Asi by sme ťažko hľadali krajinu, kde elektromobilita napreduje rýchlejším tempom ako Nórsko. Prechod na tento typ pohonu prebiehal rýchlejšie, než kdekoľvek inde. Iba podotýkam, že Nórsko nie je členom Európskej Únie, takže tento druh pohonu nebol diktovaný unifikovanou dogmou, ale skôr odrážal túžbu Nórska stať sa pionierom ekologickej zmeny. A túto zmenu presadzovali svedomito nielen v oblasti individuálnej dopravy, ale aj tej verejnej. A presne tu sa začína tragikomický príbeh verejného dopravcu Unibuss, ktorý operuje v Osle a má na starosti verejnú dopravu.
Už v roku 2019 získal do svojho vozového parku prvé elektrické autobusy a dnes ich má nie menej ako 477 kusov. Slušná flotila! Nórsky dopravca sa nespoliehal iba na jednu značku. V jej garážach sú elektrobusy od BYD, VDL, Mercedes aj Solaris, a s ich prevádzkou nebol zásadnejší problém. Počas zimných mesiacov sa o klimatický komfort cestujúcich staralo nezávislé naftové kúrenie. Ja viem, samo o sebe je tento fakt ironický, no ak vezmeme do úvahy spotrebu nezávislého kúrenia, tak s prižmúrenými očami by sme mohli hovoriť o úspore emisií. No od roku 2022 boli takéto systémy zakázané a elektrické autobusy mohlo dopovať iba tepelné čerpadlo, inak boli odkázané na klasické elektrické vyhrievanie.
Ale už prvá zima v roku 2022 ukázala slabiny tohto riešenia. Počas zimných mesiacov musel dopravca elektrobusy s tepelným čerpadlom odstaviť, lebo sa príliš rýchlo vybíjali v prípade, že bolo treba vyhrievať aj priestor pre cestujúcich. Skutočná rana však prišla až začiatkom minulej zimy, ktorá nastúpila v Nórsku veľmi intenzívne. Nebolo ničím výnimočným, aby sa nočná teplota dostala na -16 stupňov Celzia. Reakciou na takúto zimu bolo takmer okamžité vybitie batérií. Zúfalý dojazd v mrazoch eliminoval takmer celú flotilu ekologických autobusov. Počas niektorých rán sa do prevádzky nedostalo viac ako 100 autobusov. Jednoducho ostali v garáži. A tie, ktoré sa dostali na cesty, ich museli absolvovať bez kúrenia. Ak sa niektorý vodič predsa len rozhodol kúriť, kapacita batérie klesala veľmi rýchlo a dojazd znemožnil ďalšiu jazdu. Podľa štatistík dojazd autobusov klesol aj o viac ako 60 až 70 percent. Dočasným riešením bol návrat nezávislého kúrenia do autobusov, ale to neriešilo problém nabíjačiek. Tie vo vysokých mrazoch štrajkovali a nedali sa nimi nabiť autobusy. Rozuzlenie nepriniesol prepravca ani štátna dopravná agentúra, ale samotné počasie. To sa umúdrilo a tohtoročný február a marec boli teplejšie, než zvyčajne.
To však nie je koniec tohto prípadu. Unibuss sa so situáciou vyrovnával tak, že elektrobusy nahradil klasickými naftovými, či dokonca diaľkovými aj turistickými autobusmi. Aj napriek týmto riešeniam dochádzalo denne k výpadku viac ako tisíc spojov! A to neušlo pozornosti štátnej dopravnej agentúry, ktorá milému dopravcovi, ktorý poslušne prerábal vozový park na elektrický, vyrúbila pokutu na úrovni 200 miliónov švédskych korún. V prepočte na eurá je to čosi vyše 17 miliónov eur. Dôvod? Podľa zmluvy o verejných službách možno také vykonávať iba s vozidlami, ktoré majú nulové emisie. Aj keď sa švédskemu dopravcovi podarilo pokutu znížiť, napriek tomu visí nad budúcnosťou firmy Unibuss otáznik. Spor dosiahol také rozmery, že Unibuss naznačil, že ak sa nepodarí pokutu znížiť na prijateľnú úroveň alebo zmeniť zmluvu o verejných službách, začnú s likvidáciou firmy. Ak by k tomuto kroku pristúpili, museli by okamžite prestať prevádzkovať autobusy, museli by prepustiť zhruba 2 200 zamestnancov a v Osle by okamžite vypadlo 65 percent liniek. Takže dohoda je v záujme oboch strán.
Pikantná informácia na koniec. Unibuss patrí pod firmu Sporverein a tá je vo vlastníctve samosprávy a len tak mimochodom, už teraz tlačí pred sebou dlh vo výške 47 miliónov švédskych korún, čo je v prepočte asi 4 milióny eur. Príčina? Prevádzka elektrických autobusov je násobne drahšia ako klasických naftových. Zhruba o dvojnásobok. A aby toho nebolo málo, Unibuss má na krku aj žalobu od výrobcu MAN. Nechce prebrať objednaných 76 kusov kĺbových elektrických autobusov, ktoré majú podľa Unibuss-u oveľa vyššiu hmotnosť ako stojí v zmluve a tým pádom aj nižší dojazd, než je uvedené v tabuľkách. Následok? Ďalšia pokuta zo strany štátnej agentúry pre dopravu. Čo dodať? No ekológia je drina a nevypláca sa. Najmä tá dogmatická!