Škoda oficiálne potvrdila, že ukončí predaj a výrobu modelu Octavia s dieselovými motormi TDI. Na prvý pohľad sa tento ťah zdá nelogický, veď „dieselová octavia“ bola odjakživa etalónom rodinného aj manažérskeho, resp. referentského auta, synonymom nezničiteľného motora a záujmovým bodom pre tunerov… Pravda je však taká, že dopyt po dieselových Octaviách klesá, náhradou bude full hybridný pohon s 1,5-litrovým benzínovým motorom a systémovým výkonom 100 alebo 125 kW. Normovaná spotreba hybridu by pritom mala byť porovnateľná s dieselovou Octaviou – na úrovni 4,3 – 4,6 l/100 km. Obzrime sa za jednou epochou, ktorá vytvorila z Octavie ikonu a dlhé roky vlastne definovala slovenský automobilový etalón.
Octavia 1 – od rotačky k „pumpa-dýze“
Prvá generácia znovuzrodenej Octavie bola predstavená 4. apríla 1996 a sériová výroba sa začala 3. septembra toho istého roku. Využívala moderné technológie koncernu Volkswagen, okrem iného aj podvozkovú platformu novej generácie s označením PQ34, ktorú v tom čase používali VW Golf IV či Audi A3. V marci 1998 nasledovala Octavia Combi, v roku 1999 aj verzia s pohonom všetkých kolies 4×4 a rok 2000 potom priniesol úplne prvú Octaviu RS. A prečo hovorím o znovuzrodenej Octavie? Pretože model s menom Octavia škodovka už vyrábala, konkrétne v rokoch 1959 – 1979, ale to si už zrejme väčšina našich čitateľov už nepamätá.
Práve prvá generácia Octavie položila základy úspechu dieselových Octavií. Bola to éra legendárnych, mechanicky odolných motorov, ktoré preslávili značku, vynikali totiž extrémnym nájazdom kilometrov a nízkou spotrebou. Šlo o 1,9-litrové motory TDI s rotačným vstrekovacím čerpadlom a preplňovaním turbodúchadlom s pevnou geometriou rozvádzacích lopatiek (kód motora AGR, výroba 09/1996 – 03/2000), ktoré vyvinuli 66 kW (90 k), resp. 240 Nm. Neskôr pri facelifte dostal tento motor turbodúchadlo s VGT, zvýšil sa vstrekovací tlak zo 190 na 220 barov (kód motora ALH, výroba od 2000 do 2006, pre verziu Tour do 2010) a posunul sa z emisnej triedy Euro 2 do Euro 3. Potom sa objavili silnejšie verzie – 1,9 TDI s VGT a výkonom 81 kW (110 k). Motor s kódovým označením AHF sa vyrábal od roku 1997 do faceiftu v roku 2000, potom nastúpil motor ASV, ktorý sa takisto posunul z Euro 2 na Euro 3. Mal vyšší otvárací tlak vstrekovačov – 220 barov namiesto 190, v tele EGR ventilu mal zabudovanú tzv. zhášaciu klapku, ktorá pri vypnutí kľúčika uzavrela prívod vzduchu a motor tak zhasínal hladko bez nepríjemného zatrasenia celým autom. Dostal novšiu riadiacu jednotku, ktorá umožňuje nahrávanie softvéru priamo cez diagnostickú zásuvku OBD. Pri starších motoroch bolo treba pri tuningu napájkovať novú pamäť s mapami. Absolútnym nezmarom však bol motor 1,9 SDI s rotačným čerpadlom Bosch VP37 (kód motora AGP, neskôr po facelifte AQM, výroba 06/1997 – 2000, resp. 2000 – 2003). Keďže nemal turbo, dvojhmotový zotrvačník, ani DPF filtrer, tak sa na ňom nemalo čo pokaziť a bez problémov najazdil státisíce kilometrov. Stačilo pravidelne meniť olej, resp. filtre. Keď karoséria nezhnila, tak jazdia ešte aj dnes. Dynamika však nebola nijako oslnivá, výkon dosahoval slabých 50 kW (68 k), resp. 133 Nm. Motor spolupracoval s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou.
Spolu s faceliftom na jeseň roku 2000 sa pod kapotou Octavie objavilo prvé tédéíčko so vstrekovaním čerpadlo-dýza, často označované ako PD z nemeckého pumpe-düse. Zaujímavé je, že spočiatku – prvé dva roky – sa montovali len pre verzie s pohonom 4×4. Všetky spĺňali emisné limity Euro 3. Prvým bol agregát s kódovým označením ATD, ktorý vyvinul 74 kW (100 k), resp. 240 Nm, ktorý sa montoval v rokoch 2000 – 2006, potom jeho nástupca s kódom AXR pre verziu Tour montoval v rokoch 2005 – 2010) a ktorý vďaka chladiču výfukových plynov pred EGR ventilom už spĺňal limity Euro 4. Po facelifte sa v roku 2003 objavil motor s kódom ASZ, ktorý s výkonom 96 kW (130 k), resp. 310 Nm stal najvýkonnejším TDI motorom v prvej generácii Octavie. Hlavným rozdielom PD motorov oproti rotačkovým je, že vstrekovací tlak stúpol rádovo – zo 190, resp. 220 na 2 000 barov. S tým súviseli vyššie nároky na olej, pretože vstrekovače poháňal vačkový hriadeľ a ten potreboval dokonalé mazanie. Bola tam vysoká nutnosť používať špeciálny olej VW 505.01. Motory PD mali výraznejší záťah v stredných otáčkach a vyššiu kultivovanosť chodu oproti rotačným čerpadlám. Čo sa týka spoľahlivosti, aj PD motory dokážu pri dodržaní intervalov výmeny oleja a použití správneho oleja najazdiť viac ako pol milióny kilometrov bez „otvorenia“. Rozdiel je v prípadnom servise. Zatiaľ vstrekovače pri rotačke stoja rádovo desiatky eur, resp. alebo výmena PD vstrekovačov stojí stovky eur. Pri rotačkových motoroch zvykne po stovkách tisíc kilometrov stvrdnúť tesnenie pod hlavou čerpadla, čo spôsobí presakovanie nafty. Pretesnenie čerpadla je však pomerne lacný servisný úkon. Druhou slabinou rotačkových motorov je snímač váhy vzduchu, tzv. MAF senzor, jeho výmena je však veľmi lacná. Pri PD motoroch je najväčším rizikom vydretie vačiek, ktoré poháňajú združené vstrekovače. Obvykle je to spôsobené tým, že predošlý majiteľ šetril na oleji, alebo servis nevedel, že má použiť spomínaný špeciálny olej VW 505.01. Ďalším problémom je, že vstrekovače sú v hlave valcov uchytené len jednou skrutkou na jednej strane. Pri vysokých nájazdoch sa môžu v hliníkovej hlave vymačkať, čo spôsobí padanie nafty, zlé štarty a prienik paliva do oleja. Strašiakom je aj dvojhmotový zotrvačník, ktorý trpí vplyvom vyššieho krútiaceho momentu, obzvlášť pri verzii s výkonom 96 kW, resp. 310 Nm.
Octavia 2 – od čerpadlo-dýzy ku common railu
Druhá generácia Octavie postupne prešla od hlučných „pumpa-dýzových“ motorov k tichšiemu a kultivovanejšiemu vstrekovaniu Common Rail. Pri uvedení na trh v roku 2004 stavila Octavia 2G výhradne na technológiu PD (Pumpe-Düse), ktorú poznala už z prvej generácie.
Najrozšírenejšou verziou bol motor 1,9 TDI PD s výkonom 74 kW (105 k), pričom vystriedal štyri kódy: BJB bez DPF na úplnom začiatku výroby v roku 2004, BKC, taktiež bez DPF, ktorý sa považuje na najspoľahlivejší v tejto generácii octavie, BXE ešte stále bez DPF, ale neskoršie ročníky od 2007 mali problém so zadieraním ojničných ložísk)a BLS jediný s filtrom pevných častíc DPF. Prečo sa menili kódy, pretože sa sprísňovali emisné limity – prechádzali sme z Euro 3 na Euro 4. Motory BJB a BKC sú extrémne spoľahlivé, majú masívny kľukový hriadeľ a 8 protizávaží. BXE nahradil starší BKC, dostal odľahčený kľukový hriadeľ a polovičný počet protizávaží – teda 4. To sa ale prejavuje vo vyšších vibráciách kľukového hriadeľa a vyššom namáhaní kľukových aj ojničných ložísk. Práve série vyrobené v rokoch 2006 až 2008 boli známe tým, že sa pri nich stávalo, že sa bez varovania pretočilo ojničné ložisko, čo viedlo k pretrhnutiu ojnice a prerazeniu bloku motora. Preventívna výmena ojničných ložísk a skrutiek spoľahlivo zabráni totálnej deštrukcii motora. Pritom ide relatívne lacný servisný úkon. Motor BLS je konštrukčne identický s BXE, no má sériovo montovaný filter DPF, iné turbo, snímače teploty a tlaku výfukových plynov a elektronicky riadený EGR ventil. Vyžaduje špeciálny olej s nízkym obsahom popola, ktorý spĺňa normu VW 507.00.
Ešte v roku 2000 nastúpil motor 2,0 TDI PD s kódovým označením BKD, výkonom 103 kW (140 k) a 16-ventilovou technikou, ale ešte stále bez DPF. Od roku 2005 pribudla osemventilová verzia s kódom BMM, ktorý síce už mal DPF, ale mechanicky bol oveľa odolnejší. Výkovovo ostal na úrovni 103 kW (140 k). Zväčšenie zdvihového objemu valcov sa dosiahlo väčším vŕtaním – zo 72 mm na 79,5 mm. Zdvih ostal rovnaký – 95,5 mm. Ostal aj rozstup osí valcov v bloku motora – 88 mm, takže sa zmenšila hrúbka steny medzi jednotlivými valcami zo 8,5 mm na 7,0 mm. A práve kvôli tenším stenám valcov boli motory BKD citlivé na prehrievanie, tepelné namáhanie tesnenia pod hlavou či samotnej hlavy valcov a trpeli na praskanie hlavy valcov. V roku 2006 sa objavila prvá dieselová „er-eska“. Motor 2,0 TDI PD mal kódové označenie BMN, samozrejme s DPF, dosahoval výkon 125 kW (170 k), ale používal piezo-elektrické vstrekovače Siemens, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé.
S príchodom faceliftu na konci roka 2008 v kontexte prísnejšej emisnej normy Euro 5 automobilka postupne nahradila motory PD kultivovanejšími agregátmi Common Rail. Všetky motory CR už boli povinne vybavené filtrom pevných častíc DPF. Prvou v poradí bol práve problematický agregát z verzie RS. Motor dostal kód CEGA, má veľmi odolný mechanický základ, na rozdiel od predchodcov už netrpí praskaním hlavy valcov ani problémom šesťhranného náhonu olejového čerpadla, ktorý trápil motory v Passate či Audi A4. Olejové čerpadlo je tu poháňané spoľahlivou retiazkou. Namiesto nespoľahlivých piezoelektrických vstrekovačov Siemens z predošlej generácie používa elektromagnetické vstrekovače Bosch, ktoré majú vysokú životnosť a vďaka presnejšiemu riadeniu vstrekovania, čo umožnil práve systém Common-Rail, prebieha regenerácia filtra pevných častíc oveľa efektívnejšie a DPF bez problémov vydrží aj vyše 250 000 km. Naopak, najčastejšia slabina tohto motora sú vírivé klapky, EGR ventil a jeho chladič. Hoci nejde o častú poruchu ako pri novších ročníkoch, čerpadlo Bosch CP4 je mimoriadne citlivé na kvalitu nafty a zavzdušnenie palivového systému, napríklad po neodbornej výmene palivového filtra bez odvzdušnenia cez diagnostiku. Ak sa zadrie, dostanú sa do celého systému kovové piliny, ktoré zničia vstrekovače aj spoločnú palivovú lištu.
Nasledovali aj slabšie Common-railové motory. V rokoch 2009 – 2013 agregát 1,6 TDI CR s výkonom 77 kW (105 k) a kódom CAYC, potom v období 2010 – 2013 priškrtená verzia 2,0 TDI CR s 81 kW (110 k) a kódovým označením CFHF. Motor je veľmi spoľahlivý, nemá problémové vírivé klapky v saní, olejové čerpadlo poháňa spoľahlivá reťaz). V období 2010 – 2013 sa montovala aj silnejšia verzia 2,0 TDI CR s výkonom 103 kW (140 k) s kódovým označením CFHC, ktorý patrí medzi najvyhľadávanejšie a najspoľahlivejšie motorizácie druhej generácie Octavie. Mimochodom, slabší 81 kilowattový motor CFHF je mechanicky takmer totožný so silnejšou 103 kW verziou CFHC, výkon je znížený najmä úpravou softvéru v riadiacej jednotke a verzia s 5-stupňovou prevodovkou má slabšiu spojku.
Octavia 3 – príchod AdBlue
V tretej generácii Octavie (2012 – 2020) prešli naftové motory na úplne novú modulárnu konštrukciu radu EA288. Všetky už mali vstrekovanie Common Rail, postupne prechádzali od emisných limitov Euro 5 cez Euro 6 ak neskoršej Euro 6d-TEMP, čo prinieslo postupné nasadzovanie selektívnej katalytickej redukcie a teda používanie aditíva AdBlue.
Pri uvedení na trh koncom roka 2012 dostala Octavia 3. generácie motory EA288 spĺňajúce emisné limity Euro 5, ktoré sa ešte zaobišli bez vstrekovania močoviny AdBlue. Boli to motory 1,6 TDI so 66 kW (90 k) s kódovým označením CLHB a 5-stupňovým manuálnom; 1,6 TDI 77 kW (105 k) s kódom CLHA a 5-stupňovým manuálom, 6- alebo 7-stupňovou DSG prevodovkou alebo ekologická verzia 1,6 TDI GreenLine s 81 kW (110 k) s kódom CRKB uvedená v roku 2013 so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou a dlhšími prevodmi. Chrbticu predaja tvoril 2,0 TDI 110 kW (150 k) s kódovým označením CKFC a Octavia RS dostala motor s kódom CUPA a výkonom 135 kW (184 k). V roku 2015 vstúpila do platnosti emisná norma Euro 6, ktorej sa museli prispôsobiť aj motory. Pri 1,6 TDI sa mierne zvýšil výkon, pri 2,0 TDI zasa narástol krútiaci moment. Väčšina verzií si stále vystačila so zásobníkovým katalyzátorom NOx bez AdBlue, výnimkou boli niektoré verzie s pohonom 4×4. 1,6 TDI 66 kW (90 k) dostal kód CXXA, pôvodnú 77 kW verziu nahradila silnejšia verzia 1,6 TDI DBKA, resp. CXXB pre verzie 4×4. Motor 2,0 TDI dostal zásobníkový NOx katalyzátor a tiež variabilné časovanie výfukových ventilov pre efektívnejšie EGR. Kód motora sa zmenil z CKFC na CRMB.
Pri facelifte v roku 2017 nahradil jedna-šestku agregát 1,6 TDI 85 kW s označením DDYA, nástupcom CRMB sa stal motor DCYA ešte bez AdBlue určený pre verzie s predným pohonom, motor CYKA mal už s AdBlue a bol určený pre verzie so 4×4 a Scout. Aj Octavia RS dostala pri facelifte nový motor s kódovým označením CUKA, ktorá bola upravená pre normu Euro 6. Od konca 2015 bol dostupný aj v pohonom 4×4 a DSG prevodovkou.
V druhej polovici roka 2018 vstúpila do platnosti metodika merania emisií WLTP a norma Euro 6d-TEMP. To bol moment, keď všetky naftové motory v Octavii dostali SCR katalyzátor so vstrekovaním močoviny AdBlue. Bavíme sa o motoroch 1,6 TDI 85 kW (115 k) DGTE a DGTA, 2,0 TDI 110 kW (150 k) DFFA a 2,0 TDI 135 kW (185 k) DJGA pre Octaviu RS.
Octavia 4 – bez jedna-šestky, zato s dvojitým vstrekovaním AdBlue
Štvrtá generácia Octavie vyrábaná od konca 2019 sa zbavila menších 1,6-litrovým motorov TDI. Všetky naftové motory majú objem 2,0 litra a patria do novej konštrukčnej generácie EA288 evo, ktorá sa vyznačuje dvojitým vstrekovaním AdBlue – tzv. Twindosing a hliníkovým blokom motora pri vybraných verziách.
2,0 TDI 85 kW (115 k) s kódmi DSUD na začiatku ponuky, potom DTRB a DTRD s upraveným softvérom nahradil pôvodné jedna-šestky. Motor ponúkol 300 Nm oproti pôvodným 250 Nm. Najpredávanejším dieselom v štvrtej generácii Octavie je motor 2,0 TDI 110 kW (150 k) s 340 – 360 Nm a kódovým označením DSTB, DTSB, DTTA, DTTC. Verzia RS dostala výkonnejší motor 2,0 TDI so 147 kW (200 k) a kódovým označením DTUA. Pri facelifte v roku 2024 už škodovka stenčuje ponuku dieselových agregátov. Z ponuky vypadáva TDI RS a aj štvorkolka s dieselovým motorom. Základnú ponuku tvorí 2,0 TDI (85 kW (115 k) s kódom DXRC, ktorý je spojený výhradne so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou, 2,0 TDI 110 kW (150 k) s kódom DXPA sa zasa kombinuje výhradne so 7-stupňovým automatom DSG a pohonom predných kolies. Veľmi dôležité je, že vozidlá vyrobené od roku 2024 musia spĺňať prísne európske predpisy UNECE/SFD2 týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti. Preto majú Octavie 4. generácie po facelifte novšiu generáciu riadiacich jednotiek motora, čo znamená, že na rozdiel od starších ročníkov pred faceliftom je ich chiptuning komplikovanejší a teda aj drahší. Niektoré tunerské firmy to dokonca ani nevedia urobiť.
Čas sa kráti
Ako vidíte dieselové motory TDI v Octaviách prešli niekoľkými zásadnými technickými zmenami. V každej etape však dieselová Octavia symbolizovala nízku spotrebu, vysokú spoľahlivosť, resp. vysoký nájazd kilometrov a veľmi dobrú dynamiku. Po viac ako 30 rokoch však končí éra TDI. Posledné objednávky na dieselové Octavie budete môcť u dílerov značky zadávať približne do druhého štvrťroka 2027. Zastavenie výroby dieselových motorov sa zatiaľ týka iba Octavie, v modeloch Karoq, Kodiaq aj Superb dieselový motor TDI nateraz ostáva. Aby vám nebolo ľúto, česká automobilka nie je jediná, ktorá v poslednom období odstavuje dieselový motor. Urobili tak vo viacerých modeloch aj ostatné značky koncernu VW.
zdroj: škoda