Mercedes-Benz SUV Tour. Šesť áut s trojcípou hviezdou v znaku, viac ako tisíc kilometrov, tri dni nabitého programu a, samozrejme, dobrá nálada.
Text: Peter Varga, foto: autor
Na začiatku bolo strohé a trocha tajomné avízo: Prosím, rezervujte si vo svojich diároch termín 11. – 13. októbra. Pôjde o testovacie jazdy modelov SUV z Bratislavy v smere na východné Slovensko. Neskôr prišli aj podrobnejšie informácie a na konci z toho boli tri dni plné šoférovania a zážitkov. Na desať novinárov čakalo päť áut Mercedes-Benz (GLC 250d, GLC Kupé 250d, GLE 350d, GLS 350d a G500) a šieste (GLE 500) bolo sprievodné vozidlo, ktorého posádku tvorili zástupcovia slovenského importéra značky Mercedes-Benz. Vo všetkých piatich autách boli dvaja novinári, ktorí sa za volantom auta vystriedali. Okrem toho sme sa striedali aj v rámci áut, takže sme si všetci vyskúšali všetky autá. Cieľom roadtripu bolo totiž ukázať produktové portfólio značky, ale aj to, že tie autá sú skutočne schopné na ceste aj v teréne. A musím povedať, že to organizátorom vyšlo na sto percent, pretože model G500 ma napriek svojmu off-roadovému rodokmeňu prekvapil komfortom a on-roadovými schopnosťami. Isteže riadenie je menej presné ako na ostatných modeloch a aj hmotnosť sa inak prejavuje ako na ostatných modeloch, no jazda ani na menej kvalitných cestách nepripomína „rebriňák“. Naopak, model GLC kupé, najcestnejšie auto spomedzi pätice, prekvapil svojimi off-roadovými schopnosťami pri jazde na zablatených a klzkých lesných cestičkách.
Haličský zámok
Prvá zastávka smerovala do exkluzívneho zámockého hotela Galicia Nueva (podľa obce, nad ktorou stojí, známy tiež ako Haličský zámok), ktorý sa nachádza na juhu stredného Slovenska, zhruba 8 km od Lučenca. Bez najmenšieho preháňania ho smelo môžem označiť za klenot Novohradu. Nádherne zrekonštruovaný zámok od letných mesiacov tohto roka funguje ako reštaurácia, nadštandardný hotel a kongresové centrum. Svoje kvality (posunuté na najvyššiu možnú úroveň) nám potvrdil nielen kvalitou jedla, ale aj obsluhy. Škoda, že naša zastávka mala trvanie iba obeda. Raz sa sem určite vrátim. V okolí je množstvo ďalších zaujímavostí. Spomeniem hrad Modrý Kameň, kaštieľ vo Fiľakove, obec Divín so zrúcaninami gotického hradu či termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej. A samozrejme, mesto Lučenec. Nič sa však nedá robiť, treba pokračovať, ešte na nás čaká 212 kilometrov.
V kráľovstve tokajského vína
Cieľ prvej etapy bol totiž v rezorte vinárstva J & J Ostrožovič v obci Veľká Tŕňa, kde sme si aj zložili hlavy na noc. Akáže by to bola návšteva u Ostrožovičovcov, keby sme neochutnali ich vyhlásené vína. A neostalo len pri riadenej degustácii vín (bolo ich 17) v pivniciach, ale s tým najlepším z ochutnávky sme pokračovali v spoločenskej miestnosti, kde sme si vymieňali skúsenosti z prvého dňa jazdy. Dodajme, že firma J & J Ostrožovič sa už viac ako 20 rokov orientuje na výrobu vína z tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý a dnes má na svojom konte množstvo prestížnych slovenských aj medzinárodných ocenení. V čase nášho príchodu bola už tma, preto nám až ráno ukázalo, v akom krásnom rezorte sme vlastne nocovali. Kto už bol u Ostrožovičovcov, vie, že sa od nich neodchádza s prázdnymi rukami. Aj my sme odchádzali cez budovu Wine Shop, kde sme si nakúpili vína do zásoby za skvelé ceny.
Plán „b“
Vyrazili sme smerom na Trebišov, Vranov nad Topľou až na Domašu, kde sme sa zastavili na kávu v modernom hoteli Zelená Lagúna. Práve tu sa k nám pripojilo ďalšie „géčko“ s miestnymi chlapmi, ktorí vybavili „vstupky“ na autá do Slanských vrchov, vybrali trasu a tiež nás mali sprevádzať. Ako nám hovorili, pôvodne vybrali trasu cez pomerne náročný terén, ktorý by ukázal schopnosti áut. Niekoľkodňové pekelné počasie, ktoré „do nitky“ premočilo zem, im síce urobilo škrt cez rozpočet, ale neodradilo ich, aby nám ukázali aspoň niečo z krás východoslovenskej prírody. Akurát trasu museli prispôsobiť autu s najslabšími off-roadovými schopnosťami – modelu GLC kupé, ktorý má pomerne malé nájazdové uhly, nízku svetlú výšku a vzhľadom na charakter ako jediný zo šestice modelov nemá ani off-roadový režim. Áno, organizátori upravili trasu tak, aby ju zvládlo aj GLC kupé, no rozhodne to nebola prechádzka ružovou záhradou. Stromy na pár desiatok centimetrov od vyjazdených koľají a klzké blato v stúpaniach a klesaniach sa postarali o dávku adrenalínu. Zároveň sme sa presvedčili o tom, že ak máte dobrý pohon 4 × 4, potom sú elektronické programy iba nadstavbou, bez ktorých zvládnete viac, než do čoho sa bežný človek pustí. Napriek tomu, že nám počasie neprialo, videli sme krásnu prírodu a zaujímavé miesta – minerálny prameň Tajch, časť náučného chodníka, bývalý kameňolom… Hovorí sa, že všetko má svoj dôvod. Sychravé počasie nám síce skazilo pôvodný off-roadový program, no vytvorilo nám krásne zátišia a les voňal čerstvosťou, ktorú by sa dalo krájať. Ku koncu dňa sme sa zastavili na Ranči Breziny na úpätí Slanských vrchov, kde sme pochopili, že nielen kone pod kapotou sú krásne. Na konci dňa sme zakotvili na chate Bačovňa v katastri obce Pavlovce, kde nás – ako sa na správnych východniarov patrí – privítali domácou päťdesiatdvojkou. Šintalovská slivovica nám zachutila, takže nás nebolo treba presviedčať k tomu, aby sme pili zarovno s domácimi. Lenže boj v pití tvrdého s východniarmi ešte nikdy nikto nevyhral. Možno niekto remízoval, ale mne sa ani to nepodarilo. A nepomohli mi k tomu ani skvelý jelení guláš, pečené mäso a domáce syry, ktorými som sa všemožne snažil krotiť účinok alkoholu.
Smer Bratislava
Niektorí kolegovia boli ráno ešte mierne indisponovaní, ale našlo sa nás dosť, ktorí mohli už šoférovať (všetci sme si poctivo „fúkli“), a tak sme mohli včas vyraziť. Aby sme si užili, namierili sme si to do Vysokých Tatier. Škoda, že nám hmla a nízko položené oblaky zakryli výhľady. Nič to však neubralo z krásy cestných zákrut. Išli sme po stopách pokladov východu, aby sme nakoniec zistili, že tie poklady sme mali celý čas pod sebou. Tie, teraz už až po uši zablatené, autá sú totiž pokladom medzi autami. Poctivo zvládli všetky nástrahy – lesnej off-roadovej vložky aj výtlkov východoslovenských ciest. Pritom nás rozmaznávali komfortom. Jedinú ujmu sme zaznamenali na „géčku“, aj to bola chyba vodiča, ktorý mimo cesty v pomerne veľkej rýchlosti napálil do skaly schovanej v tráve. Aj v tomto prípade si to však odniesla pneumatika, náprava a dokonca ani disk sa nepoškodili. Takže po výmene kolesa sme roadtrip mohli dokončiť v plnom počte. Ďakujeme Mercedesu za možnosť zúčastniť sa tejto cesty a tešíme sa na ďalšie.