Bude vyššia úmrtnosť
Málokto tušil, že za obeť dopravnej nehody sa považovala osoba, ktorá na následky DN zomrela do 24 hodín. Chcú to zmeniť na 30 dní. Áno, má to logiku, tiež som nad tým kýval hlavou keď som vstúpil do profesie, ktorú vykonávam, lenže tým, že stúpne smrtnosť na cestách, policajti budú tlačení do rôznych akcii, ktoré im na popularite vôbec nepridajú a doplatia na to len a len vodiči. Navyše, inštitúcie presadzujúce represiu (stacionárne radary, kamery na križovatkách a železničných priecestiach…), budú mať v ruke skutočne pádny argument na to, aby dokonali, ako ja tomu vravím, dielo skazy… Tým, že sme prijali pred časom ďalší významný dokument s názvom Národná stratégia Slovenskej republiky pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 – 2030, ktorým sa zaväzuje SR znížiť nehodovosť a úmrtnosť na cestách, ale toto rozhodnutie ide proti prúdu, lebo nalejme si čistého vína, vzhľadom na infraštruktúru a vekový priemer vozidiel to jednoducho nejde reálne a hlavne prijateľným znižovať úmrtnosť na cestách… Jedine, že nám zakážu jazdiť… lebo napr. pred sklonkom posledného skúmaného obdobia, keď boli lock-downy, štatistika bola naozaj prijateľnejšia.
A tým to len začína. Na strane druhej, ešte menej ľudí tušilo, že problémom sú aj poisťovne. Slovičkárenie je v tomto prípade veľmi silné, a často pozostalí nemali šancu sa dostať k peniazom, lebo človek nezomrel na následok dopravnej nehody ale po určitej dobe na pridružené diagnózy, ktoré by inak nenastali. Možno budete prekvapení. Svinstvo, ale bohužiaľ slovenská realita.
Ja naozaj chápem, a chválim, že poslanci považujú za nevyhnuté zmeniť túto dobu na 30 dní, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú. 30-dňovú lehotu majú napríklad aj v Česku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, ale aj Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko. Vedeli ste ale, že vo všeobecnosti neexistuje medzinárodný právny predpis, ani právny predpis EÚ, ktorý by definoval jednotlivé štatistické údaje? Aj tu sa musím trochu zamyslieť, či situácia, ktorá hrozí (rapídny nárast úmrtnosti v štatistike) nebude skôr na škodu ako na úžitok.
Iné vstupy do štatistiky = menej dopravných nehôd
Túto zmenu po prečítaní istého článku som si tiež vysvetlil kadejako. Neskôr som sa nad tým len zamyslel. Nebudeme si ale notoricky opakovať rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou. Spomenieme len to, že pár týždňov už nie je nutné volať policajtov k udalosti, ktorá napĺňa znaky škodovej udalosti, len neviete určiť výšku škody. Výška škody je úplne irelevantná… Ale až čas ukáže, či to tak vezmú aj poisťovne.
Ako vodiči by ste mali vedieť, že ako účastník čo i len škodovej udalosti máte povinnosti. To si zopakujeme. Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Tu by som dal do pozornosti slovo pasívne zúčastnila – čiže nič nevykonávala, len jej majetok bol napr. poškodený. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody. To teda znamená, že keď niekomu spôsobíte čo i len minimálnu škodu, nemôžete len tak odísť! Musíte sa s poškodením skontaktovať!
V podstate ide o formalitu, ktorú si vyžiadala prax. Predstavitelia novely tlačia na to, aby medzi škodové udalosti patrila aj udalosť, keď dôjde k znefunkčneniu verejného majetku, vrátane cesty, zvodidiel, dopravných značiek a podobne. A práve slovíčkarenie medzi poškodením a znefunkčnením je kľúčové. „Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta, alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu novely zákona. „Preto sa navrhuje, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: „sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.“, prípadne „sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia.“
Navonok kozmetická zmena vás môže zachrániť pred množstvom problémov. Predkladatelia zákona to v praxi mysleli asi tak, vinníkovi udalosti vznikla ohlasovacia povinnosť na políciu za predpokladu, že sa nevie s druhou stranou spojiť, policajti prídu na miesto, overia hodnovernosť udalosti, pokúsia sa spojiť s protistranou, a v prípade, že nič veci nebráni, vyrieši sa to ako škodová udalosť. Konečne tak vznikla možnosť vec legálne klasifikovať ako škodová udalosť, nie ako tomu bolo doteraz, a robilo sa to väčšou či menšou okľukou. A to vravím z vlastnej skúsenosti.
Keby tieto situácie boli ďalej klasifikované ako dopravná nehoda, tak by boli výrazne prísnejšie tresty pre vinníka, a samozrejme, horšia všade prezentovaná štatistika.
Foto: archív