S rozlohou 428 447 km2 je Švédsko treťou najväčšou krajinou Európskej únie, je takmer 10-krát väčšie ako Slovensko, presne 8,7-násobne. Pre zaujímavosť, zo severu na juh meria 1 572 km, z východu na západ 499. Pomerne rovinatá krajina má 30 národných parkov a je doslova posiata obrovským kvantom jazier. Je ich takmer 100 000 a dohromady zaberajú až 39 990 kilometrov štvorcových, teda bezmála plochu celého Slovenska. Nie náhodou sa Švédsku hovorí krajina tisícich jazier. Zhruba v strede krajiny leží piate najväčšie jazero s názvom Storsjön, ktoré vám asi nič nepovie. Ale keď spomeniem mesto Östersund, ktoré leží na brehu tohto jazera, s najväčšou pravdepodobnosťou už začnete šípiť, že táto oblasť je zasnúbená zimným športom. Pravidelne sa tu konajú súťaže najvyšších úrovní v severských zimných športoch – beh na lyžiach, biatlon, v rýchlokorčuľovaní atď. Mimochodom, mesto Östersund je univerzitné, má zhruba 50 000 obyvateľov. Jazero Storsjön je také veľké, že má vlastný ostrov Frösön s niekoľkými usadlosťami a tiež letiskom Åre, kam vlastne prilietavajú športovci a návštevníci Östersundu a okolitých rezortov. Práve na ostrove Frösön v hoteli Frösö Park Hotel automobilka Škoda Auto vytvorila základný tábor pre akciu 4×4 Winter Experience, ktorá mala dve roviny – zábavnú a edukatívnu.
Mali sme šťastie, v priebehu noci nám perinbaba prisypala snehu a aj v priebehu dňa nám snežilo. To bolo úplne super. Prvá vec je, že sme vďaka tomu sme mali skutočne pocit rozprávkovej zimy. Všetko bolo krásne biele – polia, lesy a čo je dôležité, aj cesty, pretože Švédi v tejto oblasti (aspoň tam, kadiaľ sme jazdili) nesolia, iba odhŕňajú. Zároveň však musím dodať, že jazdia s hrotovými pneumatikami a tie svojím spôsobom narúšajú povrch snehu, takže ten sa nestihne ujazdiť do hladka a zľadovatieť. Scenérie boli teda absolútne dokonalé. Druhá vec, že oblaky šetrili naše oči. Biely sneh v spojení s ostrým, nízko položeným slnkom by ťahal oči. Mimochodom, deň v okolí Östersundu trvá v tomto období iba pár hodín. V deň, keď sme tam boli, slnko vychádzalo ráno o 9.14 a zapadalo poobede o 15.09 hod. Poznamenávam, že vo Švédsku platia rýchlostné obmedzenia 50 km/h v meste a obciach, 70 alebo 90 na okreskách a 110 na diaľnici a tieto hodnoty sa neoplatí prekračovať. Švédski policajti sú pri kontrole rýchlostných limitov a ďalších predpisov totiž absolútne nekompromisní a „odmeny“ za priestupky sú šialene vysoké. Treba zdôrazniť, že pravidlá cestnej premávky platia pre všetkých rovnako, nezáleží na tom, či ste miestny alebo cudzinec. My sme však väčšinu času jazdili na zamrznutom jazere, kde platia iba pravidlá fyziky. A skúšali sme všetky modelové rady, v ktorých Škoda aktuálne ponúka pohon všetkých štyroch kolies.
Všetko sa to začalo Octaviou
Prvé prototypy vozidiel s pohonom viacerých náprav v „škodovke“ vznikli už koncom 30. rokov minulého storočia. Šlo o trojnápravové autobusy s pohonom oboch zadných náprav, no do výroby sa nikdy nedostali. V roku 1936 vznikli tri kusy prototypu modelu Škoda Typ 903 určeného na vojenské účely. Toto trojnápravové terénne vozidlo s pohonom oboch zadných náprav sa už dočkalo výroby, z výrobných liniek zišlo 42 exemplárov. Prvou štvorkolkou s dvoma nápravami sa stal Superb 3000 – Kfz 15 Typ 956. Na dlhú dobu bol poslednou štvokolkou „škodovky“ Agromobil Typ 998 zo začiatku 60. rokov či neskôr Typ 990.
Pre nás je však dôležitý rok 1999, keď Škoda predstavila Octaviu Combi prvej generácie s pohonom 4×4. Práve rok 1999, resp. Octavia Combi 1. generácie odštartovali novodobú históriu pohonu všetkých štyroch kolies automobilov Škoda. V tom čase zabezpečovala pripájanie zadnej nápravy lamelová spojka Haldex prvej generácie umiestnená na zadnej náprave. Pracovala na čisto mechanickom princípe – na rozdiele otáčok predných a zadných kolies. Mimochodom, vedeli ste, že spojku Haldex vyvinuli práve Švédi a že pomenovanie dostala po názve firmy?
4×4 dnes
Dnes ponúka Škoda pohon 4×4 v piatich modelových radoch – Octavii, Superbe, Karoqu, Kodiaqu a Enyaqu iV, samozrejme vrátane kombi verzií Octavia Combi, Superb Combi a tiež v Enyaqu Coupé iV. A spomenúť môžem aj Yeti, ktorého nahradil Karoq. Bez možnosti pohonu 4×4 sú teda iba Fabia, Kamiq a Scala. V prípade modelov Octavia, Superb, Karoq a Kodiaq je pohon 4×4 dostupný s benzínovými aj dieselovými motormi, ale v každom prípade iba so sedemstupňovým automatom DSG. Manuálnu štvorkolku už nekúpite.
Za takmer štvrťstoročie pokročila aj technika, Škoda aktuálne používa už 6. generáciu Haldex spojky. Tá je riadená pochopiteľne už elektronicky, riadiaca jednotka 300× za sekundu vyhodnocuje nielen otáčky kolies, ale aj uhol natočenia volantu, priečne a pozdĺžne zrýchlenie, pohyb plynového pedála, otáčky a krútiaci moment motora. Riadiaca jednotka je navyše súčasťou lamelovej spojky ako takej, čo ďalej skracuje reakčný čas. Zadná náprava sa teda dokáže pripojiť v priebehu niekoľkých milisekúnd. Navyše, vie to urobiť proaktívne, to znamená, že nepotrebuje preklz predných kolies. Pri strate priľnavosti predných kolies dokáže spojka dozadu preniesť až 90 % hnacieho momentu motora a v prípade potreby potom riadiaca jednotka prostredníctvom elektronicky simulovanej uzávierky diferenciálu EDS dokáže presunúť až 85 % hnacej sily na jedno koleso – to, ktoré má lepší záber. Selektívne pribrzďovanie kolies EDS, samozrejme, funguje na prednej aj zadnej náprave. Okrem toho 6. generácia spojky je o 0,8 kg ľahšia ako predošlá, využíva olej s nízkou viskozitou, vylepšené vnútorné mazanie a má znížené predpätie ložiska. To znamená, že systém pracuje efektívne bez veľkého vplyvu na spotrebu. Mimochodom, celý systém 4×4 vrátane rozvodovky v prevodovke, hnacieho hriadeľa smerujúceho dozadu, hnacích hriadeľov vzadu, samotnej lamelovej spojky, všetkých montážnych prvkov atď. váži v Octavii 2,0 TDI 110 kW 98 kg. Plusom všetkých verzií s pohonom 4×4 je vyššia ťažná sila, kráľom v tomto je Kodiaq, ktorý utiahne až 2,5-tonový príves.
Celkom iná opera sú elektrické modely Enyaq iV a Enyaq Coupé iV. Tie nemajú spojku Haldex ani žiaden iný mechanický systém, ale majú dva elektromotory – jeden vpredu a jeden vzadu. Vzadu je taký istý elektromotor, ako majú verzie bez 4×4, teda s pohonom zadných kolies, teda synchrónny elektromotor s permanentnými magnetmi, ktorý dáva 150 kW a xy Nm. Vpredu je zasa asynchrónny motor s výkonom 80 kW a xy Nm. Na rozdiel od štvorkoliek so spaľovacími motormi, kde je primárne poháňaná predná náprava a zadná sa pripája v prípade potreby, Enyaqy majú primárne poháňané zadné kolesá a predok sa pripája. A to je ten dôvod, prečo je vzadu synchrónny a vpredu asynchrónny elektromotor. Synchrónny totiž vykazuje veľmi vysokú účinnosť pri práci, pri otáčaní naprázdno by však mal väčšie straty. Asynchrónny zasa má trochu horšiu účinnosť pri práci, no pri otáčaní sa naprázdno má minimálne straty. Elektronické riadenie elektromotorov je také rýchle a plynulé, že šofér ani nepostrehne potrebné korekcie v súčinnosti s asistenčnými systémami. Mimochodom, systémový výkon vo verziách 80x je 195 kW, vo verziách RS až 220 kW. Modely Enyaq iV a Enyaq Coupé iV s pohonom 4×4 sú o 94 kg ťažšie ako verzie s pohonom zadných kolies. Na zrýchlení sú o 1,9 sekundy pomalšie a majú o 24 km kratší normovaný dojazd vo WLTP. Utiahnu však o 200 kg ťažší príves.
Trochu zoznamovania a potom zábava
V Škode je pohon 4×4 v prvom rade o bezpečnosti a zlepšení prejazdnosti na klzkom povrchu či v teréne a stabilizačná kontrola sa nedá vypnúť ani vo verziách RS. Nanajvýš si môžete zvoliť športový režim ESC. Ako som sa však na zamrznutom jazere presvedčil, to vôbec neznamená, že sa s týmito autami nedá poriadne zabaviť.
Najprv nás čakalo povinné zoznamovanie s autom, resp. s hrotovými pneumatikami a ľadom, počas čoho sme si vyskúšali ovládateľnosť v slalome a brzdenie, nakoniec zoznamovacia jazda na okruhoch, na ktorých sme mali jazdiť a potom sa už mohla začať funny day – teda zábava. Mali sme k dispozícii tri trasy – malý a veľký „handlingový“ okruh a tzv. švédsku gitaru, teda dráhy v tvare tela akustickej gitary. Tú som však stihol asi iba ja, pretože ju potom uzavreli kvôli priesakom vody. Ja som sa tam vybral hneď na úvod dňa, keď sa všetci nahrnuli na handlingové okruhy a bolo tam plno. Veľké oblúky v hornej a spodnej časti gitary a plynulé prehadzovanie na bokoch ma zahriali, aby som si potom užil handlingové okruhy. Malý handling, ako aj názov hovorí, bol kratší, ale čo je dôležité, zákruty boli kratšie a ostrejšie. Jazdilo sa tu pomalšie. Človek si tu však dokonale precvičil prehadzovanie auta zo strany na stranu. Veľký handlingový okruh už dovoľoval vyššie rýchlosti, najmä v zadnej časti, kde bola siahodlhá zákruta, ktorá sa však na konci zatvárala, takže bolo treba včas spomaliť a nechať sa voviesť do výjazdu zo zákruty. Nejeden novinár v návale emócií na to zabudol a uviazol v snehovej bariére.
Spomínal som, že Škoda ponúka pohon 4×4 v piatich modelových radoch. Všetky boli zastúpené a každý si mohol vyskúšať ktorýkoľvek. Obzvlášť chcem „škodovku“ pochváliť za to, že pripravila viac áut, ako bolo novinárov. To znamená, že keď som po pár kolečkách chcel vymeniť auto, svoje som jednoducho zaparkoval a sadol som do iného. Každé som si mohol vyskúšať a začnem tým, ktoré ma najviac oslovilo. Bol ním Karoq 2,0 TSI 140 kW 4×4 Sportline. Vzhľadom na krátky rázvor a výborné reakcie motora na plyn sa veľmi ľahko nahadzoval do šmyku, ľahko sa v ňom aj udržiaval a ľahko aj prehadzoval na druhú stranu. Najviac ma však oslovil tým, že mal najprirodzenejší zvuk a tým, že som sa najmenej bil s ESC. Vlastne v tomto modeli som sa s ním po dvoch-troch kolách už vôbec nebil. Dokázal som auto viesť tak, že vôbec nezasahoval. Stále hovorím o tom, že som zákruty šiel šmykom – väčším či menším sklonom, ale furt bokom. Veľmi dobre som sa zabavil aj s Octaviou RS, aj keď tu som sa viacej bil s ESC. Mal som taký pocit, že ma v tej istej situácii raz pustí, inokedy trhne. Každopádne dlhší rázvor bolo cítiť a väčšia hmota vzadu sa dala využiť vo svoj prospech. Ešte o stupeň bol posunutý Superb a úplne ma prekvapil Kodiaq, ktorý ma napriek svojej stavbe taktiež vedel pobaviť. Veľmi som sa tešil na Enyaq Coupé iV RS, ktorý má parádne predpoklady driftovať, veď vzadu má silnejší elektromotor ako vpredu a navyše ho má elektrický s okamžitými reakciami na plyn. Nuž, ako sa ukázalo, tie okamžité reakcie som musel tlmiť. Na čo i len trochu odvážnejšie pridanie plynu totiž zadok okamžite zareagoval, ale ESC bolo aj v športovom nastavení naladené veľmi agresívne. Veľa sme sa s ESC navzájom preťahovali – najviac zo všetkých modelov. Ani som nevedel urobiť nejaký čo i len trochu dlhší pekný plynulý drift s prednými kolesami natočenými do protismeru. Ako tak mi to šlo s kolesami natočenými do zákruty. Každopádne som sa vynikajúco zabavil, užil som si všetky modely, nikde na žiadnom stanovišti som nečakal. Skvelá akcia, gratulujem a ďakujem.
Bonbónikom dňa bolo, keď nás miestni ostrostrelci previezli na autách s úplne deaktivovanými ESC a na pneumatikách s väčšími hrotmi, ako sme mali na autách my. Oveľa väčšia rýchlosť, oveľa väčšie uhly… skrátka paráda. A šľahačkou na torte bol tzv. race taxi v Škode Fabia RS Rally2, keď nás povozil Emil Lindholm, vlaňajší majster sveta vo WRC2. To bola šupa. Prajem každému z vás, aby ste niečo podobné mohli zažiť. Ešte raz ďakujem.
Spomienka na Bajkal
Na chvíľu si zaspomínam na jazdu s Mazdou cez Bajkalské jazero, kde nám hneď na úvod prízvukovali, aby sme si v autách nezapínali bezpečnostné pásy. A nebolo to zo srandy, ale pre našu bezpečnosť – aby sme mali čas ujsť, keby sa náhodou preboril ľad a auto sa začalo potápať. Vraj sa to udeje veľmi rýchlo. Dokonca nám prízvukovali aj to, aby sme sa po nič neotáčali – kamera, mobil, doklady, kabáty, všetko nechajme v aute, všetko sa dá nahradiť, zachraňujme si vlastné životy. Vraj na dne Bajkalského jazera skončí každý rok nejaké to jedno – dve autá. Vo Švédsku sme jazdili s bezpečnostnými pásmi. Vraj na jazdu po ľade stačí zhruba 10 cm ľadu a teraz to bolo oveľa viac. Napriek tomu sme mali na mnohých miestach priesaky vody. Ale to je vraj celkom prirodzené. Je to živá príroda, ľad pracuje a cez trhlinky sa voda snaží dostať na povrch. Jediné, čo sme museli dodržiavať, bol odstup – nielen pri jazde (tam je to jasné pre bezpečnosť), ale aj parkovaní, aby sa tlak a teplo od pneumatík rozkladali na väčšiu plochu, resp. nesústredili sa na jednom mieste. Odstup pri parkovaní mal byť minimálne 5 metrov.
Čo neubrzdíš, to neukecáš
Škoda pohon 4×4 neberie ako nástroj na hry s fyzikou, ale ako pomoc pre vás v kritických situáciách. Pamätajte si jednu vec: súboj s fyzikou sa nedá vyhrať, ešte ho nikto nikdy nevyhral. Zopár ľudí uhralo remízu, to je keď skončili mimo cesty, nabúrali a rozbili auto, ale im a nikomu inému sa nič nestalo. Jazdite preto vždy s rozumom a pritom si uvedomte, že so štvorkolkou sa síce na snehu a ľade alebo na akomkoľvek klzkom povrchu rozbehnete rýchlejšie a ľahšie ako s prednokolkou alebo zadnokolkou, ale pri brzdení ste si principiálne úplne rovní. Pri akcelerácii totiž máte na rozdiel od nich nie dve, ale rovno štyri kolesá v zábere, no pri brzdení máte k dispozícii rovnako štyri kolesá ako klasické autá 2WD. Plus máte pár kíl navyše, čo vám skôr uškodí, než pomôže. A ako vieme, čo neubrzdíš, to neukecáš.
Škoda RS Days – Špeciál, staré vs nové eresky a na záver sánka dolu!
Zaujímavosti:
Do dnešných dní, resp. ku koncu vlaňajšieho roka predala Škoda viac ako 1,25 milióna vozidiel s pohonom všetkých štyroch kolies. Počítané od roku 1999.
Historicky najúspešnejším modelom s pohonom 4×4 je, samozrejme, Octavia, keďže práve ona sa najdlhšie predáva aj vo verzii 4×4. Predalo sa jej viac ako 410 000. Dnes tvoria verzie s pohonom 4×4 zhruba 11 % celkovej produkcie modelového radu Octavia.
Najväčší podiel verzií s pohonom 4×4 má Enyaq Cupé iV, je to až 91 percent. Vychádza to z toho, že Enyaq Coupé iV sa spočiatku predával iba vo verzii RS, ktorá má pohon 4×4 štandardne.
Najúspešnejším modelom s pohonom 4×4 so spaľovacím motorom je aktuálne Kodiaq, z ktorého bolo vlani s pohonom 4×4 vyrobených 45 170 vozidiel, čo je 49 % percent celkovej produkcie.
Najväčším odbytiskom áut s pohonom 4×4 pre českú automobilku je Nemecko. V roku 2022 tam Škoda predala 26 351 áut s pohonom 4×4. Nasleduje Česká republika s 13 416 vozidlami 4×4 a Švajčiarsko s 9 589.
Najväčší podiel verzií s pohonom 4×4 na celkovom predaji Škoda si drží Island, kde malo vlani pohon 4×4 až 87,6 % predaných vozidiel Škoda. Nasleduje Nórsko so 74,5 percentami a Švajčiarsko s 57,4 %.
Na Slovensku tvoril vlani predaj modelov s pohonom všetkých štyroch kolies 13,9 % z celkového predaja vozidiel Škoda.