Podstatou konceptu AERO je multimodálne naklonený rotor. V tradičnom smere by pneumatiky slúžili na prenos a absorpciu síl medzi vozidlom a vozovkou a vo vertikálnom smere by plnili úlohu vzdušného pohonného systému, ktorý vozidlo zdvíha zo zeme. Na zodpovedajúcim vozidle by pneumatiky AERO cestujúcim umožňovali kedykoľvek sa voľne vzniesť z cesty do vzduchu.
Lúčová konštrukcia pneumatík by poskytovala oporu pre celú hmotnosť vozidla na zemi, a zároveň by fungovala ako lopatky ventilátora, ktoré by pri naklopení pneumatiky zabezpečovali vznášanie. Unikátne pneumatiky sa zaobídu bez upravovaného vzduchu a využívajú nepneumatickú konštrukciu, ktorá je dostatočne pružná, aby dokázala tlmiť otrasy pri jazde na ceste, a zároveň dostatočne tuhá, aby dokázala rotovať vo vysokej rýchlosti potrebné na získanie výšky vo zvislom smere. Štúdia AERO počíta s využitím magnetickej sily, vďaka ktorej by pohon vozidla neobmedzovalo trenie. To by mu umožnilo dosiahnuť vysokej rýchlosti na zemi a dovolilo mu sa pri naklonení kolies vzniesť a pokračovať ďalej v pohybe vzduchom. Štúdia pneumatík AERO počíta so svetelnými senzormi s optickými vláknami, ktoré by monitorovali stav vozovky, opotrebenie pneumatík a ich prevádzkyschopnosť.
Súčasťou konceptu je zabudovaný procesor pre umelú inteligenciu, ktorý by mal využívať informácie zo senzorov pneumatiky spolu s údajmi z komunikácie medzi jednotlivými automobilmi navzájom a tiež medzi automobilmi a rôznymi prvkami dopravnej infraštruktúry. Procesor pre umelú inteligenciu (AI) by mal vykonávať analýzu toku všetkých týchto údajov a odporúčať ďalší postup – teda či by mal automobil zostať v režime jazdy alebo prejsť do režimu letu – a identifikovať a preventívne riešiť prípadné problémy súvisiace s pneumatikami.
Peter Lacena, foto: archív