Nedávno som sa stretol s mladým lekárom, ktorý skončil Karlovu univerzitu v Prahe s červeným diplomom a už roky pracuje ako ortopéd v Nemecku. Medzi iným sme sa v debate dostali aj k ochote či neochote platiť dane. Kým u nás sa platenie či neplatenie daní už dávno stalo evergrínom, dlhodobou témou pre celonárodnú diskusiu, nemecká skúsenosť mladého slovenského lekára je diametrálne iná. Doslova povedal, že v Nemecku nikomu ani len nenapadne myšlienka, že by neplatil dane. Nehovoriac o tom, že dane sú v Nemecku oveľa vyššie ako nás.
Na túto debatu som si spomenul v minulých dňoch, keď som – v súvislosti s platením diaľničných známok – zaregistroval šokujúce fakty. Predposledný minister dopravy totiž vyhlásil, že „systém eviduje vyše 100 000 porušení zákona od domácich vodičov a vyše 150 000 porušení zákona v zmysle chýbajúcej diaľničnej známky od zahraničných vodičov. V systéme máme zhruba 20 miliónov eur, ktoré by sme mohli vymáhať.“ Problém platenia, či lepšie povedané neplatenia diaľničných známok, ale aj ďalších poplatkov, vrátane daní či koncesionárskych poplatkov, má niekoľko rovín. Tá prvá je trestnoprávna, druhá technická a ešte ďalšia etická.
V oblasti trestnoprávnej – podľa môjho názoru – nie je čo riešiť. Zákon 488/2013 z. z. presne určuje, že úhrada diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest je povinná pre všetkých užívateľov, okrem výnimiek, medzi ktoré patria napríklad vozidlá polície, armády, záchranných zložiek a pod. Ak si vošiel na tento typ ciest bez zaplatenia diaľničnej známky a neuhradíš ju do polnoci, musíš rátať s trestom, teda s pokutou. A to aj v prípade, ak si na diaľnicu či spoplatnenú rýchlostnú cestu vošiel neplánovane, náhodou a pod. Tak je to aj v iných prípadoch, napríklad ak „neplánovane“ nedáš prednosť, prejdeš na červenú či prekročíš povolenú rýchlosť. Tam sa diskusia končí. Inou otázkou je výška pokuty. Na naše pomery je zrejme privysoká. Mimochodom – o jej výške sa momentálne diskutuje v parlamente. No kým ju zákon nezmení, platí. Preto nechápem úmysly niektorých politikov, ktorí prišli s návrhom na generálny pardon, teda, aby tí, čo jazdili po spoplatnených úsekoch bez zaplatenej diaľničnej známky, nemuseli platiť pokutu.
Na tomto mieste prichádza na rad technická rovina problému. Systém kontroly diaľničných známok je podľa vyjadrenia predposledného ministra „funkčný a spoľahlivý, len bol nastavený neférovo a neadekvátne na slovenské pomery“. Aj keby sme s týmto konštatovaním súhlasili, stále platí, že ak si porušil zákon, musíš rátať s trestom. V právnom štáte nemôže nastať situácia, že za viac ako pol roka zákon poruší 100 000 domácich a 150 000 zahraničných vodičov a čuduj sa svete – pokuta nepríde a Národnej diaľničnej spoločnosti zhruba 20 miliónov eur na údržbu a ďalšiu výstavbu asi nechýba. Ak napríklad jazdíte bez diaľničnej známky alebo prekročíte rýchlosť v Rakúsku či Nemecku, určite vám príde do poštovej schránky šek na zaplatenie pokuty. Prečo by sme mali na Slovensku pardonovať neporiadok a nepoctivosť? Zbavme sa už konečne toho nášho chytráctva, že ja môžem všetko, ja určujem pravidlá a pre mňa tu nič neplatí!
A s tým súvisí aj etická stránka problému. Veď ako k tomu prídu slušní vodiči, čo si diaľničnú známku poctivo kúpili? Hádam len neplatí, že slušný a poctivý vodič, ktorý dodržiava zákony a predpisy, je na Slovensku iba obyčajný hlupák…
Ivan Mičko vydavateľ
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov