Kto môže za kolóny? Môžu za to policajti? Nemyslím si. Hasia len to, čo sa v daný deň stane. Postaviť policajta do križovatky len preto, lebo vodiči do nich opakovane drzo vchádzajú a nevedia ňou ďalej prejsť, nie je efektívne riešenie problému. To, že si občan zmyslí, že vyrieši situáciu a zavolá na 158-čku s požiadavkou o riadenie konkrétnej križovatky, zápche v konečnom dôsledku pomôže len výnimočne, napr. v prípade nehody. Potom tu je kopec dopravných uzlov, kde sú problémy periodicky. Tu sa musíte naučiť čítať dopravu, obzrieť sa okolo seba, a ak problémy vznikajú aj na susednej, predchádzajúcej alebo nadchádzajúcej križovatke, tak tu budú policajti bezmocní.
Signálne plány na svetelných križovatkách, plány rekonštrukcií a obnov ciest nevytvárajú policajti. Dĺžky jednotlivých signálnych plánov idú z hláv a pier správcu cesty. Čo je pozitívum, tak napr. bratislavskí policajti vedia na niektorých križovatkách v prípade potreby meniť zelené a červené svetlá na semaforoch. Nie vždy sa to však dá od stola, a nie vždy sa autá dajú niekam upratať. Ak dostane prioritu v špičke jeden smer, druhý sa veľmi rýchlo upchá tiež, čo v konečnom dôsledku môže situáciu oveľa viac zhoršiť.
Kto za to môže? Vina je proporčná. Časť viny máme my, vodiči. Mnohí z nás sa nevedia rozbehnúť v špičke, nereagujú dynamicky, nechávajú si dlhé rozostupy a pod. Ono sa to možno nezdá, ale ak má semafor interval 15 sekúnd, tak každá oneskorená reakcia znamená naťahujúce sa metre kolóny. Potom časť viny nesie aj správca cesty. Nedotiahnuté a nenadväzujúce signálne plány, zbytočné trvalé obmedzenia premávky či nesprávne trvalé, ale i dočasné značenia vytvárajú často zmätky, čo vedie k vzniku zbytočných kolón a stresu.