60 rokov Renaultu Dauphine

Renaultu Dauphine: následníčka trónu oslavuje 60. výročie.

S modelom Dauphine začala v päťdesiatich rokoch nová éra pre Renault. Ekonomický priestranný štvordverový automobil s motorom za zadnou nápravou potvrdzuje nielen vynikajúce postavenie značky vo Francúzsku, ale tiež dokáže otvárať dvere do Ameriky a na zvyšok svetových trhov. Počas prvých jedenástich rokoch predal Renault viac ako 2,1 milióna automobilov Dauphine a stal sa globálnym ráčom.

Francúzsko 1956: Renault je na vlne úspechu a bojuje o titul najvýkonnejšej európskej automobilky. Malý 4 CV sa predával vo Francúzsku ako teplé bagety. Iba exportné dáta nespĺňajú očakávania v Billancourte. Stanovili si ambiciózny cieľ – preraziť na americký automobilový trh. Zdolať ho má úplne novo vyvinutý model, “Dauphine”. Tvorcom označenia modelu bol Marcel Wiriath, riaditeľ banky Crédit Lyonnais a člen predstavenstva Renaultu.. Zdôraznil: “4 CV je kráľovná! Nový model môže byť iba Dauphine! ”

Projektanti zvolili pre “následníčku trónu ” – ako znie slovenský preklad názvu modelu – vtedy obvyklú koncepciu s motorom vzadu a pohonom zadných kolies. Výhoda: optimálna trakcia aj  na vtedy väčšinou nekvalitných vozovkách. Dauphine ponúkla dostatok priestoru pre cestujúcich a batožinu. Konečnú podobu dostala od Pietra Frua, budúceho tvorcu legendárnych modelov Maserati. Štandardne štvoro dverí zvyšujú pohodlie a poskytujú skutočnú konkurenčnú výhodu.

Od modelu  4 CV po “Projekt 109”

Za otca Dauphine považujú predsedu predstavenstva Renaultu Pierra Lefaucheuxa. Pod jeho vedením zaznamenal Renault po skončení druhej svetovej vojny nebývalý rozvoj. V protiklade s ministerstvom priemyslu, ktoré chce automobilku Reanult premeniť na producenta nákladiakov, presadil Lefaucheux konsequentne výrovu osobných vozidiel. V roku 1947 začala výroba modelu  4 CV, ktorý výrazne prispek k masovej motorizácii nielen Francúzska. Už v roku 1954 vyrobili 500 000. exmplár.

Lefaucheux však chce preraziť na americký trh a na to potrebuje auto s lepšou motorizáciou, väčšie a komfortnejšie než  4 CV. V júli 1951 sa rozhodne pre Dauphine, ktorá mala vtedy pracovný názor  „Projekt 109”. Ale. Lefaucheux sa nedožil štartu sériovej výroby. Zomrel pri automobilovej nehode 11. Februára. Jeho nástupca Pierre Dreyfus presadzuje tento projekt s rovnakým elánom. Podobné autá prichádzali do módy, Taliani napríklad začali v tom čase vyvíjať Fiat 600. V októbri 1951 postavili Francúzi prvý prototyp s oblým tvarom karosérie , čiastočne inšpirovaný väčším Renaultom Frégate. O definitívne riešenie vonkajšieho dizajnu sa zaslúžil Luigi Segre (1919 – 1963) z turínskej dielne Carrozzeria Ghia.Oslovili ho aj preto, aby pomohol elegantne vyriešiť komplikované chladenie motora. Vznikol pôsobivý a veľmi moderný Renault Dauphine.

Premiéra nového modelu Renault bola veľkolepá. V Paríži v Palais de Chaillot sa 6. marca 1956 o 18:30 zišlo 20 tisíc hostí. O dva dni neskôr mal Dauphine premiéru na ženevskom autosalóne. Auto dlhé 3950 milimetrov s rázvorom 2270 milimetrov malo motor vzadu, vpredu bol batožinový priestor s objemom približne 200 litrov.Vpredu bol aj šesťvoltový akumulátor a pod podlahou v samostatnom priestore ešte rezerva. Na rozdiel od hlavných konkurentov z Nemecka bol štvorvalcový štvortakný motor Ventoux s trikrát uloženým kľukovým hriadeľom vodou chladený, a teda oveľa tichší. Mal objem 845 kubických centimetrov a výkon 30 koní (22 kW) pri 4000 otáčkach za minútu. Prevodovka bola trojstupňová, až neskôr boli dvojka a trojka synchronizované. Dauphine jazdil spočiatku na 15-palcových kolesách s dvojdielnymi diskami, ktoré zdedil po 4 CV. Záruka na auto bola 6 mesiacov bez obmedzenia kilometrov.

Úspešný vo svete

Malý Dauphine sa ukázal byť exportnou lokomotívou. V roku 1957 si Ameriania kúpili 28 000 kusov Dauphine, v roku 1958 už 57 000 a v roku 1959 sa zvýšil  počet predaných áut na 102 000. Na prepravu cez oceán veľkými loďami si Renault založil svoju vlastnú firmu.

V Európe sa Duphone vyrábal ielen vo Francúzska. Montážne závody sa nachádzali v Belgicku, Španielsku, Írsku a Veľkej Británii. V Taliansku predávala Alfa Romeo od roku 1959 Renault ako “Dauphine Alfa Romeo”. Krátko potom štartovala výroba v Brazílii, Argentíne a Mexiku. Hoci pokus o výrobu v Indii zlyhal, bol Renault úspešný v Afrike, mal montážne závody v Alžírsku, Kamerune, Dahomey (teraz Benin), Čade a Stredoafrickej republike.

V Európe oslavuje  Renault v roku 1961 už 1,5 miliónty automobil Dauphine,  kompletizáciu 100 000 zahraničných Dauphine a vývoz 850 000 kusov. Ten istý rok sa objaví luxusný variant “Ondine”. V roku 1962 sa zvýši výkon motora  na 23,5 kW/32 kr. V roku 1962 prichádza obmedzená séria Dauphine s motorom soo zdvihovým objemom 1093 cm3 s výkoom 55 kW/75 k a  4-stupňovou prevodovkou, v roku 1964 naň nadväzuje automatický variant s predvoľbou rýchlostných stupňov.

Úspešný v športe

Okrem veľkej obľube na domácom trhu, kde sa stal Renault Dauphine najpredávanejším modelom, mal úspech aj v športe.Víťazí na Mille Miglia aj na slávnej Rally Monte Carlo Hneď v roku 1956 vyhral prvý ročník Rallye Tour de Corse, za volantom sedela Belgičanka Gilberta Thirionová (1928 – 2008). Na Korzike vyhral Dauphine aj v rokoch 1958, 1959 a 1962. Jacques Féret (1922) vyhral s malým Renaultom popri Korzike aj slávne Rallye Monte Carlo v roku 1958. Od roku spolpracoval so  známym “čarodejníkom” tunerom Amédée Gordinim a rôzne ladené varianty nesú jeho meno.

1967: Rozlúčka s Dauphine

Už v roku 1962 dostala Dauphine s modelom Renault 8 modernejšieho brata. Ale Renault iba pomaly ukončuje výrobu svojho modelu číslo jedna. Až v roku 1965 prichádza koniec výroby sériového modelu,  v decembri 1967 schádza z montážnej linky posledný .model Dauphine Gordini.  Po výrobe  2 150 738 kusov skončila produkcia vozidla, ktoré urobila z Renaultu globálnu značku. Tým sa stala z následníčky trónu pravá kráľovná.

Renault (šr).