Polstoročie od premiéry filmu „The Italian Job“ sa našiel originálny športiak Lamborghini Miura P400, ktorý použil režisér Peter Collinson v úvodných sekvenciách. Lamborghini Polo Storico certifikovalo oranžovo lakovaný model s číslom 3586 ako jedinečný filmový Arancio Miura. Zachovaný je v pôvodnej kráse.
Hoci hlavnými hviezdami spomínaného filmu „The Italian Job“ z roku 1969 (pozn. hudbu robil Quincy Jones) boli skôr herec Michael Cane a trojica dodnes obdivovaných automobilov Mini Cooper, je úvodná sekvencia filmu s oranžovým Lamborghini Miura P400 rovnako ikonický ako celý film. Dvojmiestne športové kupé, ktorých sa v rokoch 1966 až 1972 vyrobilo v továrni v Sant´Agata-Bolognese celkovo 764 kusov, má pod kapotou štvorlitrový motor V12.
Zaujímavosťou je biely kožený interiér, ktorý pre filmové potreby čiastočne nahradili čiernymi sedadlami. Našťastie sa vozidlo zachovalo v celej svojej kráse a dnes je súčasťou zbierky The Classic Car Trust. Model Lamborghini Miura bol po vozidle 350 GT tretím vyrábaným sériovým automobilom Lamborghini. Išlo v skutočnosti však o prvý skutočný superautomobil. Jeho nasledovníkom sa potom stal model Lamborghini Countach.
Skutočným nasledovníkom verzie Lamborghini 350 GT bol model 400 GT, z ktorého sa vyrobilo celkovo 247 exemplárov. Až potom nasledovala Miura s označením P400. Posledná Miura sa nazývala P400 Miura SV. Lamborghini Countach sa do sériovej výroby po mnohých karosárskych a technických úpravách dostal až po modeloch Espada, 400 GT Islero, Islero 5, GTS. Miura je však mnohými považovaná za najkrajší športový automobil tejto talianskej značky.
Vozidlo po prvý raz ukázali svetu v roku v roku 1965 na autosalóne v Turíne a „požiar bol na streche.“ Mimochodom, obľúbil si ho aj zakladateľ firmy Ferruccio Lamborghini. Svoje meno získala podľa španielskej bojové rasy býkov miura. Dizajn vozidla navrhol vtedy len 25-ročný Marcello Gandini. Ten navrhol tiež design nemenej známeho vozidla Lancia Stratos, ktoré sa presadilo aj v pretekoch rallye. Typickým znakom modelu Miura boli „očné riasy“ okolo svetlometov.
Lamborghini Miura bol okrem iného priekopníkom v uložení motora. Práve v tomto vozidle po prvý raz uložili konštruktéri agregát do stredu. Najväčší konkurent firma Ferrari toto riešenie použila až o sedem rokov neskôr. Motor bol vidlicový dvanásťvalec s výkonom 261 kW a dosahoval senzačnú maximálnu rýchlosť 277 km/h. V roku 1971 sa objavil na trhu typ SV, ktorý mal dokonca o 35 k viac, teda 385 k.
Mal absolútne prepracované zadné aj predné odpruženie, pretože sa niektorí zákazníci sťažovali na aerodynamický vztlak pri vyšších rýchlostiach. Pri tom sa niektorým mierne zdvíhal predok vozidla. Tento typ bol vo výrobe len rok a následne ho nahradili typom LP 400. Predchodca Lamborghini Miura mal motor uložený naprieč v zadnej časti karosérie. Bol to prototyp Lamborghini Marzal z roku 1966 – štvorsedadlové kupé s dverami otvárajúcimi sa smerom hore.
Krásne kupé sa ale nikdy nedostalo do výrobného procesu. Ako nasledovník prišiel model Espada. Výroba začala v roku 1967 a neskôr pokračovala ako Espada 400GT až do roku 1978. Celkovo sa vyrobilo 766 exemplárov. Miura mala aj roadster z roku 1968 a bol označený ako ZN 75. Miura dokonca pretekala na súťažných na okruhoch, ale bez väčších medzinárodných úspechov.
-jj-, zdroj a foto: Lamborghini
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov