Emisné zóny – Bez nálepky ani na krok!

Je tu letná dovolenková sezóna a s tým aj cestovanie Slovákov do zahraničia na autách. Mnohé európske metropoly však vyžadujú na vjazd do vybraných oblastí, aby ste na svojom aute mali príslušnú ekologickú plaketu. Cieľom týchto plakiet je prečistiť ovzdušie v daných lokalitách.

Čo je to?

Ekologická plaketa je v podstate nálepka rôznej farby a formátu, ktorá svojou farbou (od červenej cez oranžovú, žltú, až po zelenú) zodpovedá emisnej kategórii vozidla. Plaketa sa spravidla lepí z vnútornej strany na čelné sklo a to na miesto, kde bude dobre viditeľná – podobne ako diaľničná známka. Svoju farbu majú nielen plakety na autá, ale aj jednotlivé zóny s obmedzeným vjazdom. Každá zóna má svoju značku s takou farbou, aké autá smú ísť do danej zóny. Pri vjazde do emisnej zóny bez viditeľného označenia príslušnej emisnej triedy vášho vozidla vám hrozí mastná pokuta. V susednom Rakúsku to môže byť až do 2 180 eur.

Nemecko

Nemecko pozná ekologickú plaketu od 1. 3. 2007. Je povinná pre všetky osobné a nákladné vozidlá a tiež autobusy bez ohľadu na druh pohonných hmôt a maximálnu povolenú hmotnosť, ktoré chcú vojsť do niektorej z ekologických zón. Našťastie existujú výnimky pre motocykle, trojkolky, pracovné stroje a pod. V Nemecku je podľa aktuálnych zdrojov 48 emisných zón. Zoznam je však ako živý organizmus – občas nejaká pribudne, sem-tam nejaká ubudne. Ekologické plakety sú rozdelené do troch farebných skupín. Červená je pre emisnú triedu 2, žltá pre 3 a zelená pre 4. Miesto nalepenia nálepky nie je presne určené – podľa nemeckých predpisov má byť nálepka umiestnená tak, aby bola zreteľne viditeľná a umiestnená na vnútornej strane čelného skla. Spravidla sa umiestňuje do pravého spodného alebo horného rohu čelného skla.

Francúzsko

Nízkoemisné francúzske zóny Crit’Air nájdete napr. v Paríži, Lyone, Grenobli a Štrasburgu. Francúzi využívajú 6 úrovní certifikácie Crit’Air (od 0 do 5), do ktorých sa vozidlá radia v závislosti od úrovne produkovaných emisií. Pre staršie vozidlá s vysokou úrovňou emisií nie je certifikácia k dispozícii, preto majú do týchto oblastí zakázaný vjazd. Francúzsko má 6 druhov ekologických známok. Hlavnou odlišnosťou je farba. Najekologickejšie autá, rozumej elektromobily, majú známku so zelenou farbou. Najšpinavšie autá, ktoré majú nárok na nálepku, dostávajú sivú. Aby sme nezabudli, autá vyrobené pred r. 1997 a motocykle vyrobené pred r. 2000 nedostanú žiadnu známku. Aké ďalšie známky majú Francúzi? Ideme od špinavších po najekologickejšie: vínová, oranžová, žltá a fialová. Francúzska ekologická plaketa sa lepí na čelné sklo, a to do pravého horného alebo dolného rohu. Každá známka je vydaná na základe osvedčenia o evidencii vozidla pre konkrétne auto a udáva, ako je vaše vozidlo hlučné a šetrné k ovzdušiu.

Rakúsko

O Rakúsku je známe, že je to silno ekologicky zameraná krajina. Za neoznačenie auta nálepkou môžete dostať pokutu až  2 180 eur. Výhodou pre nás, bežných motoristov je fakt, že označeniu podliehajú iba nákladné vozidlá, čiže tie, ktoré poznáme pod kategóriou N. Plaketu musíte umiestniť na vnútornú stranu čelného skla vozidla, a to buď vpravo dole, alebo vpravo hore. Rakúsko rozlišuje šesť úrovní znečisťovania ovzdušia vozidlami, čiže aj plakiet je šesť druhov: Euro 1 – čierna, Euro 2 – červená, Euro 3 – žltá, Euro 4 – zelená, Euro 5 – modrá, Euro 6 – fialová.

Kde ešte v Európe?

V Európe existujú stovky nízkoemisných zón, ktoré sa nachádzajú v mnohých krajinách. Každý región má svoje vlastné pravidlá, ktoré treba dodržiavať:

• Belgicko – nazývajú sa „Zones de Basse Émissions“ a nachádzajú sa napr. v Bruseli a Antverpách, pričom používanie vozidiel so vznetovými motormi sa v nich obmedzuje na vozidlá registrované pred rokom 2011.
• Dánsko – nízkoemisné zóny sa nachádzajú napr. v Kodani, Frederiksbergu, Aalborgu, Odense a Århuse. Nákladné vozidlá, autobusy a dodávky so vznetovými motormi musia mať pri vjazde do nízkoemisných zón namontovaný filter výfukových plynov.
• Taliansko – oblasť „Zona a traffico limitato“ určuje, kde môžete jazdiť, nesúvisí však priamo s úrovňou emisií. Cieľom týchto pravidiel je obmedziť dopravu v okolí miest a známych pamiatok.
• Holandsko – tu nájdete zóny „milieuzones“, ktoré obmedzujú používanie vozidiel so vznetovými motormi vyrobenými pred rokom 2001. Nízkoemisné zóny nájdete napr. v Amsterdame, Rotterdame, Arnheme, Maastrichte a Utrechte.
• Portugalsko – ak jazdíte autom po Lisabone, môžete sa do centra dostať iba s vozidlom registrovaným po roku 2000. Ak jazdíte po jeho okolí, musí byť vaše vozidlo uvedené do prevádzky po roku 1997.
• Španielsko – v Barcelone sa nachádza oblasť „zona de baja emission“, v rámci ktorej sa do veľkej časti mesta nedostanú vozidlá so vznetovými motormi vyrobené pred rokom 2006 a vozidlá so zážihovými motormi vyrobené pred rokom 2000.
• Švédsko – nízkoemisné zóny, poväčšine obmedzujú vjazd nákladných vozidiel a autobusov. Existujú pravidlá na vjazd osobných automobilov do niektorých častí Štokholmu.
• Spojené kráľovstvo – Londýn má svoju vlastnú nízkoemisnú zónu a v centre sa navyše nachádza zóna s ultra nízkymi emisiami. Zóny čistého ovzdušia majú aj ďalšie mestá a každý rok pribúdajú ďalšie, napríklad zóna v meste Bath, oblasť Manchestru alebo v meste Portsmouth.

Ako nálepku získať?

Existuje niekoľko spôsobov, ako získať emisné plakety. Nemecké si môžete kúpiť aj na Slovensku osobne cez sieť STK Dekra. Ďalšou možnosťou, ako získať plaketu, je cez internetového sprostredkovateľa. Z niektorých cien sa vám zatočí hlava a ako správny Slovák budete hľadať cestu, ako ju získať lacnejšie. Dá sa to cez oficiálne portály konkrétnych krajín, stačí len trošku googliť a nestojí to až také peniaze. Určite však nerátajte, že ak si  nálepku objednáte cez internet, tak ju dostanete za pár dní. Budete musieť čakať, výnimkou nie sú ani 2 týždne. Pochybné spôsoby objednávania plakiet by som vynechal. Zvyčajne je nutné doložiť osvedčenie o evidencii a aj nálepky majú svoje registračné čísla, a ako iste tušíte, takéto podvody sú trestný čin a príslušné orgány ich aj patrične „odmeňujú“.

Červená pre digitalizáciu a jednotnosť?

21. storočie je spojené s digitalizáciou a unifikáciou právnych predpisov EÚ. Lenže digitalizuje sa a unifikuje sa len to, čo spoločenstvu vyhovuje. Autá nie sú populárne v očiach zanietených ekoteroristov. V podstate sú len výnosným príjmom do kasy, keďže sa zdaňujú a pokutujú všakovakými možnými aj nemožnými spôsobmi. Nejakého rozumného proľudského riešenia sme sa doteraz v oblasti ekologických plakiet nedočkali. Príde mi totiž divné, že spoločne so zriadením nízkoemisných zón v mestách, resp. oblastiach musí byť na aute fyzicky nalepená nálepka. Tú si musíte zaplatiť z vlastného vrecka. Nálepka do Nemecka stojí od cca 15 eur cez sieť STK Dekra, ale napr. do Rakúska stojí cez internetového sprostredkovateľa skoro 40 eur vrátane registrácie. Prečo sa pre tento účel neprepoja národné databázy čisto len s údajom o emisnej norme vozidla a nech to je pre kontrolu plne automatické? Hlavne, že priestupky, ako je prekročenie rýchlosti, vedia posielať prakticky zovšadiaľ až domov, tu si treba lepiť špatné a škaredé nálepky. A nestačí len jedna. Čo krajina, či dokonca kraj, to iná.

Prečo sa štáty nedohodli na jednotnom vzore nálepky? Mám pocit, že sa vraciame do dávnych dôb, keď každá krajina vyžadovala pri jazde po diaľnici nalepenú známku s ochrannými prvkami na čelnom skle.

Emisné zóny na Slovensku

Vedeli ste, že aj na Slovensku existuje právna norma, ktorá chráni ovzdušie? Podľa tohto zákona si môžu slovenské mestá a obce vymedziť nízkoemisné zóny, a to prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN miest a obcí). Ak poslanci miest a obcí určia niektorú územnú časť ako nízkoemisnú, musia ju označiť zvislým dopravným značením. Pre majiteľa auta, ktoré v zóne nemá čo robiť, to nebude znamenať len pokutu, ale pravdepodobne aj odťah.

Pôvodne sa uvažovalo, kým sa ešte používali nálepky TK a EK na čelnom skle, že emisná trieda bude práve súčasťou nálepky EK, ale od tohto návrhu sa upustilo a následne sa upustilo aj od nálepiek EK a TK ako takých. Určite však do budúcna môžeme rátať s obdobným spôsobom nálepkovania, ako majú na západe.