Gumbalkan 2023 – Balkánske bláznovstvo alebo milión zážitkov, milión spomienok!
Gumbalkan je jedna z najznámejších expedičných akcií pre obyčajných ľudí v Česku a na Slovensku, ktorej som sa zúčastnil aj ja.
Je to napoly orientačné nesúťažné rely, posádky medzi sebou nesúťažia v rýchlosti, presnosti a prakticky v ničom. Hlavnou ideou je dôjsť do cieľa a pritom objavovať také miesta, kam sa bežne človek nedostane. Jazdí sa cestou-necestou, teda aj poľnými či lesnými cestami. Základné pravidlo súťaže znie, že auto, na ktorom sa „súťaže“ chcete zúčastniť nesmie byť drahšie ako 25 000 Kč, čiže zhruba 1 000 eur a keď je drahšie, tak musí byť staršie ako 33 rokov. V praxi však viacero účastníkov malo autá, ktoré sa tomuto pravidlu vymykalo – boli drahšie a novšie. Navyše mali expedičné úpravy, niektoré stáli doslova násobky ceny auta. Na tohtoročnej súťaži boli napr. Audi A6 Allroad (C6) alebo Volvo V70 CrossCountry. Opačnú stranu automobilového parku reprezentovali Škoda 100, niekoľko Trabantov či Avia.
Posádka dostane za štartovné, ktoré je približne 200 eur v podstate len nálepky a itinerár s prejazdovými bodmi. Akosi som podvedome čakal aspoň guláš v cieli zadarmo, no nie, museli sme si zaň zacvakať.
Takmer všetky autá boli upravené. Drvivá väčšina sa skôr ako na praktické úpravy pre necesty zamerala na úpravy zovňajšku v zmysle čím viac recesie a exhibicionizmu, tým lepšie. Nájsť auto, na ktorom boli spolu zazvárané predné a zadné dvere, nebolo problémom. Až mi bolo čudné, že ich na hraniciach nechali prejsť. K tomu oblečenie alebo celkový imidž uchádzačov v rôznorodom štýle nám občas bral slová z úst. Ale našlo sa nás aj pár „normálnych“, ktorí si išli dobre zajazdiť a objavovať. Za 7 dní sme spravili zhruba 3 500 km, pričom sme prešli niekoľko krajín. Začínali sme na Morave v kempe Bílá , pokračovali sme cez Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko a zakončili sme to v Eibenthale (Tisové údolie) v Rumunsku.
Lepšie v skupinke
Cez sociálne siete si môžete nájsť parťákov. A je naozaj lepšie jazdiť s niekým. Viete sa dohodnúť, kto vezme aké náradie, jedlo či ostatné spoločné veci na kempovanie. My sme išli celú trasu 3 autá, spolu 9 ľudí. Ja s dlhoročným kamarátom Ondrejom sme mali Peugeot 405, Honza s posádkou mali Subaru Forester a Matej s posádkou dali zabrať BMW 3 so zadným náhonom a zavareným diferenciálom. V prípade núdze je naozaj lepšie, ak ste viacerí, lebo na starých autách je naozaj pravdepodobné, že skôr či neskôr nastane nejaký problém. Veľký zdvihák, známy ako krokodíl, je nutnosť! Peugeot a BMW to zvládli s jednou poruchou a jedným defektom, Subaru na terénnych gumách malo trochu viac problémov, ale len so zadnými brzdami a buchotom v nápravách. Všetko sa podarilo provizórne vyriešiť a všetci sme došli v poriadku domov. Je dobré pribaliť aj vysielačky, v Srbsku a Bosne by sme totiž za roamingové telefonovanie a dáta zaplatili poriadne peniaze. Pre ilustráciu poviem, že 1 mb stojí cca 8 eur.
Bývalá Juhoslávia
Za 7 dní sme navštívili kvantum skvelých miest, ktoré vytvorila príroda alebo človek. Stavby boli poväčšine opustené megalomanské komplexy. Navštívili sme okrem iného ľudoprázdnu nemocnicu v Záhrebe, zdevastovaný pamätník povstania voči nacizmu na Petrovej hore v Chorvátsku alebo rozpadnutý olympijský hotel pri Sarajeve. Najsilnejšie dojmy vo mne zanechalo týchto púť miest.
Rieka Korana (HR)
Konkrétne miestečko sa nachádza v blízkosti Veljunu v Chorvátsku. Pri presune v pekelne horúcom zaprášenom aute bez klímy na nás z ničoho nič vykukol novovybudovaný most, ktorý prekračoval tyrkysovú riečku Korana prameniacu pri Plitvických jazerách. Krásna scenéria, maličké kaskády, modrá čistá voda. K tomu maličký drevený odrazový mostík. Jednoducho sme museli na chvíľu zastaviť. Ani jeden z nás neodolal a všetci sme sa boli osviežiť v teplej priezračnej vode, z ktorej sa nám nechcelo vôbec vyliezť.
Letecká základňa Željava (HR)
Zvláštnu atmosféru s ohľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu vo svete navodila oblasť opustenej leteckej základne na chorvátsko-bosnianskom pohraničí postavená medzi rokmi 1948 – 1968. Pri vstupe do jedného z najväčších opustených vojenských komplexov v Európe turistov víta lietadlo Douglas C-47 v katastrofálnom stave. Pár stoviek metrov od neho sa začína raj pre nadšencov Urbexu. Extrémne veľký komplex podzemných tunelov, chodieb, hál… Do niektorých sa dá bez problémov vojsť osobným autom. Pozor si akurát musíte dávať na jamy a všade trčiacu armatúru a na vysoký rozdiel teplôt, čiže aj zahmlenie skiel či okuliarov. Ak vás to autom omrzí, a nemáte strach z tmy, môžete sa vybrať pešo. Pochodiť všetky chodby a zákutia dá zabrať. Určite si vezmite náhradný zdroj svetla, lebo v tej tme môže číhať jama, drôt, roxor prakticky všade a svetlo z mobilu nestačí.
Prečo to je v rozpadnutom stave? Táto letecká základňa ešte začiatkom 90. rokov žila čulým životom. Počas juhoslovanských vojen ju však samotná Juhoslovanská ľudová armáda zničila a to okrem iného tak, že vnútorné priestory zaplnili výbušninami a odpálili ich, aby zabránili akémukoľvek ďalšiemu využitiu komplexu chorvátskymi a bosniansko-hercegovskými silami. Srbská armáda dokončila skazu v roku 1992 odpálením ďalších vraj až 56 ton výbušnín. Obyvatelia okolitých dedín tvrdili, že dym z tunelov stúpal ešte 6 mesiacov po výbuchu. Dlhé roky bolo okolie základne zamínované, až vďaka peniazom z EÚ prebehli rozsiahle ženijné a odmínovacie práce.
Štrbački buk (BIH)
Vodopád s výškou 24,5 m je najvyšším a najúchvatnejším vodopádom v Národnom parku Una v Bosne a Hercegovine. Ak ste fanúšikom vody a jej útvarov, rozhodne musíte tento prírodný úkaz pri výlete do Bosny navštíviť. Za necelých 5 eur sa vám naskytne scenéria, akú na Slovensku určite nezažijete. Vznik vodopádu je spojený s tektonickými pohybmi a tvorbou travertínových ložísk. Začiatkom 20. storočia zdobili brehy tohto vodopádu početné mlyny pripomínajúce sojenice, obydlia pravekého kmeňa Japodi. Sojenice sú drevené domy postavené nad vodou, na dubových pylonoch zarazených do dna rieky.
Sarajevo (BIH)
My sme išli po stopách zimných olympijských hier, ktoré sa v okolí Sarajeva konali v roku 1984. Navštívili sme bývalú zjazdovku, skokanský mostík, na ktorý sme sa vyštverali skoro štvornožky, či pozostatky bobovej dráhy, na ktorú sa môžete vyviezť lanovkou. Je naozaj smutné, že sa pozostatky olympijského centra nepodarilo udržať dodnes, lebo miesto má naozaj potenciál. Čo je však pozitívom, pod spomínanou zjazdovkou rastie nové stredisko, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Alpách. Uvidíme, či sa im to podarí dotiahnuť do úspešného konca.
Kragujevac (SRB)
Kragujevac má zhruba 200 000 obyvateľov. Až do roku 1990 bol jedným z najrozvinutejších miest Juhoslávie, pred ktorým boli už len dnešné slovinské mestá. Po vojne sa však situácia v meste výrazne zhoršila. V roku 1935 tu bola vyhlásená prvá srbská ústava. Počas prvej svetovej vojny sa Kragujevac stal kvôli okupácii Belehradu na krátky čas hlavným mestom. Mesto je poznačené tragédiami. Spomeniem, že 21. októbra 1941 zastrelili nemeckí vojaci 7 000 obyvateľov mesta, medzi ktorými bolo asi 300 študentov a 18 učiteľov v miestnom gymnáziu, ako pomstu za 70 nemeckých vojakov a dôstojníkov zabitých Titovými partizánskymi oddielmi. Ľudia boli unesení priamo z ulíc. Toto mesto bolo ešte navyše bombardované ešte v roku 1999 jednotkami NATO. A spomeniem aj fakt, že v tomto meste v minulosti vyrábali autá zn. Zastava.
Hotovosť a karta
V Bosne a Srbsku sme nemali najmenší problém s platbou v eurách. Predajcovia pekne prepočítali, približne podľa kurzu, ktorý som si predtým online overil. Samozrejme, výdavok už išiel v lokálnej mene. Rumunsko na tom bolo trochu horšie. Na menších benzínkach sa dalo platiť kartou len za palivo, za iné tovary chceli výhradne rumunské lei v hotovosti. Takže boli trochu problémy a museli sme sa uskromniť. Aj v samotnom cieli v Tisovom údolí bol konverzný kurz u lokálneho meniča podivne nevýhodný, ale čo už. Ak máte dobrodružnú povahu, máte doma staré auto, ktoré si viete sami opraviť a pripraviť, nemáte čas si trasovať zaujímavé lokality, tak sa na budúci rok prihláste aj vy, zažijete dovolenku ako bežne nezažijete.
Dosť bolo slov, pozrite si veľkú foto galériu:
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov