Dobrodružstvo naznačené v perexe môžete zažiť po kúpe balíka Sleep-in, ktorý Dacia zatiaľ ponúka výhradne pri modeli Jogger. Dobrou správou je, že spomínaný komplex, ako súčasť príslušenstva s názvom InNature, je kompatibilný s 5- aj 7 miestnou verziou. O čom to hovorím? Balík Sleep-in sa v podstate skladá z troch častí, pričom všetky sa v cenníku volia samostatne, môžete si ich teda kupovať samostatne, nezávisle jeden od druhého.
Prvou časťou je kempingový box – konštrukcia, ktorá sa inštaluje do batožinového priestoru v 5-
miestnej konfigurácii, sedadlá 3. radu teda musia byť odstránené. Box sa upevňuje za pomoci úchytiek a má vnútorný objem 220 dm 3 . Pointou však je, že sa dá za menej ako 2 minúty rozložiť tak, aby vytvoril podklad postele pre dve osoby. Tento kempingový box stojí 1 659 eur. Ďalšou časťou príslušenstva Dacia InNature je špeciálne tvarovaný matrac, ktorý si položíte na už rozložený kempingový box. Tento matrac má pri zadných dverách šírku 130 cm, v batožinovom priestore je potom zúžený na šírku 100 cm a na dĺžku meria 190 cm. Stojí 329 eur.
Ak chcete mať pri spaní v aute súkromie, môžete si kúpiť aj zatemňovacie rolety za 199 eur. Je to súprava deviatich roliet so špecifickým tvarom na každé okno. No a do tretice je súčasťou balíka Sleep-in rozmerný stan, ideálny spoločník pre dobrodružstvá s rodinou alebo priateľmi. Stan sa dá pripevniť na zadné výklopné dvere, čím si pridáte veľký obývací priestor za zadnú časť auta – vyspia sa v ňom dve až tri osoby a je tu tiež miesto na inštaláciu kempingového stolu a stoličiek pod vetruodolnú markízu. Za stan si Dacia pýta ďalších 379 eur. Komplet kempingové príslušenstvo teda vo výsledku stojí 2 566 eur. Na vlastnej koži som sa rozhodol vyskúšať a Daciu Jogger som spolu s priateľkou vzal do autokempu pri Liptovskej Mare.
Zostal len kostolík
Liptovská Mara sa nachádza pri Liptovskom Mikuláši a je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Z pohľadu objemu ide o druhú najväčšiu priehradu na Slovensku, postavili ju v rokoch 1969 – 1975. Historické záznamy hovoria, že pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, z toho 12 úplne. Nový domov si vtedy muselo nájsť takmer tisíc rodín a celkovo bolo presídlených vyše 4 000 obyvateľov.
Nad hladinou ostal iba gotický kostolík v časti Havránok, ku ktorému sa stále môžete dostať aj autom. Primárnym účelom priehrady je protipovodňová ochrana, ale slúži aj na výrobu elektrickej energie – pod hladinou sa nachádzajú štyri turbíny. Ja som, samozrejme, využil jej tretiu funkciu, rekreačnú. Na dve noci som si vyskúšal najväčší tamojší autokemp v Liptovskom Trnovci.
Druhá maturita
Hneď ako sme si našli miesto zodpovedajúce našim predstavám, začali sme s priateľkou rozkladať kempingovú súpravu a pripravovať si auto na prvú noc. Zo začiatku to išlo hladko, posteľ sme mali hotovú za 2-3 minútky. Sklopiť operadlá zadných sedadiel, rozložiť drevenú konštrukciu a rozprestrieť matrac. Pohoda. Následne sme na všetky okná založili rolety, potrápili sme sa akurát pri čelnom skle, pretože tam výrobca použil iný spôsob uchytenia, ale aj tento úkon zvládne človek za pár minút.
Skutočná skúška prišla až pri rozkladaní stanu. V princípe to tiež nie je až také zložité, teraz by mi to zabralo omnoho kratší čas, ale poznáte to, keď niečo robíte prvýkrát… Navyše ani výrobca nám príliš nepomohol, pribalený návod obsahuje asi 3 vety a 4 maličké obrázky, pričom text je v angličtine. Medzičasom však slovenský importér nakrútil aj inštruktážne video, ktoré bude „visieť“ na YouTube. Trochu sme improvizovali a výsledok nebol zďaleka dokonalý, no asi po hodine sme si mohli vyložiť veci a konečne začať „bývať“. Musím uznať, vymyslené je to dobre.
Dvaja ľudia sa v aute dokážu celkom pohodlne vyspať, samozrejme, za predpokladu, že majú priemerne dlhú
a konfekčnú postavu. V praxi hovorím o výške asi do 185 centimetrov. Dlhší ľudia by sa na matrac nezmestili a ťažším by už zrejme nevyhovovala jeho tvrdosť, nakoľko pri nočnom otáčaní sa som už drevenú konštrukciu podložky cítil aj ja so svojimi 70 kilogramami. V stane sa potom bez problémov vyspia ďalší dvaja-traja ľudia, navyše obe dvojice majú svoje súkromie, keďže medzi posteľou v aute a stanom je ešte predsieň. Výsledok? Milé prekvapenie. Tri dni a dve noci sme služby dobrodružnej Dacie Jogger využívali naplno a pokojne by sme v kempe ostali ešte ďalších pár dní.
Nakrátko k autu
Keďže v tomto prípade nešlo primárne o test auta ako takého, nechal som si technické údaje na koniec. Testovaná Dacia Jogger bola v najvyššej výbave Extreme a poháňal ju litrový trojvalec v kombinácii so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Testoval som verziu EKO-G 100, takže motor spaľoval benzín aj skvapalnený ropný plyn LPG.
Okrem ekologickej a ekonomickej prospešnosti sa pri tomto variante môžete tešiť na celkový dojazd vyše 1 000 kilometrov. Daciu Jogger v rôznych verziách a s rôznymi typmi pohonu sme už v nedávnej minulosti testovali, recenzie si môžete prečítať na našej webovej stránke.