„Predám auto s poľskými značkami, s ročným PZP“. Tak znejú inzeráty na portáloch naprieč západnou Európou. Hoci by sa mohlo zdať, že tieto ponuky sú prioritne určené pre tamojších Poliakov, omyl, sú adresované najmä Nemcom. Najčastejšie ide o lacné autá do 1 000 – 2 000 eur. V Poľsku takéto vozidlá už strácajú obľúbenosť no na západe sa im darí práve vďaka nízkej obstarávacej cene. Poistenie rovnakého auta v západnej Európe môže jednoducho presiahnuť hodnotu vozidla. Kúpa auta s oveľa lacnejším poľským poistením zodpovednosti za škodu a platnou TK a EK je však atraktívnou možnosťou, ktorá v drahej krajine umožní mať lacné auto na prácu alebo nákupy. A nemusíte sa báť pokuty, pretože majiteľ je niekto iný.
Spôsob spáchania
Autá vo východnej Európe sú často registrované na bezdomovcov, ktorým výmenou za takúto „službu“ ponúkajú malú kompenzáciu. Týmto spôsobom jednoduchý majiteľ preberá na seba všetky záväzky a kupujúci v Nemecku sa nemusí báť, že sa bude niekto na auto dotazovať. Západné zákony síce kážu, že formálne by malo byť vozidlo zakúpené cudzincom napr. v Nemecku zaregistrované na meno skutočného užívateľa, no veľa ľudí o túto požiadavku nestojí a navyše je to ťažko dokázateľné. Otázka je, čo v prípade nehody. Tu môže nastať problém s vyplatením odškodného – niektorí odborníci z praxe predpovedajú, že tieto prípady môžu skončiť na súde.
Ako sa ukazuje, táto prax sa netýka len Nemecka. V Neapole je áut s poľskými značkami už vraj okolo 35-tisíc. Taliani využívajú služby sprostredkovateľov, ktorí autá v Poľsku prihlasujú a poisťujú a následne si ich „prenajímajú“.
Vôbec nevymysleli teplú vodu
Takéto formy biznisu vôbec nie sú horúcou novinkou. Pamätám si doby, keď prevažne Ukrajinci kupovali u nás lacné autá, a hľadali jednoduchých ľudí, na ktorých by vedeli autá so slovenskými značkami napísať. Dôvod? Už vtedy to bolo extrémne cenovo výhodnejšie… Nebolo výnimkou že na jedného Slováka bolo registrovaných aj viac ako 50 áut. A to je už viac ako 15 rokov naspäť.
Podobné veci, že sa autá zo zahraničia vôbec neprepisujú, sa dejú aj na Slovensku. Neprehlasujú sa zámerne preto, aby sa nemuseli riešiť pokuty, či už za parkovanie, alebo iné delikty riešené formou objektívnej zodpovednosti.