Havarujete s cudzím autom, ale auto nie je poistené. Kto nesie zodpovednosť?

Predstavte si situáciu, ktorá vôbec nie je sporadická. Jazdíte autom, ktoré nie je vaše, držiteľ auta vám dá všetky doklady a vozidlo používate oprávnene. Jazdíte mesiac, dva, tri… a zrazu škrtnete iné auto. Obyčajná škodová udalosť. Vypíšete si s poškodeným potrebné tlačivo, nahlásite to do poisťovne a tu sa zrazu zistí, že zelená karta, ktorú síce máte v rukách, je časovo platná, ale neplatná, pretože poistenie medzičasom zaniklo.

S touto témou, sme oslovili aj kompetentnú inštitúciu, Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (ďalej SKP), ktorí síce pomoc prisľúbili, no ani za niekoľko mesiacov sa nevyjadrili.

Ak poistenie auta nie je vôbec uzatvorené alebo sú iné vymedzené dôvody, poškodený je zvyčajne vyplatený z poistného garančného fondu. SKP si potom logicky škodu vymáha. Výzvu na zaplatenie zašle držiteľovi vozidla aj vodičovi, ktorý udalosť v premávke spôsobil. SKP je totiž jedno, od koho peniaze dostane späť. Otázne je, či koná v zmysle zákona.

V tejto problematike sa budeme opierať o dva zákony. Prvým je Občiansky zákonník a druhým je zákon o PZP. V zákone o PZP je pre náš prípad dôležité ustanovenie v § 3 ods. 1), podľa ktorej „Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla.“

List od SKP

V rukách som držal list od SKP určený vodičovi a zrejme obdobný dostal aj držiteľ. Budem teda hodnotiť len ten, ktorý som videl, a teda ten pre vodiča. Vodič v ňom, podľa SKP, vystupuje v postavení poistený. Zákony na Slovensku však vôbec nie sú postavené tak, že vodič musí byť poistený. Poistené musí byť vozidlo a poistiť ho má zvyčajne držiteľ. Čo je však podľa mňa ešte závažnejšie, SKP svoje konanie obhajuje § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o všeobecnej zodpovednosti za škodu a teda, že „každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“.

Lenže pár riadkov nižšie sú iné paragrafy, ktoré akoby SKP úplne ignorovala. Mám na mysli § 427 a nasledujúce, ktoré sa vzťahujú na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, kam patria aj autá. V nich je určené, že za škodu zodpovedá prevádzkovateľ vozidla. A kto je to ten prevádzkovateľ? Je to osoba alebo subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Spravidla je ním predovšetkým vlastník/držiteľ vozidla. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná objektívne, bez ohľadu na vodičovo zavinenie.

Emisné zóny – Bez nálepky ani na krok!

Čo na to súdy?

SKP ako inštitúcia akoby nerešpektovala základnú zásahu občianskeho práva, ktorá pojednáva o ochrane práv tretích osôb. V nej sa hovorí, že keď majú dvaja spor, iný by do toho nemal byť zatiahnutý. V tomto prípade spor vzniká medzi SKP a držiteľom vozidla a vodič je práve tá tretia osoba. A tak ako ja, tak často uvažujú aj slovenské súdy. Tie v obdobných prípadoch konštatujú, že vodič motorového vozidla, ale nie súčasne jeho držiteľ, nie je v žiadnom právnom vzťahu s SKP. Z právnej úpravy vôbec nevyplýva povinnosť alebo právo, ktorého nositeľom by v tejto súvislosti bol vodič. Vodič nie je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého z garančného fondu, ktorý spravuje SKP. Súdy tiež konštatujú, že držiteľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla, ktorý nie je držiteľom vozidla, nie sú a nemôžu byť solidárne zodpovední, čiže od vodiča by SKP nemala žiadať nič. Všetko by mala žiadať od držiteľa vozidla.

Každý prípad je iný

Nedá sa však zovšeobecňovať. V našom právnom systéme totiž platí, že rozhodnutia súdov nie sú prameňmi práva.  Odklon od záverov, prijatých v totožnej veci, nie je bežným javom, no tiež ho nemožno ani vylúčiť. Každý prípad je iný, ale tieto informácie vám môžu pomôcť brániť sa. Našťastie, rozdielna rozhodovacia prax súdov o totožných, resp. obdobných veciach nie je žiaduca.