Či chcem alebo nie, musím pre lepšiu orientáciu celú akciu rozložiť na 3 hlavné okruhy. Prvým je oficiálne predstavenie nového pretekárskeho špeciálu, s hrdým názvom Škoda Fabia RS Rally2, druhým budú skúšobné jazdy na ostrých modeloch RS tohto tisícročia a tretím jazdy na mieste spolujazdca v pretekárskych špeciáloch 200RS a Fabia RS Rally2.
Hlavná hviezda
Škoda Fabia RS Rally2 jazdí na syntetický benzín. Viac pikošiek na túto tému sa dozviete v samostatnom článku už čoskoro. Keď som začal palivom, tak s ním teda priamo súvisí motor. Pod kapotou bije motor s objemom 1 620 cm3. Má variabilné časovanie ventilov a nové turbodúchadlo, ako základ využíva sériový motor 2,0 TSI s integrovanými výfukovými zvodmi z rodiny EA888 a dosahuje výkon približne 214 kW (289 k) a krútiaci moment 430 Nm. Ten je oproti predchádzajúcej generácii k dispozícii v širšom rozsahu otáčok. Tiež má novotvarované sacie a výfukové kanály, vylepšené piesty a spaľovacie komory. V neposlednom rade aj variabilné časovanie ventilov štvorvalca zaisťuje výrazne lepšiu prípravu zmesi a dokonalejší proces spaľovania.
V prezentačnej miestnosti boli pre nás pripravené aj motory, ten aktuálny a aj ten, čo poháňal minulú generáciu pretekárskej Fabie Rally2. Bolo naozaj veľmi zaujímavé pozorovať, rozdiely medzi nimi. Nesmiem zabudnúť ani na pohon. Vedeli ste, že napr. polos je v porovnaní so štandardnou polosou novej Fabie hrubšia, je však zakončená homokinetickými kĺbmi zo štandardnej Fabie, ktoré sú len mierne strojovo upravené?
Pri vystavenom skelete karosérie vystuženého pevnostným rámom som obdivoval práve ten. Bez pár centimetrov použili prakticky 36 metrov rúrok z chrómovo-molybdénovej ocele.
Honba za minulosťou
Na prezentácie z auto-moto sveta chodia novinári z rôznych krajín zvyčajne naraz v skupinkách. S nami boli okrem iného Gréci či Španieli. A krásne bolo teraz vidno veľký rozdiel nášho myslenia. Kým my, Slováci, sme všetci chceli jazdiť najprv na skorších generáciách modelov RS, cudzinci siahali po tých najnovších. Zo starších sme mali k dispozícii po jednom kuse Octavia 1 RS, Fabia 1 RS, Octavia 2 RS TSI s DSG.
Ani jeden kus týchto, dovolím si povedať sčasti už aj youngtimerov, nebol muzeálny, všetky boli také, ako bežne stretávame na cestách, čiže sem-tam škrabanec, trochu tuning a pod. Napriek tomu ste mali vidieť ten náš malý triedny boj predovšetkým o model, ktorý šialenstvo menom RS pred viac ako 20 rokmi odštartoval! Zaúradovalo pravidlo: kto prvý príde, ten prvý berie.
Na prvý dlhší okruh mi vyšla práve prvá Fabia RS. Neodpustil som si hneď po štarte tesne pred rozbehom jemne cyklické brnkanie do plynového pedála. Je to nesprávny zlozvyk, ale ja tento zvuk starých rotačkových a „pedečkových“ TDI proste zbožňujem od detstva. A určite nie som sám. Dlhší okruh bol spravidla na kvalitnom asfalte, ale veľmi priamy, bez akčných zákrut a horizontov. Trochu som ľutoval, že som si vybral práve túto trasu, ale napokon zážitkov bolo viac než dosť.
Z Fabie som presedlal do Octavie RS 1. generácie. Tentoraz sme jazdili dve autá za sebou a pripadal som si presne, ako keby som bol motoristickým novinárom už pred 20 rokmi. Taká malá živá retrospektíva tvorená duom vyššie spomenutej žltej Fabie a čiernej eresovej Octavie RS na úzkych cestičkách plzenského kraja. Bol som nadšený, a to aj preto, lebo vždy som za mlada túžil po jednom z týchto áut a ani teraz by som im nepovedal nie v mojej garáži. Octavia bola síce v opticky lepšom stave než spomínaná Fabia, no technicky si odžila asi o niečo drsnejšie zaobchádzanie. Napriek tomu sa pri mojom účinkovaní za volantom, častým, opakovaným kvaltovaním rýchlosti medzi 2-3-4, naspäť, držala veľmi statočne.
Intermezzo
Pri krátkych testovacích jazdách som chcel dodržať chronológiu príchodov jednotlivých modelov. Nepodarilo sa mi to už v úvode, tak som chcel ísť generačne aspoň po jednotlivých verziách RS. Moje plány boli aj tu trochu narušené. Pôvodne som chcel z Octavie 1 RS plynule presadnúť do Octavie 2 RS TSI s DSG, no nepodarilo sa. Takže pekne som siahol po manuálovej verzii aktuálnej Škody Octavia RS Combi so zážihovým motorom 2,0 TSI. A možno som aj lepšie učinil. Medzigeneračný rozdiel je ohromný, ale poviem otvorene, v niečom mi bola príjemnejšia práve tá stará poctivá ospevovaná vychvaľovaná „oktávka“. Mne osobne určite viac vyhovoval posed a mechanickejšie spätné väzby v staršej Octavii, a aj vrchol výkonu motora sa mi hľadal ľahšie, takpovediac hneď. V oveľa viac výkonnejšej rýchlej aktuálnej generácii 180 kW (245 k), aj pre podmaz z reproduktorov v športovom režime som akosi točil opakovane motor až po obmedzovač, a bez sledovania otáčkomera som opakovane netrafil ten správny moment na preradenie. Aktuálna benzínová RS-ka ako jediná má na prednej náprave elektronicky ovládaný samosvorný diferenciál používajúci mokrú viaclamelovú spojku šiestej generácie. O takom niečom mohli prvé dve generácie eresiek len snívať.
Tisíc pocitov
Po jazde na troch jedinečných modeloch ako z histórie, tak zo súčasnosti značky, sme sa presunuli na polygón, kde na náš čakala zážitková jazda na mieste navigátora. Postup bol jasný. Začínalo sa jazdiť na staručkej, ale zato extrémne schopnej Škode 200 RS, ktorá v čase vzniku figurovala len ako prototyp odvodeniny z legendárnejšej 110 R. Dokopy boli vyrobené len 2 kusy a obe boli na podujatí. Jedna jazdila, druhá bola vystavená staticky.
O Škode 200 RS by ste mali určite vedieť, že okrem toho, že bola nižšia, mala o 7,5 cm zníženú strechu a upravené čelné sklo, ba čo viac, niektoré vonkajšie diely karosérie boli z iba 0,7 mm hrubého hliníkového plechu, čo spôsobilo úsporu hmotnosti 85 kíl oproti sériovej verzii. Podľa slov pilota sa hmotnosť jazdiaceho kusu pohybuje niekde na úrovni 780 kg a motor mal v najlepších časoch svojho života viac ako 160 koní. V závislosti od použitej prevodovky vedelo uháňať cez 240 km/h.
Pri pohľade na jednoduchý rúrkový rám životom skúšanej dámy som bol mierne nervózny. Nikdy predtým som nesedel v takom starom športovom aute. Pri nastupovaní som prilbou tresol do rámu strechy, takže vodič sa už smial, že ďalší v poradí, čo sa nevie taktne správať k starej dáme.
Po usadení sme sa s pilotom narýchlo porozprávali o aute, čo si všetko odžilo, a potom tesne pred štartom som sa ešte opýtal, čoho sa môžem držať. Flegmatickým hlasom mi len odpovedal, že ničoho, mal som len sedieť. A tak aj bolo. Ani raz som nemal počas rýchlej jazdy pocit, že sa podvedome musím niečoho chytiť. Naopak, užíval som si to s pokojom Angličana a so zatajeným dychom som sledoval periférne koordináciu rúk a nôh vodiča, ktorú dopĺňalo rýchle mapovanie trasy pred nami. A to sa ešte nebavím o vôni v kabíne zo starého spaľovacieho motora, zvuku otvárania „papierových“ dverí. Boli to silné momenty, ktoré vám nové auto akosi nevie sprostredkovať.
S majstrom Kopeckým
Z 200-vky RS sme plynule prešli do Fabie RS Rally2. V nej nás povozil Jan Kopecký, majster sveta 2018 v kategórii WRC-2, majster Európy 2013, niekoľkonásobný majster Českej republiky v rely. Po usadnutí som ostal prekvapený, ako nízko sa v športovom vozidle sedí. Zároveň som si musel dať pozor, aby som nepostláčal nožné tlačidlá, napr. na stierače či klaksón.
Myslel som si, že trasa bude totožná ako so staručkou, ale svižnou 200-kou RS, ale Jan si pre nás prichystal veľké prekvapenie. V momente zahol doprava do kľukatej poľnej uličky a rozbehol sa dole kopcom, kde to zavŕšil 180º otočkou. Taký kolotoč na mieste som už dávno nezažil. Priznávam sa, najviac ma fascinoval podvozok. Domnieval som sa, že bude tvrdý ako kameň. Opak bol pravdou, v rýchlosti pracoval famózne a pocitovo na moje počudovanie celkom mäkko. Ešte aby som nezabudol, špeciál ťaží z lepšieho rozloženia hmotnosti a vyváženia vďaka širšej karosérii a dlhšiemu rázvoru sériového modelu a tiež z účinnejšieho zadného spojlera, ktorý násobne zvyšuje prítlak v porovnaní so staršou generáciou.
Rozlúčkové zbohom
Na záver sme si ešte skoro všetci posadali do áut. Prebehli sme všetky staršie modely, ktoré zostali k dispozícii. Tentoraz sa mi konečne ušla aj Octavia 2 RS s TSI pod kapotou a DSG. Nevedel som sa zbaviť pocitu, že motorová mapa nie je továrenská. Pocitovo sme sa s kolegami zhodli na tom, že auto jazdí viac než len slušne a lepšie, ako je deklarovaný výkon 147 kW (200 k). Asi všetci sme sa zhodli na tom, že motor dostal pár vitamínov pod kapotu, nasvedčoval tomu aj vzhľad, keďže čierna strecha či spätné zrkadlá, kolesá boli znakom tuningu. Ale nevadí, ukázala nám, že aj staršia eReSa dokáže ešte stále plnohodnotne držať krok.