Dovolenka autom: Čierna Hora (Citroën C4 X)

Možností, ako sa dopraviť do dovolenkovej destinácie, je v súčasnosti viacero. Mnoho ľudí uprednostňuje letecký presun, ktorý je rýchly a neraz aj cenovo priaznivý. Niektorí sa na dovolenku dopravujú vlakom, iní volia autobus. My Slováci však stále vo veľkej miere volíme vlastnú dopravu a na dovolenku cestujeme autom. O Čiernej Hore sa u nás v súvislosti s dovolenkou hovorí málo, napriek podobnosti je táto krajina v tieni Chorvátska. Aj preto sme sa rozhodli, že sa vyberieme do tejto balkánskej krajiny a podelíme sa s vami o zážitky a skúsenosti z cesty. Spoločnosť nám robil nový francúzsky sedan Citroën C4 X s úsporným naftovým motorom 1,5 BlueHDi, ktoré sa mi ukázalo ako ideálne auto na dlhé diaľničné presuny po stránke priestrannosti aj po stránke komfortu a spotreby paliva.

Cez Maďarsko a Srbsko

Keď sme si v Bratislave do navigácie zadali ako cieľovú destináciu prímorské mestečko Pržno, ukázalo sa, že najrýchlejšia trasa je dlhá 1 057 kilometrov, vedie cez Maďarsko a Srbsko, pričom cesta bude trvať asi 13 hodín čistého času. K tomu som si v hlave prirátal prestávky a zdržanie v kolónach či na hraniciach, takže môj reálny odhad bol približne 15 až 16 hodín. Dospel som teda k rozhodnutiu, že najrozumnejšie bude urobiť si v priebehu cesty prestávku, prenocovať a v ceste pokračovať až na druhý deň. Asi 6 hodín od Bratislavy sme
dosiahli srbské hlavné mesto Belehrad – ideálne miesto na oddych spojený s prehliadkou mesta. Ubytovanie sme si našli v neďalekom mestečku Čačak.

Prechod slovensko- maďarských hraníc je bezproblémový, akurát netreba zabudnúť na kúpu maďarskej diaľničnej známky. Vedeli ste, že 10-dňová už stojí viac ako 20 eur? Cesta zo severu na juh Maďarska nám ubehla bez komplikácií, na maďarsko-srbskú hranicu sme dorazili v plánovanom čase. Na hraničnom priechode pri meste Röszke sme sa postavili do krátkej kolóny s vidinou rýchleho vybavenia. Na naše prekvapenie sme v rade strávili takmer 2 hodiny a to bolo pred nami len pár áut, všetky s európskymi EČV. Colníci tu svoju robotu berú obzvlášť precízne, čo nám mierne narušilo časový harmonogram. V Srbsku nemajú diaľničnú známku, úseky sú spoplatnené mýtom. Platí sa v závislosti od dĺžky trasy, ktorú absolvujete, prejazd skrz celú krajinu vás bude stáť najviac 18 eur. My sme z diaľnice zišli už v Belehrade, takže sme zaplatili necelých 7 eur.

Pozreli sme si mesto, nabrali nové sily a hneď ráno zamierili na srbsko-čiernohorské hranice. Zdržali nás tam asi hodinku, hneď potom sme pokračovali smerom na Pržno. Väčšina ciest v Čiernej Hore nie je spoplatnená, platíte iba na niektorých úsekoch, kde majú diaľničné tunely. Ak sa obávate cestnej infraštruktúry, tak vedzte, že na hlavných ťahoch vás čaká kvalitný asfalt a moderné tunely, cesty sú neraz lepšie ako na Slovensku, to v podstate platilo celú trasu. Ešte spomeniem, že ceny palív boli v Maďarsku a Srbsku porovnateľné s našimi, v Čiernej Hore sa dalo natankovať o čosi lacnejšie.

Výborná dovolenka a cesta naprieč Chorvátskom

Ak zvažujete dovolenku v Čiernej Hore, máte naše odporúčanie. Pekné pláže, čisté more, teplá voda a prijateľné ceny za ubytovanie i potraviny. Pržno, Budva alebo Petrovac – tieto miesta sme osobne navštívili a všade sme boli spokojní. Spiatočnú cestu sme absolvovali cez Chorvátsko a časť Maďarska, trpezlivosť sme trénovali najmä v úvode. Až po chorvátske hranice sa totiž presúvate jedinou existujúcou cestou, ktorá sa tiahne popri
pobreží Čiernej Hory a vedie cez všetky mestečká plné dovolenkárov.

Takže kolóny, zhustená premávka, pomalé tempo. Colníci nás tentoraz vybavili za pár minút a od chorvátskeho Dubrovníka sme už išli rýchlo a bez obmedzení. Prejazd Chorvátskom sme mali plynulý, no nie je to lacná záležitosť. Mýtne poplatky na trase Dubrovník – Záhreb nám z peňaženky vytiahli asi 30 eur. Teda obrazne, všade sme totiž mohli platiť kartou. Ale aj keby nie, Chorváti už majú euro, takže pohoda. Pekné bývanie v domčeku na chorvátskom vidieku nám vynahradilo minuté eurá za diaľnice. Ráno sme pokračovali smerom k maďarským hraniciam, okolo Balatonu a ďalej na Györ až do Bratislavy.

Výsledok? Viac ako dvetisíc prejazdených kilometrov, týždeň dovolenky v krásnom prostredí, dve zážitkové noci na polceste tam aj späť a chuť vrátiť sa. Tá pramení aj z faktu, že nový Citroën C4 X zvládol svoju úlohu dokonale. Nielenže sme sa doň štyria pohodlne zbalili, pričom nám vôbec neprekážalo, že je to sedan. Dobrú prácu odviedol aj komfortne ladený podvozok a pohodlné sedadlá. Mňa osobne najviac prekvapila spotreba paliva – len 5,1 litra nafty na sto kilometrov. Po diaľniciach, so zapnutou klimatizáciou, štyrmi ľuďmi na palube a plným kufrom batožiny. No povedzte, nebude takýchto motorov o pár rokov škoda?

Test: Citroën C4 BlueHDi 130 S&S EAT8 Shine – Francúzsky originál