Advokát: Poslanci schválili novú “registračnú daň“ v rozpore so zákonom. Nenechajme to len tak!

Som veľmi rád, že aj ja svojim vlastným pričinením som nakopol viacero médií, aby sa o problém súvisiaci s registračnými daňami zaujímali, nenechali ho plávať, ale rovno do neho kopali.

Média prezentujú prospešné senzácie, Slováci budú plakať!

Posledné dni pred Vianocami boli v parlamente rušné a, okrem politických prekáračiek, priniesli aj viaceré legislatívne zmeny. Za pozornosť stojí úprava tzv. „registračnej dane“ a novela zákona o rozhlase a televízii Slovenska, obe predložené ako pozmeňujúce návrhy k návrhu na vydanie zákona o dani z osobitej stavby, s ktorým nijakým spôsobom nesúvisia. Na konflikt upozorňuje advokát Jakub Berthoty s tým, že legislatívny rozpor môže zastaviť už len pani prezidentka, ak daný zákon nepodpíše.

Dňa 22. decembra 2022 schválili poslanci potichu nové pravidlá týkajúce sa poplatkov za prihlásenie a prepis motorových vozidiel (známe ako „registračná daň“ alebo „registračný poplatok“). Nové poplatky sa budú uplatňovať od 1. apríla 2023 a výrazne sa zvýšia pre staré vozidlá, zatiaľ čo výrazne klesnú pre nové vozidlá. Argumentom v prospech tejto zmeny je ekológia, no podľa advokáta Jakuba Berthotyho sú nové poplatky nezmyselné, likvidačné, diskriminačné a s environmentálnou ochranou nemajú nič spoločné. Najväčšie otázky však vyvoláva spôsob, akým k legislatívnej zmene prišlo. Advokát upozorňuje na porušenie legislatívnych pravidiel

V rozpore s legislatívnym procesom

Poslanci pôvodne rokovali o úplne nesúvisiacom návrhu zákona o dani z osobitnej stavby z dielne poslancov Vetráka, Libu, Nemca a Szőllősa, ktorým sa zavádza daň 6,000 euro pre každý kilometer plynovodu. Návrh tohto zákona bol do národnej rady predložený ešte v auguste, kedy samozrejme žiadne poplatky týkajúce sa motorových vozidiel neupravoval. Namiesto riadneho legislatívneho procesu (ktorý by trval mesiace) však poslanci radšej na decembrovom rokovaní o tomto Zákone predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Viskupiča a zákon o zdanení plynovodov zrazu mení aj registračné poplatky vozidiel.

Schvaľovanie zákonov „potichu“ v tzv. skrátených legislatívnych konaniach alebo formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov, je v posledných rokoch čoraz bežnejší postup. „Rokovací poriadok Národnej rady SR pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov uznáva, avšak podľa § 94 ods. 3 musia súvisieť s pôvodným návrhom zákona a potvrdzuje to aj § 6 ods. 2 a 3 zákona o tvorbe právnych predpisoch. Otázka za 100 bodov teraz je, ako súvisia poplatky týkajúce sa registrácie a prepisu motorových vozidiel so zdanením plynovodov, či zrušením koncesionárskych poplatkov,“ vysvetľuje advokát Jakub Berthoty.

Prezidentka ako posledná ochrana legislatívneho procesu

„Poslanci síce na decembrovej schôdzi hlasovali o spotrebných daniach, rôznych príspevkoch, zavádzaní nových daní a poplatkov a úpravách rozpočtových pravidiel verejnej správy, no legislatívne pravidlá nehovoria o téme schôdze ale o objektívnej obsahovej súvislosti medzi konkrétnym návrhom zákona a tým, čo ďalšie novelizuje. Medzi plynovodom, veteránmi a rozhlasom obsahový súvis neexistuje,“ upozorňuje advokát Berthoty. „Som presvedčený, že by pani prezidentka nemala Zákon podpísať, pretože neboli pri jeho prijímaní dodržané legislatívne pravidlá a Kancelárii prezidenta SR som v tomto zmysle adresoval aj podnet na preskúmanie predmetného zákona. Ak chcú poslanci zásadne meniť spoločenské pravidlá, ktoré sa dotknú každého občana, musí k tomu prebehnúť riadny legislatívny proces a nie to robiť cez legislatívny prílepok schovaný za iným zákonom,“ apeluje Berthoty na Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

Naozaj ide o ekológiu?

Krátke odôvodnenie predmetnej legislatívnej zmeny hovorí, že do výpočtu registračného poplatku zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla, čím prináša zvýhodnenie novších vozidiel, ktoré majú nižší vplyv životné prostredie. „Ak by sme sa reálne pozreli na akékoľvek dostupné dáta, zistíme, že patríme medzi krajiny s pomerne novým vozovým parkom v Európe. Staršie vozidlá sme zlikvidovali tzv. „šrotovným“ – výmenou za nové. Zároveň sme na občana najviac zadlžení v Európe, pričom klasický leasing ani nie je možné obstarať na auto staršie ako 4 až 5 rokov. Staršie autá tak dnes predstavujú natoľko zanedbateľné percento emisií v každodennej premávke, že nedáva žiadny zmysel ich znevýhodňovať z environmentálnych dôvodov,“ vysvetľuje Berthoty.

Likvidačné pravidlá pre trh s veteránmi

Návrh síce hovorí o prevádzke vozidla, ale do úvahy vôbec prevádzku neberie. Vozidlá z 80. a 90. rokov dnes už nie sú každodenne používané v premávke. Ide skôr o zberateľské kúsky, ktoré sa tešia rastúcej obľube u zberateľov „young-timerov“. Sú používané skôr výnimočne pre zábavu alebo investične, ako úložisko hodnoty. Ročne tieto vozidlá najazdia skôr stovky ako tisícky kilometrov a preto je ich dopad na životné prostredie minimálny. Avšak, nové pravidlá môžu mať na trh s týmito vozidlami likvidačný charakter.

„Neviem si predstaviť komu budú ľudia predávať autá v hodnote pár tisíc eur, ak by ich prihlásenie malo stáť dve alebo tri tisíc eur. Tieto autá sa stanú na Slovensku nepredajnými a trh s young-timermi dostane likvidačný úder. Alebo ich budú majitelia prihlasovať v susedných krajinách. Jediné čo je isté je len to, že táto zmena nebude mať žiadny pozitívny vplyv na životné prostredie a so životným prostredím nemá nič spoločné.“  

Zdroj: CHAPTER 4 Slovakia 

Foto: Autor,  A. Čorňak