Nástup elektromobilov nie je len otázkou dopravy, vývoja technológie a vybudovania siete nabíjacích staníc. Táto zmena prináša veľké výzvy aj pre štáty, vlády a tiež veľké korporácie, automobilky nevynímajúc.
Text: Peter Lacena, foto: archív
Keď sa človek prevezie v elektromobile, zažije eufóriu. Ticho v kabíne, schopnosť okamžitej akcelerácie, komfort jazdy. To všetko si, ak sa dostanete za volant auta na elektrinu, budete užívať plnými dúškami. Ekologicky zameraní vodiči k tomu pridajú dobrý pocit z toho, že neničia životné prostredie výfukovými plynmi. Sám nie som výnimkou. Keď som bol na prezentácii Nissanu Leaf v Budapešti, užíval som si toto parádne auto naplno. Stál som v dopravnej zápche a napadlo mi, ako ticho by bolo na ulici, ak by všetky autá okolo boli ako to moje… A potom som začal premýšľať v širších súvislostiach. Ako veľmi je dnešný svet závislý od áut, ktoré na svoj pohyb používajú spaľovací motor?
Rozpočty štátov
V súčasnosti sa rozpočty štátov do veľkej miery opierajú o príjmy zo spotrebných daní. V prípade Slovenska predstavuje spotrebná daň z minerálnych olejov príjem vo výške približne 1 miliardy € ročne a na celkovom výbere daní má podiel približne 10 %. Spotrebná daň na benzín je u nás 514,50 až 597,49 € na 1 000 litrov (podľa oktánového čísla benzínu a tiež podľa obsahu biogénnej látky), v prípade nafty je to 386,40 € na 1 000 litrov. Pri jednom natankovaní benzínu do nádrže s objemom 50 litrov teda do štátneho rozpočtu pošleme minimálne 25,725 € (bez pripočítania DPH). Ak za mesiac tankujeme jednu nádrž, do štátneho rozpočtu za jeden rok, iba na spotrebnej dani, prispejeme sumou minimálne 308,70 €. Na Slovensku bolo k 30. 9. 2016 evidovaných 2 919 023 vozidiel… Čo by sa stalo, ak by sme z automobilov spaľujúcich klasické palivá prešli na autá na elektrinu príliš rýchlo? Ako by štát vykryl také zásadné výpadky v príjmoch? Iste, môžeme povedať, že štáty zavedú spotrebnú daň na elektrinu používanú na nabíjanie automobilov. Ako ju však bude rozlišovať od tej, ktorú používame na bežný chod domácností, ak auto možno nabíjať aj z klasickej domácej zásuvky? Istým riešením by bolo takzvané smart účtovanie. Vozidlo by sa po pripojení na sieť automaticky prihlásilo do systému a majiteľovi (prevádzkovateľovi) vozidla by systém za odobranú elektrinu aj spotrebnú daň poslal elektronickú faktúru. Auto by teda mohol nabíjať kdekoľvek.
Máme dosť energie?
Priemerná spotreba elektrickej energie slovenskej domácnosti žijúcej v rodinnom dome je bez kúrenia a prípravy teplej úžitkovej vody približne 2 500 kWh (varenie, pranie, žehlenie, osvetlenie). Ak by sme mali pred domom zaparkovaný Nissan Leaf, ktorý má s plne nabitým akumulátorom (30 kWh) teoretický dojazd približne 250 kilometrov a za mesiac by sme najazdili 1 000 kilometrov, potrebovali by sme akumulátor nabiť štyrikrát (za ideálnych podmienok, v reálnom živote dozaista viac). Čiže by sme mesačne na prevádzku auta potrebovali 120 kWh a za rok by to bolo 1 440 KWh (neuvažujeme so stratami pri nabíjaní). Reálne to bude viac, spotreba sa totiž líši podľa počasia, vonkajšej teploty či spôsobu jazdy. Spotreba elektrickej energie rodiny by teda stúpla o takmer 60 %. Je energetický sektor, od výroby až po distribúciu, na takýto rast pripravený? Akým spôsobom (technologicky) dokáže takýto rast zabezpečiť? Aké náklady si to vyžiada?
Štáty postavené na exporte
Ďalším, dôležitým problémom je ako štáty, ktoré takpovediac žijú z exportu ropy, nahradia svoje príjmy. Ropa sa síce používa aj v chemickom priemysle, pri výrobe plastov, hnojív, liekov či kozmetických prípravkov, no výroba palív je z pohľadu odobraného množstva pre producentov veľmi dôležitá. Ropa ako surovina sa navyše čoraz viac nahrádza aj v iných odvetviach priemyslu. Tieto štáty preto potrebujú čas na zmenu orientácie svojich ekonomík nielen z pohľadu zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu, ale aj tvorby nových pracovných miest nesúvisiacich s ťažbou ropy.
Producenti komponentov
Elektromobily sú, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, konštrukčne jednoduchšie. Niektoré diely nepotrebujú vôbec, výrazne nižšia je v ich prípade aj potreba prevádzkových kvapalín. A toto môže byť problém veľkých strojárskych koncernov a v konečnom dôsledku aj ich zamestnancov. Istý čas už navyše cítiť prechod od mechanických komponentov k elektronickým. A tie sa väčšinou nevyrábajú v Európe, ale v Ázii.
Servisné strediská
Dôležité zmeny čakajú aj servisné strediská jednotlivých značiek. Budú potrebovať nielen iné technické a technologické vybavenie, ale aj nových špecialistov. Značná časť mechanických komponentov automobilov totiž bude nahradená elektronikou. A tieto zmeny si, samozrejme, vyžiadajú veľké finančné investície. Druhým momentom sú pravidelné servisné prehliadky spojené s výmenou prevádzkových kvapalín, ktoré sú dôležitým príjmom servisov. A elektromotor, samozrejme, napríklad motorový olej nepotrebuje.
Ako s akumulátormi
V prípade akumulátorov stojí pred nami viacero problémov. Primárnym je, samozrejme, ich ekologická výroba, dostatok vstupných surovín, ako aj vybudovanie výrobných kapacít v zodpovedajúcom množstve. A sekundárnym problémom je to, ako ich po skončení životnosti ekologicky zlikvidovať. Začať takú zásadnú technologickú revolúciu bez zodpovedania týchto otázok by bolo dnes, keď ochranu životného prostredia chápeme ako neoddeliteľnú súčasť nášho života, krajne nezodpovedné.
Na záver
Som veľkým fanúšikom elektromobilov. Nevynechám jedinú príležitosť na to, aby som si na nich zajazdil. Na druhej strane si tiež uvedomujem, že technický pokrok a ekonomika sveta sú desiatky rokov postavené na produkcii „klasických“ automobilov a s tým súvisiacich odvetví. A tak si myslím, že prehodenie výhybky z doby benzínovej, resp. naftovej na dobu elektrickú sa neudeje z večera do rána, no bude potrebovať veľmi dobre zladený plán.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov