Reportáž: Alta Badia – Umenie Bëgnodüs

Následujúca 1 z 48 Ďalšia

Scenéria zelených lúk a skalných stien bledosivej farby, ktoré z nich trčia a ktoré sa pri západe slnka menia na ružové až červenkasté, priťahuje turistov a horolezcov z celého sveta. Ak vám nestačia bežné turistické chodníky a radi by ste si vychutnali výhľady na nekonečnú krásu Dolomitov z iného uhla pohľadu, ako sa bežne naskytá, odporúčam túry so sprievodcom. Viaceré končia vo výške nad 3 000 m n. m., mnohé sú ferratové.

Prostredie láka aj horských cyklistov, na ktorých tu čaká množstvo trás a rôzne náročných zjazdoviek. Stačí si len vybrať. Samozrejmosťou je vynikajúco vybudovaná lanovková sieť, ktorou sa dopravíte na začiatok vybraného zjazdu. Vašou jedinou úlohou je vychutnať si prekážky a skoky, klopené zákruty, drevené lávky… a pritom sa nedolámať. Na svoje si prídu aj vyznávači dnes veľmi trendového gravel bajkovania, teda mixu cestného a trekingového bicykla.

Jeden deň, štyri „passá“

Do Alta Badia som prišiel najmä preto, aby som si zajazdil na cestnom bicykli; okolité cesty sú totiž rajom pre cyklistov. V drvivej väčšine kvalitný asfalt, skvelé trasovanie ciest s rôznymi typmi zákrut – od „vracákov“ cez deväťdesiatky až po tiahle dlhé zákruty – a k tomu všade nádherné scenérie… Vybral som si okruh, v rámci ktorého som zdolal štyri horské priechody – passo Campolongo s výškou 1 875 m n. m., passo Pordoi (2 239 m n. m.), passo Sella (2 244 m n. m.) a passo Gardena (2 121 m n. m.). Tretí – passo Sella – bol najťažší, tam som trochu trpel, ale zvládol som aj ten. Krásne je, že všetky na seba nadväzujú. Z jedného zídete a prakticky rovno idete na druhý. Nemusíte medzi nimi prekonávať prepojovacie trasy. Jediná, ktorú som musel absolvovať, bola cesta z La Villa, kde sme boli ubytovaní, do Corvary, kde začína stúpanie na passo Campolongo – a potom, samozrejme, z Corvary späť do La Villa. Celkovo som najazdil 63,49 km a nastúpal 1 745 výškových metrov.

Mimochodom, dvakrát do roka – tento rok to bolo 7. júna a najbližšie 13. septembra – sa koná cyklistický festival Sellaronda Bike Day. V týchto dňom sú spomínané štyri horské priechody pre autá uzavreté. My sme sa na dovolenku vybrali Fordom Transit Custom Kombi, ktorý mal miesta na rozdávanie, takže som si zobral svoj vlastný bicykel, no v okolitých dedinách si môžete požičať aj cestný bajk. To nie je úplne obvyklé, väčšinou sa požičovne zameriavajú na horské a e-bajky. V prípade takého veľkého auta neriešite, čo zbalíte, životný priestor pre všetkých pasažierov je samozrejmosťou – a dnes už aj bohatá výbava. Ford ma však prekvapil dvoma vecami. Prvou je spotreba, pretože s plug-in hybridným pohonom, ktorého základom je 2,5-litrový benzínový štvorvalec, som mal iba 7,3-litrovú spotrebu. To vyvracia všetky mýty o tom, že keď plug-in hybrid na dlhých cestách „žerie“. Druhou je spôsob rekuperácie – pri zjazde stačilo uvoľniť plyn a auto si regulovalo intenzitu rekuperácie tak, aby sa zachovala rýchlosť. A keď som potreboval znížiť rýchlosť, jednoducho som pribrzdil, uvoľnil brzdový pedál a auto „nabehlo“ na takú úroveň rekuperácie, aby udržalo rýchlosť, ktorú som mal v momente uvoľnenia brzdy. Celý systém fungoval prakticky v celom rýchlostnom spektre (mám to overené v rozmedzí od 90 až dole po 20 km/h, ale zrejme by to fungovalo aj v širšom spektre) a dokázal udržal rýchlosť aj pri extrémne strmých zjazdoch.

Ciasa = dom alebo domov

Samozrejmosťou je množstvo ubytovacích príležitostí – hotely, penzióny, apartmány, AirBnB… Opäť, výber je len na vás. My sme si vybrali apartmán v Ciasa d’munt, ktorý je v tichej a pokojnej oblasti nad dedinou La Villa. Zvonka parádna chata, vo vnútri nič moc, ale keď sme zo záhrady ležiac na ležadlách pozerali na skalnaté hory, povedali sme si, že vlastne nič viac nepotrebujeme. Ste v Taliansku, takže pizza, cestoviny a rizoto sú zárukou kvalitného kulinárskeho zážitku. Áno, pre mňa je aj pizza kulinársky zážitok, pretože ju tam robia inak ako u nás.

Mimochodom, v regióne Alta Badia sa rozpráva troma jazykmi – taliančinou, lebo je oficiálnym jazykom, nemčinou, čo vyplýva z blízkosti rakúskych hraníc, a najmä z toho, že táto oblasť bola súčasťou habsburského Rakúska a neskôr Rakúsko-Uhorska, a ladinčinou, jedným z najstarších dialektov používaných v Dolomitoch. V piatich údoliach talianskych Dolomitov ním dodnes rozpráva viac ako 30 000 ľudí, niekde je dokonca súčasťou administratívy a školstva. Ladinčina je materinským jazykom väčšiny miestnych obyvateľov a bëgnodüs je ladinský pozdrav vitajte. Vitajte teda v Alta Badia!

Test: Ford Transit Custom Kombi 2,5 Duratec PHEV – Business – Poslúži, a nezožerie vás