Zdvihlo ma zo stoličky: Vydláždená cesta do hrdzavého pekla
Neviem sa zmieriť s rôznorodými prísnymi a zároveň likvidačnými nariadeniami. A to všetko len v mene pseudo ekológie. A to sa teraz nebavím len o emisiách vypúšťaných z výfukov. Tento článok vnímajte len ako tok myšlienok, ktorý ma za posledný týždeň silno prekvapil. Časť druhá...
Teraz trošku z iného súdka. Pri výrobe áut sa šetrí aj tam, kde by sa nemuselo. Rozhoduje cena a emisie. Preto sa eliminujú náklady kde sa dá a rozhodujú tabuľky. Pred pár dňami ma intenzívne zaskočila informácia z jedného YT kanálu, ktoré bolo zamerané na podvozkovú antikoróznu ochranu nových áut. Tá je, ako iste tušíte, vo všeobecnosti aktuálne horšia ako pred dekádami, aj keď sa teraz používa podstatne viac plastov a krytov podvozka. Zakrytovanie však plní často aerodynamickú funkciu, čo sa premieta do priaznivejšej spotreby a teda aj do lepších emisií. Odolnosť a ochranná účinnosť takého krytu (materiály rôzneho zloženia) je však veľmi diskutabilná. Dám vám však jednu radu, ktorej by som sa asi držal aj ja, ak by som si chcel teraz kúpiť nové auto. Čoraz viac ľudí, ktorí plánujú práve teraz zakúpené nové auto spokojne vlastniť čo najdlhšie (kým nám ich nezakážu, alebo cena fosílneho paliva nevyskočí do vyšších nebies), rieši hneď dodatočný nástrek podvozku, hoci prostriedkami na báze vosku s minimom demontáže robustných komponentov, keďže nie každá automobilka súhlasí so zvesením a následnou opakovanou montážou kľúčových súčastí a následnou zárukou. Len prosím, zverte túto operáciu odborníkom, nech tá robota aj trochu vyzerá, a nie je zastriekané všetko na okolo.
Čo ma ale zdvihlo zo stoličky bola jedna konkrétna suma. Adeptom v spomínanom videu bol malý ostrý hot-hatch. Informácia z videa znela, že majiteľ novej všade chválenej malej mršky zisťoval, že ak by lepšiu podvozkovú ochranu riešila automobilka pri tomto modeli vo výrobe, celkovo by bol nový kus drahší o približne 7 000 eur, hoci náklady spojené len čisto na materiál by boli rádovo stovky eur. Dôvod? Vysoké spotreba “farby” a s tým spojené aj emisie vo výrobe. Túto cifru však neviem nikde overiť, ale neprekvapilo by ma to, ak by to v tomto aktuálnom svete bola naozaj pravda.
Tiež som nedávno skúmal aj klampiarske opravy. Adept vo videu, ktoré mi utkvelo v pamäti bol iný zástupca strednej triedy a výmena zadného pravého blatníka. Auto pár ročné, s jasným pôvodom, v krásnom stave, a v mieste zadného lemu, kde sa pripája na vnútorný blatník, silná degradácia lepidla (ano, plechy sa aj varia, ale aj lepia) a počiatky korózie…
Už ani nepočítam nové autá, pri ktorých čumím do obrovskej fúgy medzi predným vonkajším a vnútorným blatníkom okolo odkrytých pántov kapoty. Miesto, kam padá lístie, prach, konáriky… a nemá ako vypadnúť preč. Následne sa tam drží vlhkosť a tá logicky podnecuje koróziu. Spodné rohy blatníkov budú aj na nových autách vyzerať tak, ako na niektorých 20 kusoch.
Každé nové auto má svoje muchy a aj terajšie staré autá mali vo svojich najlepších časoch svoje problémy… niektoré vidno hneď, často sa o nich nehovorí resp. sú v úzadí, iné považujeme za detské choroby prvých kusov a iné sú dlhé mesiace skryté a ukážu sa až po rokoch. Nepodceňujte starostlivosť a auto vám za to určite poďakuje.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov