Viete prečo výrobcovia stále využívajú hlinené modely?

Následujúca 1 z 7 Ďalšia

Automobilový svet sa mení rýchlejšie než trendy na TikToku. Elektrina je raz budúcnosť, raz problém. A uprostred všetkých technológií, CAD modelov a virtuálnych simulácií prežíva metóda stará takmer sto rokov. A stále má navrch.

Staré spôsoby, ktoré prežili všetko

Ešte donedávna nám automobilky tvrdili, že diesel je nevyhnutný krok do budúcnosti. Potom prišli termíny konca spaľovacích motorov. A teraz? Mnohí veľkí hráči radia spiatočku pri elektrických plánoch. Zároveň existuje oblasť, kde móda neprichádza a neodchádza – je to oblasť dizajnu a spôsoby akým dizajnéri vyhodnocujú dizajn. Technika, ktorú preslávil legendárny Harley Earl z GM už v 30. rokoch, je dnes rovnako živá ako v časoch art deco: modelovanie áut z hliny. V časoch, keď dizajnéri kreslili krivky budúcnosti do drevených a kovových blokov, prišiel Earl so zdanlivo primitívnym, no revolučným riešením. Hlina. Mysleli by ste, že moderné počítače ju dávno poslali na dôchodok? Nie. Dizajnéri ju milujú dodnes. A dôvod je odzbrojujúco logický – fyzický model sa jednoducho lepšie študuje, lepšie „cíti“ a vzniká pri ňom viac nápadov ako pri sledovaní monitora.

Hlinený model môžete preniesť pod iné svetlo, obísť, pozrieť sa, ako linka prechádza do ďalšej, alebo ho obuť na iné disky. A kľudne ho aj oblepiť fóliou tak, že vyzerá ako hotové auto. Takmer každá automobilka na svete to stále robí – a robí to z dobrého dôvodu. Trojrozmerná realita je jednoducho nenahraditeľná.

Nie je to plastelína z detstva

Aj keď je táto technika stará skoro jedno storočie, neznamená to, že je jednoduchá. Proces sa začína klasicky: skice na papieri alebo digitalizované návrhy. Ak vedenie kývne, ide sa na veľkú hlinu. Základom je tzv. armatúra – nastaviteľná hliníková kostra modelu. Na ňu sa ukladajú bloky a tvrdej peny, ktoré tvoria základný tvar a proporcie auta.  Ak by sa celé auto robilo len z hliny, vážilo by niekoľko ton a manipulácia s ním by bola skôr disciplína pre stavbárov so žeriavmi. Hoci musíme povedať, že sa robia aj hlinené modely v mierke 1:10, 1:5, 1:4 a vo finálnej fáze aj v mierke 1:1. Tam ide už o finálne úpravy pred spustením finalizácie výrobných procesov ako aj výroby karosárskych dielov.

Hlina je v skutočnosti špeciálny druh plastelíny a aplikuje sa zásadne v teplej miestnosti, aby ostala mäkká a tvárna. Následne prichádza na rad päťosá fréza, ktorá masu zhruba vytvaruje do podoby auta. Finálne detaily však doladia ruky špecialistov. Ale pozor, to nie sú dizajnéri, ale špecialiti, ktorí vedia hlinu jemne orezať do želaného tvaru. Sú to presne tie isté ruky, ktoré vo výsledku rozhodnú o tom, či bude nový model pôsobiť harmonicky alebo nie.

Hotové modely môžu dizajnéri ešte upravovať, natierať rôznymi farbami či obúvať do rozličných rozmerov diskov kolies. Práve toto dolaďovanie spolu s technologickými požiadavkami výroby mení tvar štúdie do konečného tvaru. A úprimne? Je to aj skvelý marketingový nástroj. Prípadných pozorovateľov ohúri reálny 3D model omnoho viac ako počítačový obrázok či render.