Už dávnejšie si hovorím, prečo z áut mizne volič prevodovky v klasickej podobe páky či joysticku a nahrádza ho veľký kruhový otočný ovládač, miniatúrny posuvný či kolískový ovládač, tlačidlá, resp. ich kombinácia. Pomyselným klincom do rakvy, resp. iniciátorom toho, aby som napísal týchto pár viet, bola DS 9-ka, ktorú som si nedávno mohol vyskúšať, pričom som zhodou okolností ten istý týždeň testoval Citroën C5 X. DS 9 má dokonalý joystickový volič, aký mali donedávna prakticky všetky modely koncernu Stellantis, C5 X má kolískový ovládač utopený v stredovom tuneli a pár tlačidiel po jeho boku – podobné usporiadanie majú po novom aj ostatné modely Stellantisu.
Vôbec nechápem, kam dali inžinieri koncernu Stellantis svoj rozum, keď joystickový volič, ako má DS 9, nahradili zapusteným kolískovým ovládačom a tlačidlami vedľa neho. Aké mali argumenty, kto im to schválil? Veď ten joystick bol dokonalý a to hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je, že ho nemusíte hľadať. Jednoducho siahnete, palcom zatlačíte poistku, potlačíte dopredu alebo dozadu a idete. Jedným dychom musím povedať, že má výbornú odozvu, takže presne viete, či ste D, R alebo N zaradili alebo nie. Druhým dôvodom je, že má výborný tvar, vďaka čomu padne do ruky. Oceníte to pri radení aj pri jazde, keď na voliči necháte oddychovať pravú ruku. Navyše je z príjemného materiálu. A do tretice skrášľuje interiér, vyzerá rozhodne elegantnejšie ako nejaké tlačidlá, kolískový či kruhový ovládač. U mňa neobstojí argument, že ušetrili miesto. Reálne neušetrili vôbec nič.
Pripadá mi to, že znova vymýšľame už vymyslené, navyše desaťročiami overené – akoby sme chceli znova objaviť koleso. Nič lepšie predsa nevymyslíme. Aspoň dovtedy, kým nezačneme lietať.