Myšlienka runflatových pneumatík, teda pneumatík a systémov, spočíva v tom, že vám umožňujú pokračovať v ceste aj s defektom, dokonca aj s úplne vyfučanou pneumatikou. Pri dodržaní pomalšej jazdy prejdete ešte niekoľko desiatok kilometrov. Nemusíte teda meniť pneumatiku, čo je obrovské plus v nepriaznivom počasí alebo na rizikovom mieste – na diaľnici, za zákrutou, v križovatke, na úzkej ceste atď. Samozrejme, runflatové pneumatiky majú svoje limity, ktoré závisia od konštrukcie daného runflatového systému, pretože ich existuje niekoľko – so zosilnenými bočnicami, so špeciálnou tlmiacou látkou, ktorá zacelí defekt, s vložkou vo vnútri pneumatiky… Nie všetky typy defektov zvládnu.
Pri autách záchranných zložiek je situácia trochu komplikovanejšia. Autá s „runflatmi“ nemajú rezervu, služobné obvody sú rozsiahle, hliadok a posádok je v noci málo, a keď služobné auto dostane defekt, môže sa stať, že pomoc na miesto príde po hodinách od prvého oznamu! Lebo jednoducho v aute nie je náhradné koleso, auto sa stane nepojazdným a jediné, čo môže hliadka robiť, je čakať na odtiahnutie. Viem, javí sa to ako málo pravdepodobné, že sa niečo také reálne aj stane, v krajských mestách operačný dôstojník vyšle inú hliadku, ale na niektorých územiach to jednoducho nepôjde, alebo sa stiahne hliadka z iného okresu, ale to naťahuje cenné minúty. Výmena kolesa na aute šikovným ľuďom trvá možno 10 minút, kým príde odťahovka alebo pomoc do „Hornej Dolnej“, môže to trvať aj 2 – 3 hodiny. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale nebola by lepšou voľbou pre autá záchranných zložiek klasická, hoci dojazdová rezerva než runflaty. A podobne zrejme rozmýšľa aj ministerstvo, pretože plánuje nakúpiť rezervy. Otázkou je, kedy to bude. Čo ak sa medzi tým niečo stane? Prečo sa to neriešilo hneď pri nákupe áut.
Foto: Mv SR