Citroën C4 – Svieži vietor
Citroën C4 prichádza s odvážnymi tvarmi, na ktoré sa nedá mať neutrálny názor.
Pri prvom pohľade naň som v rýchlosti ani nevedel identifikovať, do ktorého segmentu vlastne patrí. S dĺžkou 4,4 metra by som ho asi najskôr zaradil medzi kompakty „golfového“ typu. Avšak 16 centimetrov svetlej výšky a ochranné plasty sú viac zo sveta crossoverov. O siluete karosérie pripomínajúcej kupé radšej ani nehovorím, lebo by som to celé ešte viac zamotal. Dohodnime sa, že ide o zástupcu nižšej strednej triedy so sklonmi pre extravaganciu, dobre? Odlišovacích prvkov má nová „cé-štvorka“ mnoho, no ja spomeniem aspoň tie najvýraznejšie: zamračená predná maska spájajúca vrchné LED denné svietenie so spodnými full LED projektormi (od výbavy Feel), čierne ochranné plasty po celom obvode karosérie a skutočná koncovka (alebo koncovky) výfuku.
Prednosti si uvedomuje
Keď sa v automobilovom svete povie Citroën, ide zväčša o synonymum mäkkej a komfortnej jazdy, ktorej sa francúzska značka drží už desaťročia. Výnimkou nie je ani tretia generácia modelu C4, čo potvrdzujú už jej sedadlá. Sú mimoriadne pohodlné, aj keď nemajú takmer žiadne bočné vedenie. Interiéru vládnu moderné displeje, avšak v prípade nového Citroënu C4 s mierou. Centrálna dotyková obrazovka má veľkosť 10 palcov, pred vodičom sa nachádza digitálny kokpit s 5-palcovým displejom a od výbavy Feel Pack je k dispozícii aj farebný head-up displej. Skvelou správou je, že ovládanie klimatizácie sa opäť presunulo na panel s mechanickými tlačidlami, no mám k nemu jednu výhradu. Smer prúdenia vzduchu sa aj v tomto prípade dá nastaviť jedine cez dotykový displej, čomu úprimne nerozumiem. Aby som však nebol neoprávnene kritický, pochválim výborne prekrytie vysokých prahov, čo oceníte hlavne pri pohľade na svoje nohavice po vystúpení z auta. Dizajnérom patrí uznanie aj za presunutie ovládania tempomatu na multifunkčný volant či elegantný volič automatickej prevodovky v štýle „shift by wire“.
Ako stvorený na zlé cesty
Prvé rande som mal s novou „céštvorkou“ v jej naftovej verzii. Pod kapotou pracoval 1,5-litrový štvorvalec BlueHDi s výkonom 96 kW (130 k), čo je silnejšia z dvoch ponúkaných verzií. Motor bol spriahnutý s 8-stupňovou automatickou prevodovkou a potešil ma jeho tichý chod. Najmä vo vyšších rýchlostiach o sebe dával vedieť iba decentne. Zásluhu na tom má iste aj dobré odstupňovanie prevodovky, keď motor pri rýchlosti 130 km/h točí iba okolo 2 100 ot.min-1.
Spotreba paliva sa v priebehu nášho krátkeho oťukávania držala pod šiestimi litrami a myslím si, že v praxi bude naftová C4 jazdiť priemerne asi za 5,5 litra. K spomínanému jazdnému komfortu prispievajú vo veľkej miere hydraulické dorazy na tlmičoch, ale aj ich celkové mäkké nastavenie. Treba si zvyknúť na väčšie náklony karosérie v zákrutách, no mne sa charakter áut značky Citroën na našich rozbitých cestách páči. Škoda je azda len to, že vzadu konštruktéri použili jednoduchú nápravu, ktorá má pri nerovnostiach v zákrute tendenciu mierne odskakovať.
Svojské, ale dobré
Citroën znovu rozvíril hladiny a to mi je skutočne sympatické. Tretia generácia modelu C4 je síce svojská a určite neosloví každého, no jazdí výborne a tým dokáže zaujať. Vďaka koncernovej podvozkovej platforme CMP sa navyše predáva s benzínovým i naftovým motorom, ale v priebehu budúceho roka príde aj ako elektromobil. Na Slovensku sa francúzska novinka predáva za cenu od 14 990 eur.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov