Slovenská obchodná inšpekcia koncom januára zverejnila výsledky vlaňajšej kontroly autobazárov a inzertných portálov s jazdenými autami kategórie M1. Pri autobazároch sa inšpektori sústredili na stáčanie kilometrov. Kontrole podrobili 245 motorových vozidiel v 50 autobazároch, pričom porušenie zákazu stáčania kilometrov zistili v 9 prípadoch, čo predstavuje 16 %. Autá so stočenými kilometrami našli v 8 z 50 kontrolovaných bazárov. Najviac pochybení sa zistilo v Nitrianskom kraji, s nulovým počtom pochybení skončili Trenčiansky, Žilinský a Banskobystrický kraj. Mimochodom, priemerná hodnota stočených kilometrov bola 47 000 km.
Pri internetových portáloch sa inšpektori zamerali na pochybenie pri zverejnení VIN čísla a/alebo zverejnení stavu odometra predávaného auta. Previerke podrobili celkovo 63 portálov a 961 motorových vozidiel. K pochybeniu došlo u 13 % kontrolovaných subjektov.
Keby len toľko áut na našom trhu malo stočené kilometre, koľko ich našla SOI, asi by sme si mohli gratulovať a otvoriť šampanské. A keby mali niektorí majitelia, ktorí si kúpili jazdené auto so stočenými kilometrami, stočených iba 47 000 km, možno by boli aj radi. V skutočnosti majú mnohé autá stočených oveľa viac kilometrov. Nezriedka aj stovky tisíc kilometrov. Ďalším nešvárom je zatajovanie technického stavu, najmä zatajovanie opravy po havárii, resp. prikrášľovanie toho, v akom stave bolo auto po havárii. Prednedávnom som sám bol pri obhliadke jedného „nikdy nebúraného“ auta, ktoré malo napriek rokom prevádzky chladič bez jedinej mušky a bez štipky korózie, motorový priestor „vyglancovaný“, že by sa z neho dalo jesť… A kilometre boli taktiež podozrivo nízke, vraj auto bolo kupované pre manželku, aby s ním chodila po deti do koly, ale nechcela s ním jazdiť, lebo bolo na ňu veľké. Vtipné bolo, že ešte počas toho, ako sme si obzerali auto, dofrčala na „es-klasse“, ktorá je dlhšia aj širšia ako auto, ktoré vraj bolo pre ňu veľké.
Nuž, niet sa čomu čudovať, my totiž chceme byť klamaní. Nikto nechce auto s 200- a viac tisícami kilometrov v dobrom stave, radšej nejaký vylágrovaný šunt s nájazdom tesne pod 100 000. Nikto nechce auto po havárii, aj keď menšej a dobre opravenej. Chceme veriť rozprávkam o tom, že to auto jazdilo len v lete; mala ho manželka, aby s ním chodila po deti do školy; predošlý majiteľ bol dôchodca, ktorý s ním jazdil len do kostola a späť atď. Pritom keď sa nad tým zamyslíte, tak presne toto sú tie najhoršie prevádzkové podmienky pre auto – krátke trasy, počas ktorých sa motor nikdy nezahreje; odpustite mi všetky dámy, o ktorých to neplatí, ale žena, ktorá nemá k autu cit…
A tak sa predajcovia prispôsobili, ponúkajú nám presne to, čo chceme – autá z rozprávky.
Foto: MP.
Blog: Dá sa zmeniť to, že opitý vodič ostane často neodhalený?