Juhoafrická republika; Päť veľkých; Auto magazín 03/2019
Vďaka cestovnej kancelárii TUI ReiseCenter Slovensko a leteckej spoločnosti Austrian Airlines som sa začiatkom roka na niekoľko dní dostal do Juhoafrickej republiky. Ako teplomilovi by mi stačilo už to, že som sa v čase, keď u nás vrcholila zima a mráz kreslil na okná kryštálové fraktály, dostal do krajiny, kde teploty cez deň presahovali plus 30 stupňov Celzia. Juhoafrická republika mi však dala oveľa viac ako len teplučko. Cestu sme spolu so zástupcami slovenských cestovných kancelárií začali v Kapskom meste, ubytovaní sme boli v „njúdizajnovom“ hoteli Radisson Red, ktorý reflektuje požiadavky mileniálov. Mesto je bezpečné aj v noci, nebál som si teda podvečer vybehnúť a dať si 10 km na promenáde pozdĺž oceánu Sea Point Promenade a neskôr ani vyjsť s ostatnými účastníkmi zájazdu na jedno orosené. Ráno sme sa vydali na Stolovú horu (Table Mountain), z ktorej sme mali mesto aj zátoku ako na dlani. Ďalšia zastávka Boulder Beach – ďalšie jedinečné miesto – mys, kde žijú Africké tučniaky a potom Mys dobrej nádeje, najjuhozápadnejší cíp Južnej Afriky. Južná Afrika je aj krajinou dobrého vína, my sme navštívili vinárstvo Stellenbosch. Samozrejme s ochutnávkou. Vrcholom programu bolo safari v národnom parku Pilanesberg, kde sme strávili aj dve noci – každú v inom rezorte. Pilanesberg je jedným z mála miest na svete, kde môžete vidieť všetkých „päť veľkých“, tzv. big five na slobode. Mimochodom, päť veľkých nie je päť najväčších, ale najnebezpečnejších zvierat – slony, levy, leopardy, byvoly a nosorožce. Za starých čias, keď domorodci nemali na výber, totiž práve pri ich love zahynulo najviac ľudí. Južnú Afriku sme opúšťali zo Sun City, z miestneho Las Vegasu. Sun City je totiž uzavreté stredisko s obchodmi, herňami, hotelmi, reštauráciami, zábavnými parkmi, ale aj dvoma golfovými ihriskami.
Pozri aj: Naša garáž snov za rok 2019
Mazda Epic Drive 2019 – Laponsko; Lov na polárnu žiaru; Auto magazín 05/2019
Mazda je značka, pre ktorú autá nepredstavujú iba kus železa, ale čosi, čo má potešiť vodiča. Aj preto už niekoľko rokov organizuje pre vybraných novinárov epickú jazdu, kde nejde prioritne o predstavenie nejakej novinky, ale o zážitky za volantom. Koncom marca, keď u nás doma klopala na dvere jar, ma pozvala do Škandinávie, kde teploty klesali hlboko pod bod mrazu. Trasa viedla zo švédskeho Luleå k útesu zvaného Nordkapp – najsevernejšiemu bodu Európy, ktoré je dostupné autom. Cestou sme prechádzali troma krajinami – Švédskom, Fínskom a Nórskom, prešli sme severný polárny kruh… CX-5-ka, s ktorou som trasu absolvoval, sa opäť ukázala v najlepšom svetle – nielen pohodlím, ale aj jazdnými vlastnosťami. Cesty prepletajúce sa úžinami kopcov, úpätiami fjordov či pobrežím oceánu preverili ovládateľnosť auta a zároveň mi poskytli krásne scenérie. Často som nevedel kam sa mám pozerať – na cestu alebo na okolie? Našťastie, cestu sme absolvovali mimo turistickej sezóny a domáci evidentne nie sú veľkými prívržencami bezcieľneho presúvania sa autom. Za takmer 80 km posledného úseku ku hotelu v Honningsvågu som napočítal 8 – slovom osem – áut. Fantázia, nikto nás nebrzdil, keď sme chceli ísť rýchlejšie, nikto nás nenaháňal, keď sme chceli spomaliť alebo zastaviť a vychutnať si okolie, urobiť si zopár fotiek. Cieľom cesty tentoraz nebola len cesta, ale aj polárna žiara – jedna z najimpozantnejších divadiel prírody aké môžete vidieť. Žiaľ, napriek sľubným predpovediam sme sa jej nakoniec nedočkali. Intenzita polárnej aktivity bola nakoniec slabá a do toho ešte aj mesiac svietil ostošesť. Nič to nemení na skutočnosti, že cesta do Laponska, nielenže patrí k piatim najlepším služobkám, aké som tento rok absolvoval, ale rovno by som ju označil za najlepšiu.
Škoda Scala; Split, Chorvátsko; Auto magazín 05/2019
Split patrí k jedným z mojich najobľúbenejších miest v Chorvátsku. Dlhé roky som totiž chodil do blízkej dedinky na letnú dovolenku a návštevu tohto prímorského mesta plného histórie a kultúry som si nikdy neodpustil. Vždy sa sem rád vraciam Nezabudnuteľné spomienky ma viažu k Splitu – dokonca priamo k hotelu Le Meridien, kde sme boli aj tentoraz ubytovaní – aj z prezentácie Škody Fabia spred niekoľkých rokov. Do istej miery poznám aj cesty v okolitých horách. Sú krásne, majú viacero tvárí. Miestami kvalitné, miestami menej. Miestami držia, miestami kĺžu. Výborne som si na ich užil podvozok Scaly. Podotýkam, že som jazdil s vozidlom vybaveným športovým podvozkom, ktorý je oproti sériovému tuhší a o 15 mm nižší. Okrem toto sú súčasťou športového podvozka adaptívne tlmiče, ktoré umožňujú ešte viac pritvrdiť tuhosť.
Porsche 718 Cayman GT4 a 718 Spyder; Edinburg, Škótsko; Auto magazín 09/2019
Keď vás pozvú na prezentáciu Porsche, dopredu je jasné, že bude lepšie než dobre. Tentoraz boli zdrojom radosti tri veci – autá, ktoré som testoval, škótska príroda, resp. škótske cesty a jazda na okruhu Knockhill. Novinky, Porsche 718 Cayman GT4 a 718 Spyder, patria k najlepším autám aké som kedy jazdil. Škótske cesty sú krásne, čo sa týka vedenia stopy – stúpajú a klesajú, striedajú sa kratšie a dlhšie rovinky, rytmické zákruty, krátke šikany, dlhé oblúky. Na mnohých miestach sú úzke, neraz lemované kamennými múrikmi, cez ktoré sa zmestí akurát tak jedno auto. Inde sú zasa zákruty cez horizont. Skrátka krása. Čo sa však týka kvality povrchu, často nemajú ďaleko od tých našich. Podvozok Porsche však aj na takýchto cestách fungoval ako zákon káže – kolesá neodskakovali, auto menilo smer akoby ho viedli nejaké neviditeľné koľajnice. 718 Spyder mi učaroval ešte jednou vecou – tuhosťou karosérie. Skutočne, hoci ide roadster s otvorenou karosériou, jeho karoséria sa zdala tuhšia ako pri drvivej väčšine uzavretých áut. O tom že motor (štvorlitrový atmosférický šesťvalcový boxer s 309 kW/420 k) a prevodovka (v čase prezentácie iba šesťstupňový manuál) sú to najlepšie, čo nájdete v automobilovej „špajzi“ ani nehovorím. Nielen samotné škótske cesty, ale aj okolitá príroda sú úchvatné. Aj preto sa táto prezentácia dostala do pätice najlepších služobiek. Bonbónikom bola jazda na malom, ale technicky veľmi zaujímavom okruhu Knockhill. O to viac, že sme nejazdili vo vláčiku ani s inštruktorom na sedadle spolujazdca. Vždy v trojici, ale každý samostatne za svojim vlastným profesionálnym jazdcom Porsche. A tí každému diktovali také tempo, na aké ho videli. Pomalším pomalšie, rýchlejším rýchle. A nebáli sa predbehnúť pomalých. To nebýva zvykom. Zvyčajne, keď sa jazdí po okruhu, tak je z bezpečnostných dôvodov prísny zákaz predbiehania. Vďaka tejto unikátnej organizácii som si jazdu na okruhu skutočne užil. A užil som si ešte aj jazdu na sedadle spolujazdca s legendárnym Walterom Röhlom.
Lexus RX; Ibiza, Španielsko; Auto magazín 11/2019
Prezentácia Lexusu RX sa dostala do päťky najlepších nielen pre lokalitu, kde sa konala (pobrežie Ibizy), ale aj pre voľnú organizáciu a tiež pretože sme mali možnosť vyskúšať si aj staršie modely Lexus. Mohli sme si totiž vyskúšať všetky predošlé generácie modelu RX, vrátane aktuálnej generácie pred faceliftom. Málokedy sa stane, žeby sme si mohli takto v rámci jednej prezentácie porovnať pôvodný model a modernizovaný. Okrem všetkých štyroch generácií Lexusu RX sme sa mohli nakrátko povoziť aj na prvom modeli LS, ktorým sa vlastne Lexus etabloval v Európe. A nesmiem zabudnúť ani na objekt prezentácie – faceliftovaný Lexus RX. Výborné auto – pohodlné, priestranné, kultivované, sofistikované, ekologické a úsporné. Ak by som mal vyzdvihnúť jednu vec, tak by to bol podvozok. Je totiž komfortný, výborne odhlučnený, fantasticky tlmí prenos rázov do karosérie… Práve vďaka priamemu porovnaniu predfaceliftového a pofaceliftového modelu môžem povedať, že nový podvozok je skutočne oveľa sofistikovanejší, než bol doteraz.