Hyundai Ioniq Hybrid vs Plug-in Hybrid vs Electric

HYUNDAI IONIQ HYBRID VS PLUG-IN HYBRID vs ELECTRIC. KEDYSI KÓREJČANIA DOBÝJALI SEGMENT DOSTUPNÝCH RODINNÝCH AUTOMOBILOV. TERAZ JE ČAS POSUNÚŤ SA ĎALEJ A ZAMERAŤ SA NA AMBICIÓZNEJŠIE, MODERNEJŠIE CIELE.

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor

Je čas na ofenzívu v oblasti ekotechnológií a ľudia v Hyundaii nevideli dôvod, prečo na to ísť pomaly. Predstavili teda model Ioniq. Vlastne predstavili až tri autá s týmto názvom, avšak každé s iným pohonom. Hybridný a čisto elektrický model sme už testovali. Teraz k nim máme možnosť postaviť aj jeho súrodenca – Ioniq Plug-in Hybrid.
Tri koncepcie
Klasický Ioniq Hybrid využíva na svoj pohon spaľovací zážihový motor 1,6 GDI so 40 % termodynamickou účinnosťou, ktorému sekunduje elektromotor ukrytý medzi prevodovkou a motorom. Výhodou tohto riešenia je, že výkon elektromotora prechádza cez prevodovku. Aj jednoduchá hybridná verzia sa tak dokáže bez problémov rozbehnúť na čisto elektrický pohon, pričom prevodovka klasicky radí prevodové stupne. Vďaka tomu dokáže ísť Hybrid na čisto elektrický pohon aj rýchlosťou 120 km/h. Ďalšou výhodou je účinnejšia rekuperácia energie, keďže prevodovka môže pri spomaľovaní podraďovať a udržiavať elektromotor pri ideálnych otáčkach. Hybridný model sa pri manažmente energie spolieha na inteligentnú elektroniku, ktorá zabezpečuje, aby mal akumulátor vždy dostatočný stav nabitia. Pri zapnutej navigácii si dokonca Ioniq „preštuduje“ trasu a upraví režim pohonnej jednotky tak, aby bolo využívanie akumulátorov s kapacitou 1,56 kWh čo najefektívnejšie. Model Plug-in Hybrid využíva podstatne väčšie akumulátory s kapacitou 8,9 kWh, ktoré môžete dobíjať aj externe, teda pripojením auta do elektrickej siete. Základná koncepcia aj podstata fungovania Plug-in Hybridu je v zásade rovnaká, avšak s plne nabitými akumulátormi auto prirodzene preferuje jazdu na čisto elektrický pohon. Vďaka o 12 kW výkonnejšiemu elektromotoru, než má Hybrid, nie je problém plynulo sa rozbiehať aj na rýchlosti vyše 100 km/h. Iba pri potrebe razantnejšej akcelerácie sa pripojí spaľovací motor (identický s modelom Hybrid). Samozrejme, ak si chcete ušetriť elektrickú energiu na neskôr, môžete auto prepnúť do hybridného režimu, v ktorom sa síce auto správa ako model Hybrid, avšak manažment energie je nastavený tak, aby nabitie akumulátora zostalo na približne rovnakej úrovni. V čisto elektrickom režime má však auto udávaný dojazd až 63 km, čo je slušné. Na záver je tu model Electric. Ten už vôbec nemá spaľovací motor, iba poriadne veľké batérie s kapacitou až 28 kWh. Za ideálnych podmienok by s nimi mal prejsť okolo 280 km.
Nájdi rozdiel
Modely Hybrid a Plug-in Hybrid od seba na prvý pohľad nerozoznáte. Obidva majú rovnakú karosériu. Ešte aj modré doplnky karosérie, zvýrazňujúce ich „eko“ zameranie, majú rovnaké. Jediným spoľahlivým poznávacím znakom je teda dodatočné viečko „nádrže“ na blatníku Plug-in Hybridu. Pozornejšie oči by však zaznamenali aj rozdielnu optiku predných svetiel. Hybrid používa xenóny, zatiaľ čo Plug-in Hybrid sa spolieha na zdvojenú šošovku s LED diódami. V interiéri
má Plug-in Hybrid iba o pár tlačidiel viac. To najviditeľnejšie a najdôležitejšie sa nachádza pri voliči prevodovky a slúži na zmenu režimu z elektrického na hybridný. Model Ioniq Electric je najväčší exot. Všetky modré ekoprúžky vymenil za zlaté. Predná časť prišla o masku chladiča a tým pádom aj kopec temperamentu. Zadné LED svetlá majú trochu inú grafi ku… a to je všetko. Väčšie zmeny sa udiali v interiéri medzi prednými sedadlami. Volič prevodovky nahradila opierka ruky s tlačidlami a celá koncepcia stredovej konzoly sa zmenila, takže sa tu teraz nachádza veľká vanička na odkladanie drobností aj „veľkostí“. Celkom šikovné. Nožnú parkovaciu brzdu tu navyše nahradila elektronická.
Batožinový priestor
V reálnom živote si rozdiely medzi jednotlivými modelmi všimnete aj vďaka rozdielnym batožinovým priestorom. Ioniq Hybrid je tu kráľ. Akumulátory sú tu schované tak, že o nich ani neviete, a batožinový priestor má kapacitu až 550 litrov a kopec miesta pod falošným dnom. Model Plug-in Hybrid na tom však na prvý pohľad vôbec nie je horšie. Až pozornejšie skúmanie odhalí, že dno jeho kufra je o nejakých 10 cm vyššie, čo sa podpísalo na o 100 litrov menšom objeme kufra, avšak stále je k dispozícii aj nejaký priestor pod falošným dnom. Pri každodennom používaní menší objem vôbec nevadí. Ak sa však chcete zbaliť na dovolenku, 100 litrov pocítite. Čisto elektrický model má nečakane o niečo väčší objem kufra, avšak iba o 11 litrov, ktoré sa nám voľným okom nepodarilo nájsť.
Každodenné napätie
Život s Ioniqom Hybrid je jednoduchý a keď sa aspoň trochu snažíte, pri spotrebe pod 4 l/100 km aj úsporný. Mrzí ma len jeho nepokojný a trochu uskákaný podvozok. S verziou Plug-in je to oveľa lepšie. V prvom rade spomeniem podvozok. Ten je asi aj vďaka dodatočným 100 kg hmotnosti v podobe akumulátorov doslova transformovaný. Je mäkký, ale krásne kontrolovaný. Nebúcha, netrasie, neodskakuje. Hotová revolúcia. A dobré správy pokračujú. Po plnom nabití sa mi podarilo na takmer čisto elektrický pohon prejsť 60 kilometrov so zapnutou klimatizáciou a priemernou spotrebou paliva iba 0,2 l/100 km! Motor sa mi zapol iba
pri dvoch predbiehacích manévroch mimo mesta. To je perfektný výsledok! Vzdialenosť 100 km som nakoniec absolvoval so spotrebou 1,5 l/100 km. Medzitým som však mal tri príležitosti nabiť auto. Ak by som ich využil, vedel by som s Ioniqom jazdiť takmer zadarmo. 60 kilometrov je totiž veľmi slušný akčný rádius. Tento model sa mi veľmi páči a vidím v ňom zmysel. Moje sympatie si získala aj pohonná jednotka. Vyšší výkon elektromotora cítiť. Najviac by ma však potešilo, keby dvojspojková prevodovka nebola taká tvrdohlavá a keby ochotnejšie podraďovala pri pokynoch na akceleráciu. Ioniq je celkom svižný, len ho treba zobudiť kickdownom. Veci sa však veľmi zlepšia, keď presuniete volič do polohy „S“. Elektromotor začne naplno podporovať vašu chuť po akcelerácii, pričom jeho okamžitý prísun krútiaceho momentu je návykový. Mimochodom, v Ioniqu Plug-in môžete radiť aj pádlami pod volantom. V Hybride ich nenájdete. Nakoniec je čas presadnúť do čisto elektrickej verzie. To je najväčší kultúrny šok. Dôvodom je práve neobvyklé ovládanie prevodovky tlačidlami. Električka však jazdí podobne ako verzia Plug-in. Zaujímavosťou sú pádla pod volantom, ktoré však neovládajú prevodovku (žiadna tu nie je), ale mieru rekuperácie, a teda brzdného účinku pri uvoľnení akcelerátora.

Postreh na záver
Ak opomenieme čisto elektrickú verziu, ktorá predsa len vyzerá trochu mimozemsky, je Ioniq v podstate pekné a praktické normálne auto, ktoré má hybridný pohon akoby náhodou. Nevyzerá, akoby jeho tvorcovia brali tvrdé drogy v honbe za čo najšialenejším eko-futuristickým dizajnom. Tiež sa nenechali uniesť množstvom možností, ktoré technológie na palube ponúkajú, a zákazníkom ponúkli úplne klasické auto bez zbytočného kvanta nastavení a režimov, ktoré by človeka jedine zmiatli. Čo ma však teší úplne najviac, je kvalita. Najmä Ioniq Plug-in Hybrid po celý čas testu nevydal ani jeden jediný pazvuk. Všetky tlačidlá majú krásne vymedzený chod, na volante je kvalitná koža, odhlučnenie a kvalita podvozka sú na vynikajúcej úrovni. Rovnako displej prístrojového panela má peknú, nevtieravú, a predsa modernú grafi ku. Stredový displej má krásne rozlíšenie a výbornú navigáciu. Za mňa veľký palec hore!