Slovensko nikdy nebude mať nové cesty, kým bude rozhodovať Excel!

„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke“ hodnotia závery štúdie jej autori.

Autori skúmali štyri možnosti prepojenia D1 s R1 rýchlostnou cestou, avšak pomer prínosov a nákladov vychádza pri každom variante v plnom profile výrazne pod 1, čo je hranica, kedy je projekt považovaný za návratný. Preto bude potrebné hľadať úspornejšie riešenia. Ako najvhodnejšia sa javí trasa medzi Martinom a Žiarom nad Hronom, teda plánovaná R3. Naopak, pokračovanie R1 z Ružomberku cez Donovaly do  Slovenskej Ľupče sa ukázalo ako nereálne. Náklady projektu sa odhadujú na viac ako 2 miliardy a navyše by cesta s množstvom tunelov a estakád značne zasiahla územie Národného parku Nízke Tatry.

V štúdii sa skúmalo aj to, ako by malo severojužné prepojenie pokračovať ďalej až po hranice s Maďarskom. Ukázalo sa, že väčší potenciál než súčasne nakreslená trasa Zvolen – Krupina – Šahy v koridore plánovanej R3, má prepojenie po trase Žiar nad Hronom – Tlmače – Levice – Šahy, teda z časti po existujúcej R1 a z časti v koridore dnešných ciest I/76 či ceste II/564.

„Vzhľadom na to, že na maďarskom území chýba v smere od Šiah na Budapešť dobudovať necelých 40 kilometrov nových ciest, odporúčame informovať o výsledkoch štúdie aj Maďarsko a spoločne koordinovať ďalší postup. Samozrejme, to, že najlepšie vychádza trasa okolo Levíc, neznamená, že sa tam teraz začnú stavať nové cesty. Najprv je potrebné vypracovať plnohodnotnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá presne určí trasovanie a povie, či treba vybudovať nové rýchlostné cesty či cesty I. triedy, alebo len modernizovať súčasné, prípadne ktoré obchvaty budovať. To isté, samozrejme, platí aj pre trasu cez Turiec,“ dodávajú autori štúdie.

Medzi odporúčaniami je aj úplné vyradenie R1 cez Donovaly z TEN-T siete. Keďže nie je preukázaná ani návratnosť R3, mala by sa presunúť zo základnej do súhrnnej siete TEN-T, čo posunie záväzok na jej dobudovanie z roku 2030 na 2050. Na všetkých hlavných ťahoch okrem tých odporúčaných by sa však podľa autorov štúdie mali urobiť aspoň lokálne projekty na zvyšovanie bezpečnosti premávky, odstrániť úzke miesta a zlepšiť nevyhovujúci technický stav niektorých úsekov.

Koncepčnú štúdiu spracovalo Ministerstvo dopravy SR v rámci svojich interných kapacít. Spolu so siedmimi prílohami ju teraz pošle na hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze. Celú štúdiu si môžete prečítať tu: https://www.opii.gov.sk/strategicke-dokumenty/studie-uskutocnitelnosti/studia-sj-prepojenie

Zdroj: Mindop

foto: archív