zníženiu výkonu alebo k zvýšeniu spotreby motora. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý sa do palív pridávajú špeciálne aditíva, ktorých hlavnou úlohou je okrem iného čistiť spaľovací priestor od usadenín a následné zabránenie ich opätovnému vzniku. Prémiové palivá väčšinou obsahujú týchto špeciálnych aditív viac. Pohľad na to, čo je to prémiové palivo, sa môže rôzniť. „Niektorí výrobcovia a distribútori len aditivujú bežné palivo, v prípade Slovnaftu ako výrobcu sa jedná okrem zvýšenej aditivácie aj o iné základné palivo so špeciálnou receptúrou – uhľovodíkovým zložením. Aktuálne platné európske normy pre palivá sledujú najmä legislatívne a ekologické požiadavky, menej požiadavky zákazníkov,“ hovorí Miroslav Mrzula. Jeho kolega Peter Palkovič dodáva, že Slovnaft na určenie kvality paliva a aditív nepoužíva iba základné charakteristiky ako sú napr. špecifická hustota, cetánové číslo alebo destilačná charakteristika, ktorých výsledky vyzerajú dobre na papieri. Svoje palivá testuje aj reálnymi motorovými testami, ktoré vykonávajú renomované certifikované motorové laboratóriá (napríklad SGS ČR). Prémiová motorová nafta Evo Diesel Plus zo Slovnaftu má okrem kvalitnejšieho samotného uhľovodíkového zloženia ešte výrazne lepšie detergenčné účinky, než bežné palivo. Shell používa vo všetkých svojich palivách technológiu Dynaflex, ktorá tiež slúži na odstránenie usadenín v motore. Navyše sú tu prísady na zníženie trenia v motore, čo znižuje energetické straty a prináša miernu úsporu paliva. Prémiové palivo V-Power obsahuje túto technológiu vo väčšej miere. V zimnom období poskytuje prémiová motorová nafta Evo Diesel Plus od Slovnaftu navyše výrazne vyššiu odolnosť voči nízkym teplotám. Odolnosť v porovnaní s klasickým dieselom je lepšia až o 20°C. Prémiový Evo Diesel Plus je použiteľný aj pri extrémnych mrazoch až do -40°C. Avšak spoločným menovateľom prémiových palív od oboch spoločností je najmä ich výrazný čistiaci efekt.

Kto by mal prémiové palivá tankovať?

Podľa Johanne Smith môže prémiové palivo tankovať ktokoľvek a do akéhokoľvek auta. Prínosy už potom záležia od konkrétneho motora či štýlu jazdy. Miroslav Mrzula dodáva: „Čím novší a modernejší motor, tým väčšia je požiadavka na kvalitu palív.

S príchodom downsizingu a trojvalcových vysoko preplňovaných motorov sú nároky na benzín či motorovú naftu vyššie, než v minulosti. Motory sú stále dokonalejšie a dokonalejšie, a preto potrebujú aj kvalitnejšie palivo. Kvalitnejšie palivo vytvára pri spaľovaní menej usadenín, ľahšie zhorí a práve pri motoroch s priamym vstrekovaním je dôležité, aby sa usadeniny v prvom rade vôbec nevytvárali.“ Keď sa totiž raz vytvoria na ventiloch, nie je ich ako dať preč, keďže nie sú vystavené čistiacemu benzínu. Peter Palkovič pripomína, že prémiové palivá dokážu oživiť aj starý motor. Ten môže mať vplyvom usadenín zhoršený výkon a po ich odstránení sa môže výrazne zlepšiť jeho chod. Tu však nastáva otázka, či nemôže čistiaci efekt motoru paradoxne ublížiť. Hrozí, že by uvoľnené nečistoty poškodili motor? Našťastie nie. V motore dochádza k uvoľňovaniu usadenín tak, aby nehrozilo poškodenie motora. Dlhodobé používanie benzínu Evo Plus dokáže odstrániť 31 % usadenín pri motore s priamym vstrekovaním a 55 % pri motore s nepriamym vstrekovaním. V prípade paliva Evo Diesel Plus je to až 60 %. Shell zas účinnosť svojho paliva V-Power meria na hodiny. Za 15 hodín jazdy vraj dokáže odstrániť 70 % usadenín. Podľa Johanne ani palivo V-Power nepredstavuje pre zanesené motory nijaké riziko. Jediný extrémny prípad, keď sa prémiové palivo nemusí oplatiť, by bolo staré auto s nájazdom niekoľko stotisíc kilometrov a veľmi priemerným servisom. Tam sa môže stať, že je tam také množstvo usadenín, až fungujú ako tesnenie motora. Samotné tesnenia už môžu byť degradované alebo poškodené, ale paradoxne usadeniny fungujú ako ich náhrada. Ich odstránením by motor začal tiecť. Môže sa však stať aj presný opak, že takéto palivo dá motor do poriadku.

Obávané biozložky

Majú prémiové palivá rovnaký podiel biozložiek ako klasické palivá? Opäť záleží od výrobcu. Ak sa rozhodne biozložky nepoužiť, bude na takéto palivo uvalená väčšia spotrebná daň. „Slovnaft má podiel biozložiek rovnaký pre štandardné aj prémiové palivá. Pridávanie biozložiek dodržuje v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Čo sa však týka ich kvality, to je už iná reč. Tak, ako vyberáme prémiové základné komponenty do prémiových palív, tvrdo vyberáme aj prémiové biozložky,“ hovorí Miroslav Mrzula. „Štandardný benzín má určitý podiel jednej biozložky ETBE a zvyšok sa dopĺňa etanolom. Pri prémiových benzínoch používame výlučne ETBE, ktoré si vyrábame sami v rafinérii. To predstavuje pre motor menšiu záťaž v porovnaní s etanolom, navyše takýto benzín vydrží v nádrži dlhšie bez degradácie.“ Jeho kolega dodáva, že „Tým, že v benzíne Evo 100 Plus nie je etanol, ktorý je hygroskopický (viaže na seba vodu), môžete ho v zime natankovať do víkendovky alebo staršieho auta a benzín vám v nádrži degraduje oveľa pomalšie, nehovoriac o tom, že voda v palivovom systéme spôsobuje koróziu.“ V prípade spoločnosti Shell je podiel aj pomer biozložiek rovnaký pre palivá FuelSave aj V-Power. Určite ste aj vy počuli o tom, že staršie motory si s biozložkami nerozumejú. „Niektoré staršie motory využívajú zliatiny hliníka, ktoré môžu pri vyššom obsahu etanolu korodovať. Problémy môžu tiež vzniknúť pri použitých gumových tesneniach v starších motoroch. Týka sa to vybraných motorov vo vozidlách vyrobených pred rokom 2003,“ upozorňuje Johanne Smith. Prečo sa teda biozložky vôbec používajú? Ich prvá generácia mala slúžiť na zníženie závislosti od neobnoviteľných zdrojov (ropy) a na redukciu emisií CO2 do ovzdušia. Problém je, že momentálne sa biozložky vyrábajú z olejnatých, cukrových či škrobových plodín, ktoré sa alternatívne dajú využiť ako potrava. To majú riešiť biozložky druhej generácie, ktorých výskum a vývoj sa ešte len začína. Majú pochádzať zo zdrojov, ktoré nekonkurujú potravinám. Kým prvá generácia biozložiek mala veľmi prísne definovanú svoju skladbu, pri druhej generácii môžu byť výrobcovia oveľa kreatívnejší. Výsledkom by mali byť biozložky chemicky veľmi podobné nafte a benzínu, čiže bez negatívnych vplyvov momentálnych biozložiek. Môžu sa vyrábať z komunálneho odpadu, zvyškov mäsa, biomasy, odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Ich objem má do roku 2030 dosiahnuť 14 percent, pričom množstvo biozložiek prvej generácie môže postupne klesať.

Čím viac oktánov, tým lepšie?

Zákazníci môžu mať pocit, že „najprémiovejšie“ palivo je to vysokooktánové. Tu však môžu vyhadzovať peniaze do vzduchu. Ak je motor konštruovaný pre použitie 95-oktánového benzínu, vyššie oktánové číslo pri bežnej jazde nijako nevyužije. Johanne Smith spomína, že motor môže mať marginálne hladší chod a konzistentnejší výkon pri maximálnom zaťažení, ale bežný spotrebiteľ to nemá šancu pocítiť. Ak je však motor navrhnutý na vysokooktánový benzín, použitie nižšieho oktánového čísla zníži jeho výkon. „Niekedy môže dôjsť k spontánnemu vznieteniu zhlukov paliva zmiešaných so vzduchom, čo vedie k neriadenému spaľovaniu. To následne vedie k mechanickému zvuku motora, ktorý motoristi poznajú ako „klepanie v motore“. Toto klepanie znižuje účinnosť motora a v priebehu času môže spôsobiť vážne poškodenie motora. Moderné vozidlá sú preto vybavené snímačmi, ktoré zachytia toto klepanie v motore. Tieto ochranné zariadenia slúžia na to, aby sa závažnosť klepania (počet takýchto udalostí) udržala v akceptovateľnej miere a aby sa tak predišlo poškodeniu motora. To robí posunutím predzápalu, čo sa prejaví v zníženom výkone motora. Oktánové číslo je ukazovateľom odolnosti benzínu voči klepaniu. Vyššie oktánové číslo znamená, že palivo znesie vyšší kompresný pomer a/alebo pokročilejšie časovanie zapaľovania zmesi. V praxi to znamená, že motor je schopný pracovať častejšie v optimálnych podmienkach stanovených výrobcom vozidla, t. j. motor zaberá na plné obrátky.“ Konštrukčné obmedzenie na tankovanie vysokooktánového paliva však neexistuje a zástupcovia Slovnaftu aj Shellu sa zhodujú, že ho môže využívať akýkoľvek benzínový štvortaktný motor. Spoločnosť Shell aj Slovnaft ponúkajú rovno 100-oktánové palivo, pritom väčšine áut náročných na oktánové číslo stačí oktánové číslo 98. Prečo teda 98 nie je na trhu? Vysvetlenie je jednoduché. Rozdiel v cene medzi 98 a 100 je takmer zanedbateľný a keď aj boli obidve palivá v ponuke, motoristi siahali rovno po 100-oktánovom benzíne. Ponúkať 98 sa teda neoplatilo.

Domáce prémiové palivo

Spotrebitelia sú vynaliezaví a niekedy chcú svojmu motoru tak dobre, že si „namiešajú“ vlastný „prémiový benzín“. Nakúpia v obchode rôzne aditíva a prilejú ich do benzínu alebo nafty. To sa však vôbec neodporúča. „Niektorí ľudia si myslia, že môžu zlepšiť vlastnosti bežného paliva aditívami, ktoré kúpia v obchode. Toto vyslovene neodporúčame. Neoverené aditíva môžu obsahovať zvýšené množstvo kovov, ktoré môžu poškodiť vstrekovače. Najmä v spojení s biozložkami v nafte môžu vznikať ťažko rozpustné soli, ktoré môžu zadrieť alebo vážne poškodiť citlivé vstrekovače. My používame overené, testované aditíva. Mesiace až roky testujeme ich zloženie a ideálnu koncentráciu, aby fungovali v každom palive. Navyše nikto nevie, ako môžu naše aditíva reagovať s aditívami z obchodu. Nakoniec môžete svojmu motoru ublížiť ako pomôcť. V tomto vyslovene neodporúčame experimentovať,“ upozorňuje Peter Palkovič zo Slovnaftu. Shell vyvíjal technológiu Dynaflex 5 rokov. Keď si navyše prepočítate rozdiel v cene jednej nádrže štandardného a prémiového paliva a porovnáte ho s regálovým aditívom, je dosť možné, že natankovanie prémiového paliva Evo Plus od Slovnaftu alebo V-Power od Shellu vás aj tak vyjde lacnejšie. Pri moderných motoroch s priamym vstrekovaním sa tankovanie prémiového paliva vyslovene oplatí, pretože čistenie ventilov a motora je drahý servisný úkon a ako sme už spomínali, prémiové palivá motor nielen čistia, ale ho v prvom rade ani nezanášajú. A vždy je lepšie odstrániť príčinu, než riešiť následok.

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor, Shell, Slovnaft

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov