Hurá! Tunel Čebrať je konečne prerazený!
Národná diaľničná spoločnosť dosiahla veľký míľnik pri stavbe D1 Hubová – Ivachnová. V novembri 2022 sme prerazili južnú rúru tunela Čebrať.
Tunel cez vrch Čebrať bude mať dve jednosmerné tunelové rúry, v každej z nich budú dva jazdné pruhy so šírkou 3,5 metra. Samozrejmou súčasťou budú aj núdzové chodníky lemujúce obe strany každej z rúr v šírke jedného metra. Výška tunela bude 4,8 metra, nad chodníkmi 2,2 metra. Dve rúry budú spájať priečne prepojenia, ktorých bude celkovo 14.
Podľa štúdií očakávame v tuneli dopravnú intenzitu na úrovni približne 20.000 áut denne. Z toho pätinu by mala tvoriť nákladná doprava.
Ako sa razilo?
Tuneloví špecialisti použili cyklický spôsob razenia s horizontálnym členením výrubu nad kalotou. Jadro a spodnú klenbu sme razili podľa zásad novej rakúskej tunelovacej metódy. Presný postup razenia vždy závisí od typu horniny. Pri pevnejšej hornine bol záber 2,5 m a pracovníci stihli dve až tri zábery za deň. Pri menej stabilnej hornine bol záber 1 m a v priemere sa robil 1,5 záberu za deň. Pevnejšia hornina sa strieľa výbušninami, pričom druhý typ sa rozpojuje tunelbagrom.
Mechanizmy a ľudia
Na razení tunela sa podieľa niekoľko desiatok mechanizmov a v priemere stovka ľudí. Okrem 6 tunelbagrov špecialisti využívajú aj 4 vrtné vozy, 5 spritzmobilov, 4 manipulátory, 4 nakladače, 11 damperov, 4 ventilátory, 4 kompresory a 2 traktorbagre.
Geológia tunela
Charakteristickými horninami v razenom tuneli sú slienité vápence, ktoré tvorili dominantnú časť. Ďalej sa objavili aj slieňovce, bridlice, ílovce, siltovce a pieskovce.
O stavbe D1 Hubová – Ivachnová
Takmer 15-kilometrový diaľničný ťah tvorí celkovo 235 stavebných objektov. Zahŕňa to napríklad 19 mostov v súhrnnej dĺžke takmer 4 kilometre, 3 križovatky, jedno odpočívadlo a samozrejme – tunel Čebrať. Súčasťou stavby sú aj zárubné a oporné múry a 7,5 kilometra protihlukových stien.
Obchvat Ružomberka ušetrí aj viac ako 16 minút
Úsek liptovskej diaľnice D1 začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, prostredníctvom ktorej bude napojený na I/18. Trasa križuje rieku Váh, vedie severným svahom údolia Váhu a obcou Hrboltová, za ktorou vchádza trasa diaľnice do tunela Čebrať a pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka vychádza z tunela. Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a opätovne križuje rieku Váh. Po približne pätnástich kilometroch sa nový úsek D1 na svojom konci pri Ivachnovej plynule napojí na diaľnicu smerujúcu do Košíc.
Zázemie a prínos úseku D1 Hubová – Ivachnová
Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová je súčasťou diaľničného ťahu D1, ktorý z celoštátneho hľadiska prepojí dôležité oblasti Slovenska. Počnúc hlavným mestom, cez celé údolie rieky Váh do oblasti Tatier a cez Prešov a Košice až po štátnu hranicu s Ukrajinou. Uvedenie diaľnice do prevádzky zvýši bezpečnosť všetkých motoristov, skvalitní dopravu, zvýši plynulosť premávky a zlepší kvalitu života obyvateľov. Diaľničný úsek bude mať význam aj pri prepojení regiónov Turca, Oravy a Liptova. To, prirodzene, prispeje k oživeniu rozvoja priemyselnej výroby a služieb, čím sa zvýšia aj pracovné príležitosti v týchto končinách Slovenska.
Životné prostredie
V rámci stavby sa realizuje 8 protihlukových stien v celkovej dĺžke 7 504 m výšky 1,2 – 5 m. Dažďové vody zo spevnených plôch celého úseku diaľnice budú odvedené kanalizáciou a po prečistení v odlučovačoch ropných látok budú vyústené do tokov. Na násypových a zárezových svahoch, na plochách trvalého záberu budú realizované vegetačné úpravy. Stavba diaľnice je vedená tak, aby mala minimálny vplyv na prírodu a krajinu. Prechádza okrajom CHKO Veľká Fatra, okrajom krajinných priestorov Choč, Tlstá hora Kečky – Ostré, Lesné porasty okolo vodného diela Liptovská Mara a obchádza chránené nálezisko Mohylky a ŠPR Ivachnovský Luh.
Zaujímavosť – objavená jaskyňa
Pri výstavbe tunela Čebrať sme objavili jaskynný útvar vysoký zhruba 1,5 metra a dlhý vyše 30 metrov. Takýto objav neočakávali ani geológovia, podľa ich slov je jaskyňa v takomto geologickom priestore nezvyčajným javom. Ojedinelým bola aj výzdoba jaskyne. Útvar vznikol ako následok tektonickej poruchy, vznikla dutina, teda geologickým slovníkom – puklinová jaskyňa. Výzdobu dotvorili pritekajúce mineralizované podzemné vody.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov