Cestné čiary časom degradujú. Magistrát a mestské časti sa čo-to starajú, ale zďaleka nie tak, ako by mali. Roky sa vodiči sťažujú na frekventované úseky, kde prosto čiary nevidno a nevedia sa správne zaradiť. Treba si uvedomiť, že čiary a ostatné vodorovné značky sú pre orientáciu na ceste a bezpečnosť sakramentsky dôležité a mali by byť preto vždy stopercentné. Nielen mne udrelo nedávno do očí, že cesty sú síce v prvom rade pre vodičov, ale akoby sa na ich bezpečnosť zabúdalo. Na rôznych bratislavských cestách totiž staré vodorovné značenie časom vybledlo, nie je v noci a za dažďa vôbec viditeľné, ale cyklisti pre svoju bezpečnosť na tom istom úseku cestu dostali nové. Chápem, treba ich chrániť, ale treba riešiť aj bezpečnosť majority na ceste. Prečo sa značenia neopravujú naraz pre všetkých účastníkov cestnej premávky, ale pre menšinu sa zrazu robí všetko podozrivo rýchlejšie a majorita musí čakať mesiace? Chápem, že oprava čiar sa riadi istými zásadami. Napr. vodorovné dopravné značky sa obnovujú tak, aby bol zachovaný ich pôvodný význam, ale vyznačia sa však v parametroch nových technických noriem, ktoré sa viažu na novú vyhlášku 30/2020. A tak sa to proste naťahuje, vodiči musia, či chcú alebo nie jazdiť po pamäti, alebo v strese, lebo jednoznačne nevidia, kam majú ísť. Ak chce štát dosiahnuť víziu nulovej úmrtnosti na cestách, mal by popracovať aj na infraštruktúre a na takej banalite, akou sú cestné čiary.