Dlhodobý test – Suzuki S-Cross 1,4 BoosterJet Mild Hybrid 4WD 6MT Elegance – 3. časť

Poznáte tú otázku: „Mám pre vás dve správy, jednu dobrú, jednu zlú. Ktorú chcete počuť ako prvú?“ Ľudia si obyčajne zvolia tú zlú, aby koniec konverzácie bol pozitívny. Ja tiež začnem najprv vecami, ktoré ma na Suzuki nie celkom uspokojovali, resp. ktoré by som urobil inak. Jednak totiž taktiež chcem, aby vo vás ostal pozitívny dojem, pretože aj ja mám taký z auta a jednak tých „zlých správ“ je omnoho menej ako tých dobrých.

„Zlé správy“

Pri prejazde niektorých typov nerovností dvere pukali, čo je znakom toho, že karoséria nie je taká tuhá, akoby som si predstavoval. Treba však dodať, že to nebolo nijako otravné, len ja som na tieto veci extra citlivý. Predné sedadlá majú pomerne úzke sedáky, ale zvykol som si, a ani pri dlhých cestách ma netlačili. Len pri presadnutí z iných áut mi to zakaždým „udrelo do očí“. Palubný počítač sa prepína akýmsi kolíkom priamo v rohu displeja prístrojového štítu, čo už dnes predsa nie je celkom elegantné riešenie. Mimochodom, tým istým kolíkom meníte aj intenzitu podsvietenia budíkov. Trochu mi prekážalo, že bezkľúčové odomykanie funguje iba na predné dvere a veko kufra. Keď som si chcel hodiť kabát na zadné sedadlo, musel som si najprv odomknúť predné dvere. Navyše, nie celkom estetickým gumeným tlačidlom. Chápem ale, že práve takéto maličkosti – keď sa nazbierajú – dokážu ušetriť kopec peňazí. Najviac zo všetkého ma iritovala príliš silná rekuperácia mild hybridného systému. Dá sa s tým naučiť žiť – neuvoľníte plyn úplne, ale ja takéto jednopedálové ovládanie nemám rád. Keď mám regulovať intenzitu rekuperácie, tak potom radšej pádlami pod volantom.

„Dobré správy“

Všetko ostatné sa mi na Suzuki páčilo a aj z nich by som vyzdvihol zopár prvkov. Na prvom mieste jednoznačne motor, pretože je skvelý reakciami na plyn, výkonovým a zvukovým prejavom. Fakt ide za plynom s veľkým elánom, má pekný zvuk. A parádny je aj spotrebou. Veď priemerná spotreba za spomínaných takmer 8 000 km bola 5,86 l/100 km. Pritom najnižšia spotreba bola 4,92 l/100 km, najvyššia 6,76. Všetky tri spotreby sú reálne hodnoty vypočítané podľa dotankovaného paliva „od rezervy do plna“, nie z palubného počítača.

Na druhom mieste by som vyzdvihol pohon všetkých štyroch kolies. Už len to, že S-Cross ho môže mať, je brutál devíza a to, že má režimy a že skutočne podľa nich aj funguje – myslím tým, že skutočne cítite rozdiel v správaní sa 4×4 v jednotlivých režimoch – je bomba. K tomu by som jedným dychom pridal aj príjemný podvozok a ako štvrté by som vyzdvihol vynikajúci dosvit diaľkových svetlometov.

Určite vyzdvihnem aj manuálne ovládanie dôležitých a často používaných funkcií. Myslím tým najmä klimatizáciu a stráženie jazdného pruhu s aktívnym vracaním do neho. Extra by som vyzdvihol, že si auto pamätalo status stráženia jazdných pruhov. Keď som ho raz vypol, tak ostal vypnutý, až kým som ho sám nezapol znova. Nemusel som ho po každom naštartovaní vypínať.

Nasledujú priestorové pomery v aute – miesto vpredu, vzadu a kufor sú v rovnováhe. Nič nie je na úkor toho druhého. Navyše posed vpredu aj vzadu je príjemný. Auto má všetko, čo potrebujete – 360-stupňový kamerový systém so senzormi vpredu aj vzadu, varovanie na čelnú kolíziu s núdzovým brzdením v prípade potreby, už spomínané stráženie jazdných pruhov, stráženie mŕtveho uhla, vyhrievanie sedadiel, dvojzónovú automatickú klímu… ale ešte stále nie je úplne prepchaté technológiami a s cenou 25 870 eur patrí stále k najdostupnejším SUV vo svojej triede. Nuž, s takýmto autom sa mi ťažko lúčilo. Bye-bye Suzuki!

Dlhodobý test – Suzuki S-Cross 1,4 BoosterJet Mild Hybrid 4WD 6MT Elegance – 2. časť