Los Cabos je známe ako „koniec zeme“, pretože sa nachádza na samom južnom cípe mexického polostrova Baja California. V skutočnosti je to však raj na zemi.
Donald Trump chce medzi Mexikom a USA vybudovať vysoký múr, ktorým by izoloval Ameriku od svojho južného suseda. Samotní Američania však vedia svoje a tí, ktorí si to môžu dovoliť, s veľkou obľubou navštevujú luxusné rezorty v Mexiku. Ja som sa vďaka prezentácii nového Audi Q5 dostal do oblasti nazývanej Los Cabos. Pôvodne bola prezentácia naplánovaná do americkej Kalifornie, no z „politických dôvodov“ nebolo vhodné, aby sa uskutočnila v USA, takže z toho nakoniec bolo Mexiko. Koniec koncov nová Q5-ka sa vyrába v novom závode 200 km východne od Mexiko City.
Los Cabos sa nachádza na samom južnom cípe mexického polostrova Baja California, ktorý má na dĺžku viac ako tisíc kilometrov, no na šírku väčšinou menej ako 200 kilometrov. Je to kraj kontrastov zo všetkých možných hľadísk. Los Cabos vám totiž na jednej strane poskytne prekrásne dychberúce scenérie na oceán, resp. pláže, pričom si môžete vyberať, či sa chcete kochať na piesočnatú pláž alebo na skaly vystupujúce z oceánu ako monumenty dávnych čias a nesmrteľnej sily prírody. Na druhej strane však vie ukázať drsnú tvár púšte, nekonečných rovín s chabou vegetáciou, neohrozené kaktusy, ktoré vyrastajú do výšky dvoj- alebo trojposchodového domu, ale aj skalistých hôr. Los Cabos je zároveň krajom, kde na jednej strane máte luxusné rezorty vyhradené pre bohatých turistov a miestnych „kápov“, na strane druhej biedu a každodenné starosti obyčajných ľudí.
Viac ako päť
My sme boli ubytovaní v 5-hviezdičkovom hoteli JW Marriott Los Cabos Beach Resort & Spa, ktorý sa nachádza v jednom zo spomínaných rezortov. Celý rezort je prísne chránený a cez vstupnú bránu sa nikto nepovolaný nedostane. Môžete sa tak cítiť v absolútnom bezpečí. Samotný rezort je obrovský, pozostáva z niekoľkých hotelov a haciend miestnych boháčov, takže si pokojne môžete dať aj veľkú prechádzku. Zo skúseností viem, že päť hviezdičiek nie je vždy päť (najmä v Egypte, Turecku atď.) a aj medzi päťhviezdičkovými hotelmi sú rozdiely. Hotel JW Marriott by si zaslúžil možno aj viac ako päť hviezdičiek. Je totiž stelesnením najvyššieho luxusu z každého uhla pohľadu – či už z pohľadu architektúry, vybavenia jednotlivých izieb, spoločenských miestností, spa a wellnessu (jednoducho celého hotela), kvality kuchyne alebo z pohľadu samotných služieb. Pri raňajkách (forma švédskych stolov alebo na objednávku) za každým pultom stojí obsluha, resp. kuchár, ktorý vám ochotne naloží alebo pripraví zvolené jedlo, ale to je bežné aj v iných drahých hoteloch. Tu mi však vybral naložený tanier z ruky „pikolík“, že mi ho vezme k stolu. Následne mi, samozrejme, pomohol usadiť sa. Pri bazéne mi zasa plavčík nielenže podal čistučkú a krásne voňavú osušku a malý ručník, ale mi aj upravil mnou zvolené ležadlo. Pritom sa nezabudol spýtať, či ešte niečo nepotrebujem. Jednoducho všade vládla absolútna úslužnosť s aristokratickými spôsobmi. O tom, že aj upratovačka, záhradník alebo údržbár hovoria po anglicky, hádam ani nemusím hovoriť. Pre prípad, že by ste sa ich niečo spýtali.
Samotný hotel s dvoma krídlami je ako vystrihnutý z knihy modernej architektúry. Mramorom, drevom, krištáľom ani luxusnými kovmi sa tu rozhodne nešetrilo. Hotel má priamy prístup na pieskovú pláž, resp. do oceánu. Hoci som tu bol koncom novembra, teda mimo hlavnej sezóny, teplota okolia aj oceánu boli veľmi príjemné. Na informačnej tabuli však visela čierna vlajka, čo znamená, že pláž je zavretá a kúpať by ste sa rozhodne nemali. Dôvodov na zatvorenie pláže môže byť niekoľko: vysoké vlny, zlomy vĺn, silné prúdy, ktoré vás môžu uniesť od pláže, alebo medúzy. Keďže vlny nevyzerali nebezpečne, mohlo to byť prúdmi alebo medúzami. Preto som si radšej vychutnával hotelové bazény. Je ich niekoľko a sú terasovito usporiadané. Nechýba detský bazén ani bazén s barom a priamym výhľadom na oceán. Garantujem vám, že pohľad na slnko zapadajúce do jemných vĺn oceána a na červené oblaky s pohárikom dobrého vína priamo z bazéna rozcitlivie vašu priateľku viac než akýkoľvek drahý diamant. Samozrejmosťou je tiež vnútorný wellness a bohato vybavené fitnes centrum. Architekti venovali obrovskú pozornosť aj vonkajším priestorom. Neodmysliteľné palmy, farebné kvetiny a trsy bambusov sú usporiadané, trávnik je hebkejší ako perzský koberec. Všetko je úzkostlivo udržiavané.
Druhá tvár
Vďaka testovacím jazdám nového Audi Q5 som sa našťastie dostal aj mimo nášho hermeticky uzavretého rezortu. Hneď na začiatku nám prízvukovali, aby sme sa držali v kolóne, pritom na začiatku aj na konci kolóny šlo sprievodné auto organizátora. Oficiálne to bolo vraj preto, aby sme nezablúdili, no nedokázal som sa zbaviť pocitu, že to bolo aj pre našu bezpečnosť. Minimálne v niektorých úsekoch trasy, kde by som rozhodne nezastavil ani na výmenu „pichnutého kolesa“. Môj pocit len potvrdili vojenské autá s guľometnými hniezdami na streche, ktorých sme v San José del Cabo stretli niekoľko. Po zuby ozbrojení vojaci sa s autami zrejme nešpacírovali po meste len tak, ale bdeli nad pokojom. Ako každé veľké mesto, aj tu vidieť obrovské rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími časťami. Naša cesta viedla zo San Jos del Cabo pozdĺž východného pobrežia, aby sme potom preťali polostrov a po západnom pobreží sa vrátili do nášho hotela. Pritom sme sa zastavili na mieste, ktorým prechádza severný obratník. Je to malá budova s kaplnkou. Pred budovou je skulptúra znázorňujúca Ameriku a obratník. Priamka na zemi, kadiaľ prechádza obratník, je vydláždená. Vzadu je potom zemeguľa so zvýrazneným severným obratníkom. Testovacia trasa mi odhalila aj kus prírody tejto časti Mexika. Najviac ma fascinovali kaktusy, ktoré neraz dosahujú výšku dvoj- alebo trojposchodového domu. Tieto drsné výtvory prírody plné pichliačov ostrých ako britva sú pre Mexiko azda najtypickejšie. V ich tesnom susedstve sú však často kríky s krásnymi kvetmi. To mi opäť pripomenulo, že Mexiko je krajina kontrastov. Žasol som aj nad vysokými horami či nekonečnými rovinami preťatými kaňonmi.
Za volantom
Z pohľadu motoristu bolo pre mňa najväčšie prekvapenie, že mimo miest sú vyasfaltované evidentne iba hlavné ťahy. Ostatné cesty sú ujazdené poľné cesty plné prachu alebo blata. V závislosti od toho, či je suché alebo „mokré“ obdobie. Pri mojej návšteve bolo sucho, takže ani s bežnými pneumatikami sme nemali problém zvládnuť ílovité úseky cesty. Musím však povedať, že aj tie prašné cesty majú pomerne kvalitný povrch a niektoré z nich sú široké ako naše diaľnice. Jednotlivé cesty často vedú cez farmy, takže ak stretnete cestou nejakú tú kravu alebo býka, tak sa nečudujte. Cestám-necestám je prispôsobený aj miestny vozidlový park. Gro tvoria veľké SUV a ešte väčšie terénne pick-upy, neraz so zdvihnutým a upraveným podvozkom, off-roadovými pneumatikami, prídavnými rámami, navijakom, vytiahnutým „šnorchľom“. Viaceré z nich si pamätajú možno ešte aj časy prohibície v USA. Možno práve na ich korbách Mexičania pašovali alkohol Američanom. Aj tie novšie autá sú však často v dezolátnom stave. S technickou a emisnou kontrolou si tu zrejme ťažkú hlavu nerobia. A možno ani nevedia, čo to sú. Ťažkú hlavu si nerobia ani z vrakov. Prakticky v každom dvore bol aspoň jeden vrak. Viaceré z nich už pohltila milosrdná príroda. Niektoré obrástla burinou alebo kríkmi, z niektorých vyrastala.
Ak sa vrátim na asfalt, v drvivej väčšine je veľmi kvalitný. Celkom som sa pobavil na skutočnosti, že ani v úseku diaľnice, kde akurát ťahali nový asfalt a kde chýbali nielen čiary na asfalte, ale aj akékoľvek bezpečnostné zábrany vrátane mantinelu alebo akéhokoľvek iného predelu medzi oboma smermi jazdy, nebola rýchlosť nijako obmedzená. Na druhej strane som bol prekvapený, že každý jazdil v rámci rozumných limitov. Nikto nelietal ako blázon.
Skúste, uvidíte!
Mexiko nepatrí medzi top vyhľadávané dovolenkové krajiny Slovákov. Naberte odvahu a zmeňte stereotyp za niečo výnimočné. Je to krajina, kde v tesnom susedstve existujú dva svety – ten luxusný a ten drsný a dobrodružný. Je len na vás, ktorému z nich sa oddáte. Tak či onak to bude úžasný zážitok. To vám garantujem!
Text: Peter Varga, foto: autor a archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov