Ako vždy pred cestou hľadám čosi typické, charakteristické pre krajinu, do ktorej sa chystám. Priznám sa, že pred odchodom do Thajska som nič lepšie, ako týchto zopár skutočných kuriozít nenašiel.
Viete, že…
… pred časom zosnulý thajský kráľ sa nenarodil v Thajsku, ale v USA… v krajine je 27 000 chrámov, avšak len jediný, Wat Pa Maha Chedi Kaew, postavili z milióna fliaš od piva… aj nápoj Red Bull pochádza z Thajska? …asi len v tejto jedinej krajine na svete je nezákonné mať pri sebe viac ako 120 hracích kariet? …práve tu urobia najviac operácií na zmenu pohlaví? …v minulosti musel byť každý muž aspoň krátky čas mníchom? …v Thajsku je zakázané ťažiť drevo? …oficiálny názov hlavného mesta Bangkok je Krungthepmahanakhon Amonrattanakosin Mahintharayutthaya Mahadilokphop Noppharatratchathaniburirom?
Kúp si šípku a zostrelím ti balónik
Byť v meste anjelov, ako sa zvykne volať Bangkok, a nezažiť nočný život by bol nadosmrti hriech. Dočítal som sa, že nočný život v Bangkoku už dávno nie je o pingpongových loptičkách a holých tanečniciach. A predsa nás prvý rikšiar zaniesol do štvrte plnej pochybných putík a neférových nočných barov. Z hotela sme vyrazili okolo desiatej večer. Na hlavnej ulici sa snažíme chytiť taxík. V sekunde pristane tuk-tuk, známa trojkolka, tentoraz ju neťahá rikšiar, ale spaľovací motor. Vodič sa cestou neskutočne baví. Zdá sa, že nám ukazuje, ako rýchlo sa dá jazdiť nočným Bangkokom. Aj napriek jeho ekvilibristických kúskom, hraničiacim s profesionálnym kaskadérstvom, za necelých 30 min parkujeme v tmavej uličke pod sliepňajúcou lampou verejného osvetlenia priamo pred vchodom do nočného lokálu. Jediné slovo, ktorému rozumieme, je pingpong. Rikšiar si nechce dať povedať, že my nehľadáme lokály s pochybnou povesťou, hoci sa celkom prirodzene chceme zabaviť. Veď sme predsa v Bangkoku. Ukázalo sa, že na silu miestnych nadháňačov nie sme pripravení. Už nás vtiahli do baru, kde na pódiu tancuje zopár tanečníc. Nie sú holé, v akomsi bezduchom tranze sa pohybujú v spodnej bielizni, ktorá v šere lokálu, nasvietená ultrafialovým svetlom, príťažlivo žiari. Najznámejšie svetové bedekre tvrdia, že už to dávno nie je, a predsa sme sa stali obeťami lacnej a nie veľmi vkusnej zábavy. Už držíme v rukách balóniky, každý za stopäťdesiat bátov, a už ich dáma z pódia zostreľuje nad našimi hlavami. Fúkačku však nemá v ústach, ale medzi nohami. A potom ver najlepším svetovým sprievodcom…
Khao Yai
Asi 200 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta leží Khao Yai. Autom to netrvá dlhšie ako dve a pol hodiny. Mestečko je známe osobitou kultúrou, lokálnymi umeleckými produktmi, miestnymi kulinárskymi špecialitami. Turistov sem láka najmä pokojná atmosféra, ideálna na oddych a rekreáciu. Toto hlavné mesto provincie Nakhon Ratchasima čoskoro spojí s hlavným mestom krajiny moderná diaľnica. Už dnes tu však funguje 202 hotelov, v ktorých je takmer 7 500 izieb, nájdete tu 4 zábavné parky, viac ako 200 reštaurácií, 3 nákupné centrá, 6 golfových ihrísk a tri vinárstva. Za rok navštívi provinciu takmer desať miliónov návštevníkov, z tohto takmer pol milióna zo zahraničia. Z prírodných krás hodno obdivovať večne zelený tropický prales v národnom parku, ktorý UNESCO vyhlásilo za svetové prírodné dedičstvo, ale aj nekonečné polia slnečníc a prírodné jazerá Nam Pud, kde je kúpanie absolútnou rozkošou.
Necestujte do Ameriky, Texas máte doma!
Naša prvá cesta v provincii Nakhon Ratchasima viedla na známu miestnu atrakciu, na poľnohospodársku farmu Chokchai, čo je akýsi kovbojský experiment na thajský spôsob. Zrazu som mal pocit, že som sa mávnutím zázračného prútika ocitol niekde na americkom divokom Západe. Krásne dievčatá v červených košeliach a širokých klobúkoch nám predviedli, ako vedia podojiť kravičky, ako sa z mlieka robí chutná zmrzlina, ako sa jazdí na koňoch. Nestačil som sa čudovať, prečo uprostred Thajska vyrástol kus amerického Texasu. Aj odpoveď bola šokujúca. Od nás je všade ďaleko. Keď máme doma svetové atrakcie, nemusíme za nimi cestovať na druhý koniec zemegule, vysvetlili mi domáci. Zaujímavý experiment. Veľmi podobný pocit budete mať aj pri návšteve neďalekého westernového mestečka.
Teória 3V
Za rok príde do Thajska asi 35 miliónov turistov, aby tam minuli viac ako 50 miliárd amerických dolárov. Čo najviac priťahuje zahraničných návštevníkov: úžasní ľudia, pokojní, priateľskí, pohostinní. Nádherné pláže, tiché ostrovy, ale aj nočný život a nespútaná zábava. A všade vynikajúca kuchyňa. V päťhviezdičkových hoteloch, aj na ulici vo fastfoodoch. Podľa predstaviteľov thajského cestovného ruchu sa riadia tzv. 3V teóriou, čo je Variety, Value a Very Thai, teda čosi ako rozmanitosť, hodnota a veľmi thajské. Keďže v ostatných rokoch investovali obrovské peniaze do turistického ruchu a infraštruktúry, kdekoľvek sa pohnete, všade nájdete kvalitné ubytovanie. Nájde si každý. Od tzv. batôžkárov až po najnáročnejších a najrozmaznanejších.
Hua Hin a okolie
Toto prímorské letovisko sa stalo ďalším cieľom našej cesty. Leží južne od Bangkoku, asi poldruha hodiny jazdy autom. Založila ho thajská kráľovská rodina v dvadsiatych rokoch minulého storočia ako svoje letné sídlo. Dnes k najväčším turistickým ťahákom mesta patrí vynikajúca poloha, krásne, nekonečne dlhé pláže s jemným bielym pieskom, luxusné hotelové rezorty, špičkové reštaurácie s morskými potvorami od výmyslu sveta a pestré nočné trhy. Mal som to šťastie, že nám hostitelia ponúkli vidieť a zažiť niekoľko tunajších noblesných a luxusných hotelových rezortov.
Wora Bura Hua Hin Resort&Spa
Už pri vstupe na vás dýchne atmosféra starého dobrého Orientu. Akoby ste sa zrazu stali súčasťou filmu spred sto rokov, prípadne stroj času zariadil, že ste sa ocitli v 19. storočí v období vlády Rámu V. Víta vás hotelový komplex, postavený v tradičnom koloniálnom štýle, ktorý kopíruje krivky a detaily miestnych budhistických chrámov. Keďže v tropickom Thajsku je celoročne teplo a často veľmi vlhko, aj recepcia v hoteli Wora Bura je otvorená, aby prúdiaci vánok od mora vzduch mierne ochladzoval. Pozorný personál vám v okamihu ponúka na osvieženie príjemné vlhké obrúsky a vodu s citrónovou trávou. Z recepcie môžete plynulo prejsť do kvitnúcej a voňajúcej záhrady v átriu hotelového komplexu s množstvom bazénikov a fontán. Tiché prechádzky v átriu v ktorejkoľvek dennej dobe vás osviežia zázračnou silou. Spev či krik tropických vtákov a príboj morských vĺn vás čičíka a unáša do iných, vyšších dimenzií. Akosi mimovoľne sa usadíte v bare pri bazéne, s pohľadom upreným na horizont. Pohár šampanského, prosím, požiadate čašníka s čiernym motýlikom bez toho, aby ste oči spustili z lodičiek na obzore. Miestni rybári lovia v Thajskom zálive skvelé príšerky. Keď sa láme deň a na pobrežie padá noc, mnohé z nich končia na grile hotelového šéfkuchára. K absolútne dokonalému zážitku totiž patrí dokonalá večera v dokonalej reštaurácii a k nej musíte pridať thajskú masáž. Len vtedy to bude, ako hovoria domáci, „very thai“.
Foto: autor