31.8. vyrazilo deväť členov tímu TKS2 zo Samarkandu v Uzbekistane, cez kirgizské mesto Oš do autonómnej oblasti Pamír. Do Tadžikistanu vstúpili priesmykom Kyzyl-Art Pass vo výške 4300 metrov, odkiaľ sa Tatra vydala pozdĺž hranice s Afganistanom na juhu krajiny. V celej oblasti sú úzke, nespevnené cesty, zjazdnosť ciest komplikuje počasie aj druh hornín. Podľa vyjadrenia zakladateľa projektu Marka Havlíčka nič nenasvedčovalo tomu, že by nebolo možné cesty bezpečne prejsť. Dňa 5.9. odbočili cestovatelia z hlavnej cesty a vydali sa k termálnym prameňom Bibi Fatima. Asi po troch kilometroch sa expedičné vozidlo Tatra zrútilo zo svahu a otočilo sa dvakrát okolo svojej osi. Takmer ako zázrakom všetci na palube vyviazli bez vážnych zranení. Nehoda sa ale nezaobišla bez narazenín, pomliaždenín a niekoľkých tržných rán. Niektorí z členov boli ošetrení v miestnej nemocnici. Vozidlo zostalo opreté asi 15 metrov pod cestou o niekoľko mohutných stromov, ktoré zabránili ďalšiemu pádu. Prítomný ambasádor projektu, architekt Petr Kolář, ktorý sa zúčastnil tejto etapy, pomáhal koordinovať záchranné práce ihneď po nehode a následne zorganizoval presun celého tímu do Dušanbe, kde sa všetkým členom expedície dostalo profesionálneho ošetrenia a mohli bezpečne odletieť späť do Prahy.
Pri vozidle zostal Marek Havlíček, aby s pomocou miestnych aj českých orgánov začal organizovať vyslobodzovacie práce. V tomto patrí veľká vďaka nielen Veľvyslanectvo Českej republiky v Taškente, konkrétne pánovi veľvyslancovi Ľubomírovi Frebortovi, ale aj miestnej a turistickej polícii, veliteľstvu vojenského okruhu oblasti Eshkashem av neposlednom rade aj ministerstvu pre mimoriadne udalosti.
Už deň po havárii ťažká technika vystavala 200 metrov dlhú cestu k vozidlu, aby sa k nemu dostala vyslobodzovacia technika. Auto sa bohužiaľ nepodarilo posunúť. V týchto chvíľach sa rozširuje zrútená cesta aj úseky pred a za ňou, aby na miesto mohla vyraziť ťažšia technika. Poškodenie expedičného vozidla je značné.
Miestna polícia vyšetrovala spolu s turistickou políciou tento incident. Na záver konštatovala, že za pád môže nekvalitná, nespevnená cesta so suchou výmurovkou a podperou zo sypkého materiálu. Zo sypkého materiálu je aj celé podložie v okolí. Z ďalších informácií od miestnej polície vyplynulo, že sa na tejto ceste ročne zrúti niekoľko áut. V tomto roku sa tu už zrútilo aj jedno terénne obytné vozidlo z Holandska, jedna dodávka z Nemecka a niekoľko miestnych vozidiel.
K detailu celej situácie zakladateľ projektu TKS2 vyhlásil nasledujúce: „Bezpečnosť posádky pre mňa bola a je vždy na prvom mieste. Tí, ktorí sa so mnou na cestu vydali mi môžu potvrdiť, že keď som si nebol istý kvalitou a zjazdnosťou cesty, zastavil som, vystúpil, a celú trasu, most, odbočku som si prešiel. Niekedy som tým asi ľudí dosť štval, ale nechcel som riskovať. Niekedy som rozhodol, že takáto cesta nie je vhodná a že po nej nepôjdeme. Často som všetkých nechával vystúpiť z vozidla aby som prípadne neriskoval ich zdravie a prešiel krízové miesto sám. Ale v mieste, kde k incidentu došlo, naozaj nebola žiadna indícia, ktorá by mohla napovedať, že ide o nebezpečný úsek.
Prakticky všetky cesty v tejto oblasti vyzerajú na prvý pohľad podobne, menia sa len ich podložia. A pretože sme na ceste často v protismere stretávali veľké a ťažké vozidlá, ktoré boli viditeľne oveľa ťažšie ako sme my, predpokladal som, že je cesta dostatočne kvalitná aj pre našu Tatru. Samozrejme sa s Tatrou vyhýbame miestam, ktoré sú obmedzené váhovým limitom. Na odbočke žiadna zo zákazových značiek nebola, len za týmto krízovým miestom pred mostom bolo obmedzenie na 30 ton. Na kritickom mieste nehody som začal cítiť, ako sa zadná časť našej Tatry odtrháva. Auto malo zaradený aj predný pohon, čo je v tomto teréne bežný postup. Napriek tomu bola udalosť dielom okamihu. Počítali sa sekundy. Pridával som sprudka plyn a inštinktívne uzavrel zadnú nápravu, aby kolesá dostali silu vyjsť. Nepomohlo to a auto sa začalo zosúvať. Druhý deň som sa bol na miesto pozrieť a cesta sa podo mnou sama zosúvala. Prešiel som si celý úsek až k nášmu pôvodnému cieľu a zistil som, že sa to mohlo stať na niekoľkých ďalších miestach. Z tohto uhla pohľadu bolo miesto, kde k nehode došlo, prakticky tým najlepším miestom, pretože ďalšiemu pádu našej Tatry zabránili mohutné stromy pod cestou. Som veľmi rád, že nikomu z účastníkov sa prakticky nič vážne nestalo a vnímam to tak, že sme sa druhýkrát narodili. Veľká vďaka patrí Petrovi Kolářovi za organizáciu presunu tímu do bezpečia. V neposlednom rade by som chcel ešte raz poďakovať nášmu veľvyslancovi Ľubomírovi Frebortovi a všetkým, ktorí som podieľali a podieľajú na riešení tejto nepríjemnej situácie, teda turistickej polícii, veliteľstve vojenského okruhu oblasti Eshkash a ministerstvu pre mimoriadne udalosti“.
Projekt TKS2 pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že v budúcom roku bude pokračovať na svojej ceste Mongolskom a potom zamieri späť do Českej republiky. Tím TKS2 sa doteraz nevyjadril o budúcnosti projektu. Členovia tímu, ktorí sa mali zúčastniť ďalšej etapy, sa na cestu vydajú náhradnými terénnymi vozidlami. Ďalšia budúcnosť projektu ale doposiaľ nie je jasná.
Ako už bolo spomenuté, projekt samotný je neziskový. Vzhľadom na rôzne neočakávané udalosti z minulých rokov, s ktorými sa musel projekt stretávať, bolo jeho financovanie po celú dobu existencie na samotnej hranici udržateľnosti a bez výrazných rezerv. Na ďalšiu takú nečakanú udalosť, akou je táto nehoda, už samotný projekt rezervy nemá. Preto samotná budúcnosť vozidla, jeho prípadný prevoz do SR a budúcnosť samotného projektu sa ocitá v bode zlomu, kedy bez externej pomoci môže hroziť expedíciu jej ukončenia a zotrvania expedičného špeciálu v mieste nehody.
Tím TKS2 sa preto rozhodol vyhlásiť verejnú dobročinnú zbierku, ktorá by mala poslúžiť na vyslobodenie vozidla, prepravu vozidla do SR a opravu vozidla.
Cesta projektu Tatra Okolo Sveta 2 (TKS2) začala dňa 22.2.2020 u pražského Rudolfina a cieľom projetu bolo obísť expedičným vozidlom Tatra 815 celý svet. Projekt tým nadviazal na pôvodnú legendárnu expedíciu Tatra Okolo Sveta z roku 1987. Jeho cieľom nebolo len vzdať hold svojim predchodcom. Jedným z hlavných cieľov TKS2 je sprostredkovať zážitky z expedičného cestovania aj ľuďom, ktorí by sami túto možnosť nemali. Projekt chce umožniť verejnosti účasť na expedícii a zážitok s ňou spojený, vo všetkej surovosti a autenticite, ktoré expedičné cestovanie obnáša. Ide o jedinečný projekt, na ktorom sa môže zúčastniť naozaj každý. Teraz sa ale rozhoduje o jeho ďalšom osude a každý môže prostredníctvom verejnej zbierky podporiť záchranu vozidla, aby tak mohla expedícia pokračovať a dokončiť svoju misiu.
„Nechcem sklamať našich podporovateľov a fanúšikov tým, že by som auto nechal tu v Pamíre a nedopravil ho do SR, alebo by sme sa nepokúsili o jeho opravu, a preto zostávam na mieste a všetky zvyšné prostriedky a svoje úsilie vkladám do samotného vyslobodzovania a koordinovania záchranných prác a verím, že sa mi podarí našu Tatru zachrániť a autu, ktoré nám zachránilo život zariadiť veľkú opravu alebo vybudovať poriadny pomník. Verím, že osud vozidla nie je predurčený na to, aby bol pochovaný tu v Pamíru. Preto dúfam, že nás ľudí podporí a podarí sa nám zohnať dostatok financií na záchranu nášho expedičiaka“ dodáva zakladateľ projektu, Marek Havlíček.