V zákulisí americkej politiky a automobilového priemyslu sa rozbieha citlivá debata. Administratíva Donalda Trumpa rokuje s vedením Fordu o tom, za akých podmienok by mohli čínske automobilky vstúpiť na americký trh. V hre je nový model spolupráce, ktorý by mohol prepisovať pravidlá globálneho biznisu – no zároveň vyvoláva obavy o bezpečnosť aj budúcnosť domácich výrobcov.
Uzavreté rokovania na najvyššej úrovni
Podľa informácií portálu Automotive News sa viacerí vysokopostavení predstavitelia administratívy prezidenta Donald Trump stretli s generálnym riaditeľom Ford Motor Company, Jimom Farleym. Témou mali byť pravidlá, za akých by čínske automobilky mohli vstúpiť na americký trh.
Diskusie prebiehali za zatvorenými dverami a cieľom má byť vytvorenie rámca, ktorý by bol – aspoň teoreticky – výhodný pre výrobcov z oboch krajín.
Nešlo pritom o prvé stretnutie. Podobné rozhovory už prebehli aj počas Detroitského autosalónu, kde Farley rokoval s americkým ministrom dopravy, šéfom environmentálnej agentúry aj obchodným zástupcom USA. Signály z Bieleho domu boli pomerne otvorené – Trump sa vyjadril, že vstupu čínskych výrobcov by nebránil, pokiaľ by stavali továrne v USA a zamestnávali amerických pracovníkov.
Model „naopak“ podľa čínskeho vzoru
Inšpirácia má prísť z Číny. Tam museli zahraniční výrobcovia až do roku 2022 vytvárať spoločné podniky s domácimi značkami, ak chceli svoje autá predávať na tamojšom trhu. Okrem prístupu na trh to často znamenalo aj technologické partnerstvá a vývojové dohody – výsledkom bol napríklad nový model Mazda 6e vyvinutý v rámci čínskej spolupráce.
V USA by však systém fungoval opačne. Čínske automobilky by museli vytvárať joint venture s americkými výrobcami. Tí by mali väčšinový podiel, pričom technológie aj zisky by sa delili podľa vlastníckej štruktúry. Na papieri kompromis. V praxi potenciálne citlivý precedens.
Obavy: bezpečnosť aj likvidačná konkurencia
Oponenti návrhu upozorňujú na dve hlavné riziká. Prvým je národná bezpečnosť. Moderné autá sú v podstate mobilné dátové centrá – zbierajú informácie o pohybe, správaní vodiča aj okolí. Obavy z možného zneužitia dát čínskymi firmami sa opierajú o predchádzajúce technologické škandály a sledovacie kauzy.
Druhým je čisto ekonomický argument. Čínske automobilky sa v Európe aj Južnej Amerike presadzujú agresívnou cenovou politikou. Vedia operovať s minimálnou maržou – niekedy dokonca so stratou – aby vytlačili konkurenciu z trhu. Takýto „cenový blitzkrieg“ môže byť pre tradičných výrobcov existenčnou hrozbou. Symbolom tejto expanzie je dnes BYD, ktorý sa už zaradil medzi šesticu najväčších automobiliek sveta a nedávno v globálnych predajoch predstihol aj samotný Ford.
Farley: bez regulácie by hrozila kríza
Jim Farley pritom nepatrí medzi tých, ktorí by čínsku konkurenciu podceňovali. Práve naopak. Opakovane priznal, že kvalita a technologická úroveň čínskych produktov v niektorých oblastiach prekonáva západných výrobcov.
Ford už dnes spolupracuje s čínskymi firmami na technologickej úrovni – napríklad s výrobcom batérií CATL či so spoločnosťou BYD. Objavili sa aj špekulácie o možnom partnerstve s Xiaomi, ktoré však obe strany popreli.
Farley preto presadzuje postupný a kontrolovaný vstup čínskych značiek. Bez jasných pravidiel by podľa neho mohlo dôjsť k existenčnej kríze amerického automobilového priemyslu.
Geopolitika na štyroch kolesách
Debata o čínskych automobilkách tak nie je len o autách. Je o dátach, pracovných miestach, technologickej suverenite aj o tom, kto bude diktovať tempo v ére elektromobility. Otázka dnes nestojí, či čínske značky vstúpia na americký trh. Skôr ide o to, za akých podmienok a s akými následkami. A práve tie môžu definovať podobu globálneho automobilového priemyslu na celé nasledujúce desaťročie.