Istotne ste aj vy postrehli, keď ešte pred pár mesiacmi Nemci oznámili, že motor V12 bude stiahnutý z výroby do polovice tohto roka. Nedávno totiž vyrobili posledný takýto motor. Takto sme sa rozlúčili s jedným z posledných mechanických diel automobilového priemyslu.
Pre nikoho to nie je novinka. Je to však smutné, že s tým ani mi novinári, ani solventná elita sveta, nevieme nič spraviť. BMW nás na pohreb viac-menej priamym spôsobom pripravovalo už takmer dva roky. Najprv sa Nemci sťažovali, že udržať motor V12 podľa súčasných emisných noriem je čoraz ťažšie.
V konečnom dôsledku sa ho nepodarilo prepašovať do najnovšej generácie radu 7, ktorá bola predstavená v apríli tohto roku. A bol to jeden jediný model, v ktorom bol k dispozícii dlhé roky. Ešte predtým, ako došlo k pohrebu, začiatkom tohto roka predstavilo BMW limitovanú edíciu so zmysluplným názvom „The Final V12“. Išlo teda o limitovanú verziu, ktorá bola obmedzená len na symbolických dvanásť exemplárov, ktoré sa predávali v USA vybraným zákazníkom. Sám výrobca si ich vybral na základe histórie vlastnených BMW s dvanásťvalcovým motorom. A ako zistil americký portál CarBuzz, ich výroba sa práve skončila.
Pamätám sa, keď som prvú V12 videl. Nemal som ani 10 rokov, no na ten moment si dodnes rád zaspomúnam. Na konci milénia, bol to prvý model značky s týmto motorom – BMW 750iL generácie E32. Doteraz si matne pamätám zvuky jedinečného výtvoru. Mimochodom, ešte trošku späť v čase, E32 750i bol jednou z najočakávanejších premiér na ženevskom autosalóne na jar 1987. Len v prvý deň veľtrhu sa vyzbierali objednávky na viac ako 3 000 kusov. Takto sa začala pestrá história skutočne výnimočného motora: na jednej strane bol mimoriadne komplikovaný, o dvojitých riešeniach a množstvách káblov nehovoriac.
Motor predstavili v druhej polovici 80. rokov, čiže vznikol v čase, keď pojem downsizing, či šetrenie prírody (rozumej emisie z výfuku) nikoho ani len nenapadli. Vtedy šli heslá, čím väčšie, tým lepšie, alebo objem ničím nenahradíš. Konštrukčne to boli spojené dve šesťvalce dokopy. Traduje sa, že výrobca sa pred dekádami pochválil, že keby náhodou polovica motora nefungovala, auto stále dokáže upaľovať 200 km/h. V praxi by to však také jednoduché určite nebolo.
Vďaka imidžu a úspechu na trhu bola vyvinutá prvá špecifikácia tohto dizajnu, M70, ktorá sa v nasledujúcich rokoch dostala do nových výšin. V rokoch 1993–2002 sa vyrábal M73, potom N73 v rokoch 2003–2016. Posledným mohykánom bol N74, ktorý debutoval v roku 2008.
Za celý život, čiže 35 rokov motor narástol z piatich na 6,6 litra, výkon vzrástol z 300 na 625 koní a krútiaci moment zo 450 na 900 Nm. Od roku 2008 bol motor V12 v BMW k dispozícii iba v rade 7. V priebehu rokov sa motor objavil aj na mimoriadne zaujímavých autách iných značiek, s ktorými Nemci buď spolupracovali, alebo ich prevzali. Už koncom 80. rokov vznikol športový variant tohto motora S70, ktorý mal byť dodaný pre BMW M8. Takéto auto však vtedy nakoniec nevzniklo, čo je nesmierna škoda, ale ďalší vývoj tohto agregátu, S70/2, smeroval k legendárnemu McLarenu F1 a dal mu neprekonateľný rekord v maximálnej rýchlosti atmosférického auta (391 km/h).
V nasledujúcich rokoch BMW vytvorilo na podobnom základe ešte niekoľko šialených prototypov, ktoré tiež nefungovali. Ďalšie generácie motorov V12 boli zaradené okrem iného do modelov Z3 a X5 (známe ako X5 Le Mans). Tento motor použili aj Nemci, keď v roku 1998 kúpili značku Rolls-Royce. Od Phantomu z roku 2003 sú všetky nasledujúce modely značky poháňané motorom V12 skonštruovaným v Mníchove.
Aj keby sa teda výroba tohto motora skončila v BMW, jeho príbeh pokračuje v Rolls-Royce. To sa však tiež čoskoro skončí, spomína sa rok 2030. Práve vtedy ma britský aristokrat prestať ponúkať modely so spaľovacími motormi.
Foto: BMW