Keď sme v roku 2015 spúšťali súťaž Vodič roka, ani sme nedúfali, že nám vydrží desať rokov. Vďaka partnerom, ktorí sú s nami od začiatku, a, samozrejme, tiež vďaka vám – našim čitateľom – súťaž pokračuje. Prežil covidové roky, prežil nepriaznivé roky po covide… a v sobotu 13. 9. sa v priestoroch Centra bezpečnej jazdy stretli finalisti jubilejného desiateho ročníka. Na symbolickú štartovaciu čiaru sa postavilo 25 súťažiacich, na naše prekvapenie až šesť z nich boli dámy. Najmladší súťažiaci mal 24 rokov. Po registrácii, krátkom príhovore a rozdelení do skupín sa rozbehli na súťažné stanovištia, ktorých bolo 5.
Vedomostný test
Základom všetkého sú teoretické znalosti, preto je vedomostný test neoddeliteľnou súčasťou našej súťaže. Súťažiaci v ňom museli odpovedať na 20 otázok, ktoré vo veľkej miere pochádzali z nových online testov na vodičský preukaz, ale boli tam aj výnimky. Ako napríklad otázka, v ktorej sme sa pýtali, aká je hlavná úloha ABS. Mnohí si mysleli, že je to skrátenie brzdnej dráhy. To však nie je správna odpoveď, úlohou ABS je zachovať ovládateľnosť auta pri silnom brzdení, resp. pri brzdení na klzkom povrchu. Tento rok až traja súťažiaci získali plný počet bodov 20 a až štyria 19. Tak ako po iné roky, aj tento rok sme po vyhodnotení testov viedli s jednotlivými skupinami zaujímavé diskusie.
Prvá pomoc
Všeobecne platí pravidlo, že je lepšie byť pripravený, ako sa neskôr prekvapiť. Toto pravidlo obzvlášť platí pri poskytovaní prvej pomoci. Každý z nás verí, že ju nikdy nebude musieť poskytnúť, ale cestičky života sú nevyspytateľné a schopnosť poskytnúť prvú pomoc sa vám môže zísť na ceste aj doma alebo v práci, úplne neznámemu človeku aj rodinnému príslušníkovi či kamarátovi. Preto je už od prvého ročníka „disciplína“ poskytnutia prvej pomoci neoddeliteľnou súčasťou našej súťaže. Tá aj tento rok prebiehala pod taktovkou Petra Lakomého, konateľa spoločnosti AP Rescue, ktorý pripravil teoretické otázky, priniesol figurínu, na ktorej súťažiaci robili oživovanie, a na ukážku mal k dispozícii aj sanitku. Nebolo to vždy jednoduché, no každému sa podarilo „oživiť“ figurínu. A to je dobrá správa. V každej skupine Peťo zdôrazňoval, že pri nehode, úraze alebo inej príhode je vždy lepšie urobiť aspoň niečo ako nič.
Parkovanie
Na parkovanie sme s importérom značky Opel na Slovensku tento rok vybrali najväčší model z flotily osobných áut značky Opel – Zafiru XL, teda nielenže veľkú Zafiru, ale ešte k tomu s dlhšou karosériou. Práve veľkosť auta bola zdrojom obáv mnohých súťažiacich. V tesných priestoroch medzi kužeľmi však mali pomocníkov v podobe parkovacích senzorov a cúvacej kamery, ktorá počas cúvania načítava obraz a postupne vytvára obraz na auto z vtáčej perspektívy. Jeden zo súťažiacich sa dokonca rozhodol, že svoju časť, v ktorej bolo treba cúvať, prejde „na kameru“ a okolie ani nekontroloval. Nebol to najlepší nápad. Pri parkovaní „natesno“ a prípadnom manévrovaní totiž vodič potrebuje mať prehľad o tom, čo sa deje okolo celého auta – potrebuje jasne vidieť, kam smeruje predná časť, kam zadná a ešte si v zrkadlách kontrolovať aj bočné časti karosérie. Ostatní zvolili lepší prístup, ale niektorí si nedokázali postrážiť čas. Technicky náročnú trať, kde boli nasimulované až štyri boxy, z toho jeden lomený, síce prešli bez kontaktu s kužeľmi, ale nedokázali sa zmestiť do časového limitu 2:30 min. Tí, ktorým pokorenie prekážok trvalo dlhšie, odchádzali do ďalej disciplíny bez zisku bodov. Celkovo však môžeme povedať, že väčšina súťažiacich tento rok parkovala zručnejšie, než sme očakávali.
Jazda zručnosti
Tradičnou disciplínou v našej súťaži je aj jazda zručnosti, ktorú súťažiaci obľubujú, a to aj napriek tomu, že tu možno veľa stratiť. Stačilo zhodiť kužeľ. Trať sme tento rok pripravili zámerne komplikovanejšiu než po minulé roky, ale bez nástrah v pohode klzkej plochy. Bránky, simulovanú garáž a „otočku“ striedal rýchly slalom, „osmička“ a na konci bolo treba zastaviť v boxe na správnom mieste. Točiť volantom rýchlo a v správnom tempe, tak aby auto okolo kužeľov „tancovalo“ čo najtesnejšie, ale zároveň rýchlo, dalo zabrať viacerým súťažiacim. Najrýchlejšie ruky, a teda najrýchlejší čas mal Tibor Vicena ml., ktorý jazdu zručnosti zajazdil za jednu minútu, päť sekúnd a 86 stotín sekundy.
Trhacia plošina
Zatancovať si s autom na klzkom povrchu v bezpečnej zóne je možné len v Centre bezpečnej jazdy na Slovakia Ringu. Táto účastníkmi veľmi populárna disciplína, kde súťažiaci spravidla nájdu svoje limity veľmi rýchlo, sa jazdila s elektrickým Oplom Grandland. Práve rozloženie hmotnosti auta spôsobené akumulátorom v strede spôsobilo, že otočiek, šmykov a nekoordinovaných pohybov bolo habadej. Hodnotiaci komisári z Centra bezpečnej jazdy mali plné ruky práce, keďže sa roztancovalo pomaly pod každým súťažiacim. Udržať auto v smere jazdy a navyše sa vyhnúť vodným prekážkam na klzkom povrchu sa podarilo len trom súťažiacim z dvadsiatich piatich, z nich dvom sa to podarilo na 100 % a až šestnásť účastníkov nedosiahlo ani jeden bod. V čom bola chyba? Zlý posed, nesprávne držanie volantu, pridávanie plynu, už keď bolo vozidlo v šmyku a v neposlednom rade aj zlý pohľad, ktorý napomáha nesprávnej reakcii. Mimochodom, tí dvaja, ktorí tento šmyk zvládli, už boli predtým v Centre bezpečnej jazdy na „škole šmyku“, teda na škole bezpečnej jazdy. Všetci však odchádzali minimálne so skúsenosťami a s vedomím, že reálny život nie je ako akčný film, kde sa všetko podarí.
Top trojka
V našej súťaži už od prvého ročníka platí, že hoci víťazom môže byť len jeden, vyhráva každý. Každý totiž odchádza s novými skúsenosťami a novými vedomosťami, ktoré z nich robia lepších vodičov a navyše s dobrým pocitom. Veď celá súťaž sa aj tento rok niesla vo veľmi priateľskej – dovolím si povedať – až rodinnej atmosfére. Navyše desať najlepších odchádzalo so zaujímavými výhrami. Avšak tak ako v každej súťaži, aj v tej našej môžu byť na stupienkoch víťazov len traja a iba jeden môže stáť na tom najvyššom stupienku. Na treťom mieste sa umiestnila Ľubica Lelkešová, na druhom Martin Supuka a na prvom Martin Nižňan. Víťazom gratulujeme, porazeným však patrí česť a veľké uznanie.
Na záver nám neostáva nič iné, len sa poďakovať všetkým našim čitateľom, ktorí sa počas 4 mesiacov zapojili do výberových kôl, finalistom, ktorí prišli do Centra bezpečnej jazdy, ale aj našim partnerom, ktorí nám už roky pomáhajú pri organizácii súťaže Vodič roka. Verme, že sa nám na budúci rok podarí rozbehnúť ďalšiu desiatku súťaže Vodič roka.