Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku


Elektromobil po nehode, alebo problémy, o ktorých sa nehovorí

S pribúdajúcim počtom elektromobilov na našich cestách sú zákonite čoraz častejšie aj priamymi účastníkmi dopravných nehôd. Čo s nimi po nehode?

Pri ťukancoch a menších nehodách sa nič mimoriadne nedeje, aj k elektromobilom sa pristupuje tak isto ako k bežným autám s benzínovým či dieselovým motorom. Po vážnejšej kolízii si však elektromobily vyžadujú špeciálny prístup, najmä s ohľadom rizika požiaru.

Nie je čím hasiť

Štát zaspal dobu. Chýba technika a chýbajú školenia pre zasahujúcich hasičov. Aby sme boli objektívni, na základe získaných informácií sme sa dozvedeli, že niektorí hasiči stihli absolvovať školenia, ale v sumári je to mizivé percento všetkých hasičov. Pritom okresní riaditelia hasičov sa medzičasom aj z vlastnej iniciatívy snažili vybaviť pre svojich ľudí školenia v automobilkách, žiaľ, nepodarilo sa to. Druhou stránkou veci je, že hasičom chýbajú aj hasiace prístroje a látky, ktorými by vedeli požiar batérie, resp. elektromobilu rýchlo a efektívne uhasiť. Niektoré šikovnejšie stanice si ich vybavili po vlastnej osi cez sponzorov, ale bola to len jednorazová akcia bez akejkoľvek podpory štátu.

Asi viete, že elektromobily sa pri požiari ponárajú do kontajnera s vodou. Na Slovensku je však takýchto kontajnerov iba zopár a podľa našich informácií minimálne jeden z nich tečie. Aby sme nezabudli, máme zopár kontajnerov, no hasičom chýbajú žeriavy, ktorými by sa dal nepojazdný elektromobil do kontajnera naložiť. Takže keď to zhrnieme, hasiči prakticky nemajú nič, s čím by vedeli aktívne a hlavne efektívne riešiť požiar elektromobilov. A pozor, tento problém sa netýka iba elektromobilov, ale aj domácej fotovoltiky s batériovými úložiskami energie. Tam je situácia identická.

Po ponorení elektromobilu sa naskytne ďalšia otázka. Čo s kontaminovanou vodou? Bohužiaľ, nikto nevedel alebo nechcel povedať, čo sa s takouto vodou potom deje.

Odtiahnutie auta

Pre rýchlu orientáciu a hľadanie správneho riešenia krízových situácií s vozidlami, či už spaľovacími alebo elektrifikovanými, pracovníci odťahovej služby, ale v prvom rade záchranári a hasiči využívajú prehľadnú aplikáciu v smartfóne Euro Rescue. Tá im povie napríklad, kde je karoséria najslabšia, kde ju treba strihať pri vyslobodzovaní zakliesnených osôb a v prípade elektromobilov aj to, kde je bezpečnostný konektor na odpojenie vysokonapäťovej siete od vozidla.

Ani taká elementárna vec, ako je odtiahnutie elektromobilu, neprebieha štandardne. Pri každej nehode by sa mal pracovník odťahovej služby uistiť, či je naloženie elektromobilu a jeho odtiahnutie bezpečné, a teda by mal odpojiť vysokonapäťový systém. Netreba zabúdať ani na 12 V batériu, ktorú tiež musí odpojiť. Ak tak učiní, už aj samotná preprava by mala byť vykonaná za použitia špeciálnej plachty, ktorou by havarovaný elektromobil mal byť prikrytý. O nej trochu neskôr. Následne musí byť auto zložené a ponechané v pokoji 48 hodín. Ak to elektromobil v pokoji zvládne, existuje predpoklad, že k samovznieteniu už nedôjde.

Elektromobil by však nemal byť odložený len tak hocikde. Mal by byť umiestnený do vyhradeného priestoru, do tzv. karanténnej zóny, čiže do priestoru, kde v prípade nekontrolovateľného požiaru nespôsobí ďalšie škody. Pod karanténnou zónou si predstavte miesto, ktoré je obmurované z troch strán a nad ktorým by mala byť aj plachta. Reálne? Len málokde to zatiaľ na Slovensku nájdete, aj keď autorizované servisy jednotlivých značiek takéto karanténne zóny pomaly budujú. Karanténny priestor však poväčšine nemajú ani odťahové dvory, kde sú vraky po nehode často na kratší či dlhší čas uskladnené.

Protipožiarna plachta

Prikrytie protipožiarnou plachtou sa považuje za najúčinnejší spôsob, ako izolovať a uhasiť požiare áut a elektromobilov. Je to rýchle, efektívne, jednoduché, ekologické a hlavne univerzálne riešenie. Plachta sa dá navyše použiť opakovane, no nie je večná. Výrobca uvádza, že sa môže použiť 20- až 30-krát. Plachta zamedzí prístupu kyslíka a zároveň zabráni šíreniu toxických spalín do ovzdušia. Cena za kus je rádovo niekoľko tisíc eur. Na Slovensku však takéto plachty chýbajú.

Čo na to poisťovne?

Podľa zistených informácií sme sa dopátrali k záveru, že na Slovensku si viete elektromobil havarijne poistiť len v najväčších poisťovniach a aj to poväčšine len do určitého veku vozidla, zvyčajne 5 rokov. Samostatne batériu do 5 rokov na Slovensku poistia len 2 poisťovne, otázkou však je, či sa to oplatí, keďže väčšina výrobcov elektromobilov ponúka záruku na batériu viac ako 5 rokov. Otázka je, čo pokrýva záruka výrobcu a čo poisťovňa.

Aj elektromobil sa dá opraviť

Nemaľujme však zbytočne čerta na stenu, aj elektromobil sa dá po nehode opraviť – podobne ako autá s benzínovým či dieselovým motorom. A to aj v prípade, že sa nárazom poškodil akumulátor. Ani zďaleka nie je pravidlom, že akumulátor po nehode začne horieť. Mimochodom, akumulátor býva uložený vo veľmi pevnom ochrannom ráme, takže aby došlo k deštrukcii jeho obalu, tak ten náraz musí byť skutočne silný a navyše akumulátor má svoje ochranné mechanizmy, ktoré minimalizujú požiar a mieru rizika elektrickým prúdom minimalizujú prakticky na nulu.

V prípade poškodenia napr. obalu batérie je možné vymeniť len danú časť obalu – buď vrchný alebo spodný kryt, prípadne poškodený celý batériový modul alebo integrovaný balansér atď. Čo sa týka ekonomiky opravy, tak je to spravidla na konkrétnom balíku poistenia vozidla. V prípade poškodenia vozidla poisťovňa a tiež servisy pristupujú k vozidlu ako ku bežnému vozidlu so spaľovacím motorom. Profesionálne nacenia opravu, zašlú cenovú ponuku poisťovni a tá na základe typu poistenia určí, či je daná oprava ešte ekonomická alebo presahuje túto medzu a vozidlo je v tzv. totálnej škode a oprava je nerentabilná.

Nedávno sme boli na prezentácii slovenského importéra značky Volkswagen zameranej na servis a opravu elektromobilov. Dozvedeli sme sa, že každý autorizovaný servis môže prijať elektromobil na servis – či už pravidelnú údržbu, servis pri poruche alebo opravu po nehode, ale len niektoré (v súčasnosti iba 4) z nich môžu vykonávať opravy na vysokonapäťovej sústave. Inými slovami, každý servis môže vykonávať servisné úkony na vozidle mimo vysokonapäťovej sústavy, ale len vybrané servisy so špeciálnym technickým vybavením a školeným personálom môžu vykonávať servis a opravu prvkov vysokonapäťovej sústavy. To nie je vaša starosť, auto si medzi sebou poposúvajú samotní díleri a vy v konečnom dôsledku ani nemusíte vedieť o tom, v ktorom servise opravili váš elektromobil. Mimochodom, aby servis mohol opravovať vysokonapäťovú časť elektromobilov, musí nakúpiť techniku a servisné vybavenie v hodnote približne 60 000 eur, čo nie je málo. Plus musí zaplatiť školenie personálu. V servise sú potom tri kategórie ľudí. Elektricky poučená osoba môže vykonávať práce na systémoch vozidla s napätím do 60 V jednosmerného prúdu, bežné údržbové práce (servisné prehliadky a pod.), bežné výmenné práce (čelné sklo a pod.), bežné demontážne a montážne práce a práce na elektromobiloch v beznapäťovom stave podľa pokynov vysokonapäťového technika. Vysokonapäťový technik už musí mať odborné vzdelanie minimálne podľa § 22 Samostatného elektrotechnika podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Má oprávnenie odpájať a opätovne pripájať vysokonapäťový systém. Jeho povinnosťou je pritom zároveň otestovať odpojenie vysokonapäťovej sústavy a zaistiť, aby nedošlo k jeho náhodnému pripojeniu alebo pripojeniu necertifikovanou osobou. Zvyčajne to robí veľmi jednoducho – pripojovací konektor zamkne svojou kladkou. Vysokonapäťový technik môže vykonávať práce na deaktivovanom vysokonapäťovom systéme a môže tiež priraďovať prácu elektricky poučenej osobe. Na najvyššom stupienku je vysokonapäťový expert. Ide o špecializovaného vysokonapäťového technika s pokročilými skúsenosťami, ktorý môže vykonávať najhlbšie opravy vysokonapäťových akumulátorov a vysokonapäťových prvkov.

Volkswagen pri každej nehode, pri ktorej dôjde k poškodeniu obalu vysokonapäťového akumulátora, posiela informácie na vyhodnotenie do centrály v Nemecku. Aj keby to bolo len preliačenie spodného ochranného hliníkového krytu akumulátora, od ktorého má reálny obal akumulátora ešte niekoľko centimetrov. Technika auto dvihne, poškodenie nafotí, premeria a podklady pošle do Wolfsburgu.

Dôležité je, že sa akumulátor dá opraviť – aj pri poruche, resp. pri technickom probléme aj po havárii, a to aj v prípade deformovania obalu akumulátora. Samozrejme, pokiaľ deštrukcia, resp. poškodenie akumulátora nie je príliš vážna. Dajú sa vymeniť poškodené alebo zasiahnuté moduly, resp. články, dá sa vymeniť obal a preskladať „črevá“ akumulátora. Po každej výmene však treba „vyvážiť“ jednotlivé články.

 

Elektromobil po „totálke“

Pri vážnejších haváriách je celkom bežné, že poisťovňa vyhlási totálnu škodu auta, keď je jeho oprava drahšia ako trhová hodnota, a teda sa auto už neoplatí opraviť. Vtedy sa má vozidlo ekologicky recyklovať. V porovnaní s vozidlami s klasickými spaľovacími motormi sú však s likvidáciou a recykláciou elektromobilu spojené ďalšie problémy. Zberný dvor nemôže vykonať demontáž batérie, auto musí byť prepravené do špeciálneho servisu, ktorý na to má akreditáciu. Takýto servis však ani nemusí byť ani na Slovensku. Až tam možno demontovať kľúčové prvky elektroinštalácie. Tie sa potom recyklujú samostatne podľa špecifických postupov a zvyšok auta sa recykluje štandardným spôsobom.

Toľko ľudí možno stratí na Slovensku prácu. Poďakujte sa elektromobilite

 

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov