Európa má s elektroautami smelé plány

Všetkých nás nedávno zaskočila správa Európskej komisie, v ktorej sa hovorí o zámere Únie dostať do roku 2030 na európske cesty 30 miliónov áut s elektrickým pohonom. Na pomerne odvážnom pláne Bruselu nie je v princípe nič zlé, musí však prekonať hneď niekoľko prekážok. Vysoké obstarávacie ceny elektromobilov, ich limitujúci dojazd či nízka dôvera potenciálnych klientov sú stále riešiteľné problémy. Množstvo členských štátov EÚ pravidelne poskytuje na kúpu elektrifikovaných áut rôzne dotácie, vďaka technologickému pokroku ich reálny dojazd začína prekračovať hranicu 500 kilometrov a viacerí Európania si postupne uvedomujú ekologické aj ekonomické výhody vlastníctva elektromobilu. Nič z toho však nerieši ten najväčší problém, ktorý ako Európa momentálne máme –  nedostatočnú infraštruktúru nabíjacích staníc a ich geografické rozloženie.

Z výskumov odborníkov totiž vyplýva, že deklarovaných 30 miliónov elektromobilov brázdiacich cesty starého kontinentu bude potrebovať približne tri milióny nabíjacích staníc. Európska asociácia výrobcov automobilov (ACEA) pritom hovorí, že v súčasnosti sa v krajinách Európskej únie nachádza menej ako 150-tisíc verejných nabíjačiek pre autá „do zásuvky“. Na celom území Európy je to približne 190-tisíc staníc. Ak by sme aj do desiatich rokov dokázali rozšíriť sieť nabíjacích staníc 15-násobne, musíme počítať s ďalšou komplikáciou. Tri štvrtiny zo spomenutých nabíjačiek sa totiž nachádzajú na území len štyroch štátov, ktoré dovedna pokrývajú menej než 30 percent plochy Európy. Absolútnym lídrom v oblasti infraštruktúry verejných nabíjacích staníc je Holandsko, na území ktorého sa nachádza takmer 40-tisíc nabíjačiek pre elektrifikované automobily. Pomerne priaznivá situácia je aj v Nemecku alebo vo Francúzsku – obidve krajiny majú okolo 25-tisíc verejných nabíjačiek. Na Slovensku ich momentálne máme o niečo viac ako 500, čo na prvý pohľad nevyzerá príliš slávne. V susednom Poľsku však majú len okolo 900 nabíjačiek pre elektromobily na 40 miliónov obyvateľov!

Štáty EÚ s najväčším počtom nabíjacích staníc (po zaokrúhlení):

Elektromobilom naprieč Európou

Pri kúpe akéhokoľvek auta s elektrickým pohonom treba mať na mysli, že ešte stále ide predovšetkým o mestského spoločníka. V mestách jazdia elektromobily s nízkou spotrebou energie, dokážu často a účinne rekuperovať a k dispozícii majú obvykle viacero druhov nabíjacích staníc. Čo však v prípade, že potrebujem cestovať naprieč krajinami alebo prejsť stovky kilometrov na rodinnú dovolenku k moru? Za volantom elektromobilu to, pochopiteľne, nie je nemožné, no takáto cesta si v súčasnosti žiada množstvo plánovania a kompromisov. V prvom rade treba mať dokonalý prehľad o hustote a rozmiestnení nabíjačiek počas celej trasy. Na tieto účely dobre poslúžia viaceré mobilné aplikácie, ktoré sieť nabíjacích staníc mapujú online. Zároveň je potrebné zistiť, aké čipové karty vybrané nabíjačky v zahraničí akceptujú – zväčša to závisí od samotného poskytovateľa. Niektoré nabíjacie stanice môžu vyžadovať registráciu alebo stiahnutie mobilnej aplikácie, s čím je dobré dopredu počítať. Skúsenejší elektro-vodiči si napríklad zvyknú plánovať dovolenku v takých hoteloch a kempoch, ktoré hosťom poskytujú možnosť dobíjania elektrických áut z vlastných stojanov. Treba sa však poistiť a vziať so sebou viacero druhov nabíjacích konektorov, aby vás typ zásuvky neprekvapil. Vrátim sa ešte k verejným nabíjačkám, pretože na nich to často nie je také jednoduché, ako sa zdá.

Sieť nabíjacích staníc v krajinách EÚ totiž stále nie je ani zďaleka jednotná a každá krajina sa spolieha predovšetkým na vlastných poskytovateľov. Problém môže nastať napríklad pri akceptovaní zahraničných čipových kariet. Ak si aj platíte roaming a osobnou čipovou kartou smiete platiť na nabíjačkách po celej Európe, v praxi to nemusí stačiť. Ak ste boli doteraz zvyknutí plánovať si cestu do stovky kilometrov vzdialeného cieľa na minúty presne, s elektromobilom je to skôr utópia. Niektoré nabíjacie stanice napríklad neposkytujú možnosť nabíjania jednosmerným prúdom, čo sa často v aplikácii vopred nedozviete. Samozrejme, netreba zabúdať na to, že nie ste jediný majiteľ elektrického auta v danej krajine a nabíjačka môže byť pri vašom príchode obsadená inými autami. Čas sa v takej situácii naťahuje o ďalšie desiatky minút. Znova sa tak dostávame k plánovaniu. Čím viac informácií (nielen o nabíjačkách) si pred dlhou cestou zistíte, tým menšia je pravdepodobnosť vzniku nechcených komplikácií.

Výhody elektromobilov v krajinách EÚ

Pamätáte sa na časy, keď nám naši politici hovorili o množstve výhod, ktoré na nás budú čakať pri kúpe elektromobilu? Ak aj nie, realita je zatiaľ trochu iná. Žiadne bezplatné parkovanie v centrách miest ani beztrestná jazda v pruhoch pre taxíky a autobusy. Odmenou za kúpu elektrického auta je u nás momentálne akurát daňové zvýhodnenie súkromnej osoby, kde majú elektromobily výnimku. Plus pekná zelená tabuľka s evidenčným číslom, vďaka ktorej máte povolený vjazd do bezemisných zón, ktoré zatiaľ na Slovensku nemáme. A aby som našej vláde nekrivdil, tak musím spomenúť aj občasné dotácie na kúpu samotného auta – až do výšky 8 000 eur.

V Európe sú však aj krajiny, v ktorých sú výhody omnoho zaujímavejšie. Napríklad v susednej Českej republike nepotrebujú elektromobily diaľničnú známku. Po českých diaľniciach môžete jazdiť zadarmo nielen s elektromobilmi, ale aj s plug-in hybridmi, a to aj so slovenskými značkami. Auto si však od 1. januára 2021 treba najskôr zaregistrovať na stránke Státního fondu dopravní infrastruktury. V Česku navyše platí, že ak má Čech na aute značku začínajúcu sa písmenami EL (podľa čoho je jasné, že ide o elektromobil), tak môže v centre Prahy parkovať na vyznačených miestach bez poplatkov.

Európa sa s elektrickými autami začína postupne priateliť, no celá myšlienka masového využívania áut bez produkcie emisií je ešte v plienkach. Na západ alebo sever Európy by sme sa s elektromobilom bez väčších problémov vydali už dnes. Na východ alebo na juh od nás to zrejme bude problém aj o 10 rokov…