Nebudeme v tomto článku rozoberať príčiny vojny na Ukrajine, ani chyby… Akceptujeme všetky názory a snažíme sa byť apolitickým webom. Každopádne téma spotreby vojenskej techniky je veľmi zaujímavá, tak sa o ňu chceme podeliť.
Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu sa objavili obavy, že okupačné vojská sa rýchlo zmocnia veľkých oblastí krajiny. Po týždni vieme, že sa tak nestalo. Môže za to samozrejme ukrajinská obrana a odhodlanie brániť sa, no podstatné sú aj logistické chyby, ktorých sa Rusi dopustili. Vojenské vozidlá majú neskutočnú spotrebu paliva. O to viac, že často ide o staré stroje ešte zo starého režimu. V kolónach vidno napr. staré ZILY, ktoré vraj žeru cca 50 litrov benzínu (áno, čítaš správne, benzínu) na 100 km, podľa slov ľudí, čo ešte absolvovali povinnú vojenskú službu na Slovensku, a so ZILom jazdili, tak spotreba je 1l na 1 km.
Koľko žerú tanky?
Rusi majú skutočne slušný počet tankov. Početným modelom je T-80 – tank, ktorý je upravenou verziou T-64 predstaveného v roku 1964. Najčastejšie sa namiesto naftového motora používa ako pohon plynová turbína (1000 alebo 1250 k), ktorá zlepšila výkon T-80, ale tiež výrazne zvýšila jeho spotrebu paliva.
Vďaka tomu 1100 l nádrž vystačí len na dojazd maximálne 335 km, to teda znamena 3,3 l paliva na 1 km (330 l /100 km). A to sa bavíme o presunoch po ceste, nie po teréne, kde spotreba rastie oveľa rýchlejšie. Reálna spotreba tanku T-80 sa často blížia k úrovni 7,5 l na 1 km (750 l/100 km)!
Hoci „najslabším“ článkom sú tu tanky T-80, ruská armáda využíva aj staré obrnené transportéry, ako napríklad MT-LB vyrobený v 60. rokoch – maximálny dojazd 500 km, alebo BTR-80 predstavený v roku 1984 – dojazd 600 km. Tanky T-90 dokážu prejsť do 550 km na jedno tankovanie.
Rusko je po USA druhým najväčším výrobcom ropy. To že ho vedia vyrobiť je síce fajn, ale nevedia ho dopraviť a zlyháva im logistika.