Je len prirodzené, že ani odvetvie automobilizmu nie je výnimkou. Aj nám kladie otázky, na ktoré buď iba hľadáme, alebo často zatiaľ nepoznáme uspokojivé odpovede. Niektoré z nich naznačila aj anketa, ktorú pred časom uverejnil odborný mesačník, zaoberajúci sa marketingom, reklamou a médiami. Oslovil niektorých predstaviteľov automobilových importérov, aby zistil, aký je komunikačný prístup jednotlivých značiek počas pandémie a po nej. U všetkých bez rozdielu dominoval online a digitalizácia. Zaujali ma aj názory tých, ktorí napríklad stále vidia v showroomoch mimoriadne dôležitú úlohu. Importéri si zrejme uvedomujú nielen ich postavenie v reťazci od prvej prezentácie produktu cez školenia, skúšobné jazdy až po odovzdanie auta, ale aj nemalé investície do stavby, technického vybavenia, personálu, vizualizácie a podobne. Absolútne súhlasím s názorom, že auto stále patrí do segmentu, kam nechodíme nakupovať každý deň ako napríklad do potravín. Napokon aj hodnota tovaru, teda auta, je oveľa vyššia ako akýkoľvek veľký nákup v potravinách. S tým súvisí aj návšteva showroomu, aj služby, ktoré tam zákazník dostane, aj skúšobná jazda v reálnom vozidle a na reálnych cestách. Toto emočné spektrum pocitov, ako ho definuje jeden z komunikačných manažérov luxusného segmentu, zatiaľ online nemôže poskytnúť. A je otázne, či sa aj v budúcnosti budeme chcieť uspokojiť s virtuálnym svetom pocitov. Koronakríza však dala podnet na nové služby, napríklad dopraviť kúpené vozidlo až na domácu adresu a zabezpečiť jeho bezkontaktné odovzdanie…
Anketa odborného časopisu priniesla aj rad ďalších závažných otázok. Napríklad predstaviteľ juhokórejskej značky sa pýta: individuálna, zdieľaná či hromadná doprava? Ešte pred pár mesiacmi sa tiež odborníci predháňali, kto prinesie najnovšie výskumy o neperspektívnosti individuálnej a výhodách zdieľanej či hromadnej dopravy. A zrazu je všetko v troskách. Ich argumenty sa z večera do rána rozpadli ako detský hrad z piesku po prílive mora. Upozornil aj na fakt, že experti na ekológiu riešia rébus, či za prechodný pokles emisií je zodpovedný pokles cestnej dopravy alebo odstavenie fabrík a totálne zastavenie leteckej dopravy.
Ak si teda v týchto hodinách, dňoch, mesiacoch kladieme otázku: Ako ďalej?, pokojne by sme si mohli požičať titulok z televíznej relácie, ktorá svojho času prinášala informácie z oblasti životného prostredia. Volala sa Eko ďalej?
Foto: Archív